História Moravského Svätého Jána a jeho prepojenie s Hohenau

Obec Moravský Svätý Ján sa nachádza v okrese Senica, v Trnavskom samosprávnom kraji a v Záhorskom regióne. Leží približne 5 km od štátnej hranice s Rakúskom a 10 km od štátnej hranice s Českou republikou. Je rozložená na terase, ktorá sa tiahne pozdĺž rieky Moravy, dvanásť kilometrov juhozápadne od Šaštína-Stráží, známeho svojou architektúrou a historickými pamiatkami.

Názov obce Zent Janos (1449), Sankt Johan an der March (1771) a Swaty Jan (1773) pochádza od mena patróna kostola, obce alebo fary. Neskôr bol rozšírený o orientačný prívlastok Moravský (podľa rieky Morava). Obec sa po prvý raz spomína v roku 1449.

Historické míľniky

V 13. storočí uhorský kráľ Bela IV. daroval Svätojánske panstvo Petrovi Rešickému, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Tatárom a postavil v obci kaštieľ. I napriek tomu najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1449 a je uvedená v donácii majetku pre grófov zo Svätého Jura a Pezinka.

V 15. storočí bola majiteľkou svätojánskeho panstva rodina Révayovcov. Ďalej patrilo grófom z Pezinka a Sv. Jura, neskôr k panstvu hradu Ostrý Kameň.

V druhej polovici 16. storočia sa v obci usadili Habáni. Písomné pamiatky datujú ich príchod do Moravského Sv. Jána na roky 1540 - 1550, no nie je vylúčený aj ich skorší príchod. Zložili sa na dolnom konci dediny, kde si postavili bratský dvor, ľudovo nazývaný Kaníža.

Keď sa habáni v obci usadili, Moravský Sv. Ján patril pod panstvo Czoborovcov sídliacich na hrade Ostrý Kameň. Po mnohých snahách o rekatolizáciu habánov, väčšina z nich zostala pri katolíckej viere, niektorí sa vysťahovali do Ruska. Neskoršie sa czoborovské sídlo presťahovalo do Moravského Sv. Jána, ktorý sa od konca 17. storočia stal ich sídlom. Od 19. storočia dochádzalo k častým zmenám vo vlastníctve panstva.

Na prelome 19. a 20. storočia bol už Moravský Svätý Ján strediskom okolitých obcí - v obci bola pošta, telegraf, železničná stanica, pálenica, sladovňa, kláštor, zlepšovala sa sociálna a zdravotná starostlivosť. Rozvoj života prerušilo vypuknutie svetových vojen.

Napriek rôznym negatívam povojnové obdobia charakteristického politickými a hospodárskymi zmenami zaznamenala obec rozvoj a prosperitu. Bol vybudovaný dom služieb, kde bolo holičstvo, opravovne a zberne šatstva. V roku 1970 bola dokončená výstavba zdravotného strediska, požiarna zbrojnica a začala sa plynofikovať obec.

Aj rok 1989 bol významným najmä pre občanov obce - ku sklonku roku sa konal Pochod slobody k rieke Morave, boli odstránené pohraničné zátarasy a keď dorazili k brehu Moravy, vítali rakúskych susedov chlebom, soľou a slivovicou. Zástupcov z obce Hohenau prevážali na našu stranu rieky na loďkách.

Spojenie s rakúskou obcou Hohenau mal Moravský Sv. Ján už 8. storočia, kedy cestu medzi oboma brehmi Moravy využívali kupci na prevoz tovaru z Franskej ríše do Veľkej Moravy, neskôr z Rakúska do Uhorska. V roku 1662 bolo nájomné za prievoz 1500 zlatých, čo bola dosť vysoká suma svedčiaca o význame prievozu. V roku 1833 bol postavený drevený most, ktorý v roku 1866 spálili. Bol však obnovený a najviac sa po ňom prepravovalo víno, zemiaky slama, keramika, dobytok, husi.

Prechádzali ním sluhovia a robotníci pracujúci v cukrovare, textilke či píle v Hohenau. K obmedzeniu kontaktov prišlo v rokoch 1939 - 1945, kde sa mohlo do Rakúska chodiť len na priepustky. Až v roku 1989, ktorý bol významným najmä pre občanov obce, kedy sa ku sklonku roku konal Pochod slobody k rieke Morave. Pohraničné zátarasy boli odstránené a keď dorazili k brehu Moravy, vítali rakúskych susedov chlebom, soľou a slivovicou. Spojenie bolo obnovené až v roku 1994 vo forme pontónového mosta. Tento bol nahradený pevným mostom v roku 2005.

Kultúrna a historická bohatosť obce je pre návštevníkov viditeľná na každom kroku.

Významné pamiatky a zaujímavosti

Kaštieľ v Moravskom Svätom Jáne

Kaštieľ je považovaný za najväčšiu historickú svetskú stavbu v obci a je o ňom známa povera, že jeho priestory navštevovala Mária Terézia počas ciest do Viedne. Bol postavený v roku 1866 grófom Zicshim ako barokový objekt. Neskôr vyhorel a barón Hirsch ho prestaval a zväčšil na dve poschodia. Pôvodná stavba bola jednopodlažná. Neskôr bol kaštieľ grófovi Ziscimu odňatý a postúpený barónovi Hirschovi.

V roku 1886 kaštieľ vyhorel. Ešte v tom istom roku barón Hirsch kaštieľ obnovil a vystaval ešte o jedno poschodie navyše. Až do roku 1917 bol majiteľom princ K.F. Hohenlohe. Potom sa vlastníci a správcovia striedali až do roku 1958, keď sa tu zriadil Domov dôchodcov. Od roku 1965 je v kaštieli špecializovaný ústav sociálnej starostlivosti pre mužov.

V súčasnosti je Domov sociálnych služieb pre dospelých v Moravskom Svätom Jáne samostatnou rozpočtovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj. V minulosti disponoval s kapacitou 186 klientov, z hygienických dôvodov sa kapacita musela zredukovať. V súčasnosti je kapacita 100 klientov s celoročným pobytom, ktorí trpia duševnými poruchami, poruchami správania, telesnými poruchami alebo kombináciou postihnutí. Súčasťou je aj oddelenie so zvýšenou starostlivosťou, kde sú umiestnení klienti s najvyšším postihnutím, čo predstavuje asi 30 z celkového počtu.

V súčasnosti predstavuje veľkú dvojposchodovú pozdĺžnu stavbu s nízkou strechou. Areál parku a objekt kaštieľa je verejnosti neprístupný. Park je oplotený a do areálu vstupuje cez vrátnicu.

Kostol sv. Jána Krstiteľa

Jednou z najvýraznejších sakrálnych pamiatok obce je rímsko-katolícky klasicistický kostol sv. Jána Krstiteľa. Stojí na mieste staršieho barokového kostola a bol postavený v rokoch 1840 až 1851. Farský kostol sv. Jána Krstiteľa je sakrálnou dominantou obce.

Habánsky dvor

Habáni a Habánsky dvor v Moravskom Sv. Jáne - písomné pamiatky datujú ich príchod z Moravy do Moravského Sv. Jána na roky 1540 - 1550. Nie je však vylúčený aj ich skorší príchod. Zložili sa na dolnom konci dediny, kde si postavili bratský dvor, ľudovo nazývaný Kaníža. Má formu štvorcového dvora s tromi vjazdmi a malou kaplnkou uprostred.

Miestne obyvateľstvo nazýva tento dvor aj „Kaníža“. Nachádza sa v dolnej časti obce a má formu štvorcového dvora s tromi vjazdmi a malou kaplnkou uprostred. Táto je priamo datovaná na prednej strane veže letopočtom 1839 - 1994. Prvý dátum znamená rok výstavby kaplnky habánskymi osadníkmi a druhý dátum jej najnovšiu obnovu. Ich prítomnosť dosvedčuje aj pečať s kruhopisom.

Anabaptizmus vychádzal z túžby po dokonalejšom, spravodlivejšom živote. Ich cieľom bol život podľa Biblie, ktorá sa pre nich stala prameňom náboženského poznania. Boli to počestní ľudia, ktorí nesmeli vlastniť žiadny majetok, nesmeli prisahať, nosiť zbrane, nesmeli trestať a vykonávať násilie, ako aj nesmeli podporovať a zúčastňovať sa vojny. V priestranstve Habánskeho dvora každoročne v septembri prebiehajú tradičné habánske hody.

Prírodná rezervácia Čeker - Čertova studňa

Prirodzená krása obce je ešte umocnená prítomnosťou štátnej prírodnej rezervácie Čeker - Čertova studňa, ktorá sa nachádza neďaleko obce. Rezervácia bola zriadená na ochranu prírodných spoločenstiev mŕtveho ramena rieky Morava a pobrežných porastov.

Obec Moravský Svätý Ján je teda miestom, kde história, kultúra a prírodné krásy spolu úzko súvisia a vytvárajú jedinečnú atmosféru, ktorá poteší každého, kto sa sem vydá.

Významné osobnosti

• Eva Studeničová - Ľudová speváčka.
• Andrej Kubina - Kňaz, básnik, ľudovýchovný pracovník.
• Henrich Kleinedler - Kronikár.
• Jozef Kubina - Politik, právnik.
• MUDr. Gejza Dallos - Lekár, ktorý pôsobil v obci a zaslúžil sa o vybudovanie zdravotného strediska.
• Kvetoslav Florián Urbanovič - Pôsobil ako učiteľ na ľudovej škole v Moravskom sv. Jáne.
• Alojz Šoltés - Náboženský spisovateľ, ľudovýchovný pracovník, učiteľ.
• Moritz Hirsch - Finančník a filantrop, ktorý obnovil kaštieľ v obci.

Spojenie s Hohenau a Mosty cez Moravu

Jedným z najstarších dopravných spojení oboch brehov bola cesta medzi obcami Moravský Svätý Ján - Hohenau. Doklady o nej existujú už od 8. storočia, kedy ju využívali kupci na prevoz tovaru z Franskej ríše do Veľkej Moravy, neskôr z Rakúska do Uhorska. V roku 1662 bolo nájomné za prievoz 1500 zlatých, vysoká suma, svedčiaca o význame prievozu. V roku 1833 postavili v mieste dovtedajšieho prevozu drevený most. Vyberalo sa na ňom najprv mýto, od roku 1848 clo. Počas pruských vojen v roku 1866 prišlo k spáleniu mosta. Po uzavretí mieru ho však znovu postavili.

Najviac sa po ňom prepravovalo víno, vinohradnícke šteky, zemiaky, slama, keramika, dobytok, husi, rôzne pletivá. Prechádzali ním sluhovia, slúžky a robotníci pracujúci v cukrovare, v textilke a na píle v Hohenau. Cestu a most do roku 1899 používala aj rakúsko-uhorská pošta. Do roku 1925 sa chodilo zo Záhoria cez most tiež na stanicu do Hohenau, odkiaľ sa bolo možné prepraviť vlakom do rôznych kútov Moravy, Čiech a Rakúska.

V súčasnosti prepojenie zabezpečuje most, ktorý je využívaný pri normálnej hladine rieky Moravy. Intenzívne zrážky sprevádzané stúpajúcou hladinou rieky Moravy na úroveň druhého stupňa povodňovej aktivity (470 cm) vyvolali neraz rozsiahle záplavy v okolí hraničného priechodu. Podobná situácia nastala pred Vianocami v roku 2023, kedy výdatné sneženie (za 24 hodín napadlo 20cm snehu) sprevádzané prudkým oteplením spôsobilo záplavy na ceste III/1144, a tak boli 26.12.2023 cesta i hraničný priechod uzatvorené. Opätovne ich otvorili až 2.1.2024.

Neskôr, po návrate silných zrážok, bol na pokyn Slovenskej polície 6.1.2024 o 9:00 hod. Dramatická zmena počasia, nevídaná od roku 2013, zasiahla región v januári 2024. Teplota prudko klesla na -9 až -11 °C v dňoch 9.1.2024 - 11.1.2024. Voda pretekajúca cez cestu začala zamŕzať, čo premenilo cestu na “klzisko”. Vzhľadom na to, že cesta prechádza chráneným územím rieky Moravy, je použitie chemického posypu (soli) zakázané. Od 11. januára 2024 telefóny v SÚC TTSK neustále vyzváňali najmä vďaka tým občanom, ktorí denne putujú za prácou do Rakúska, tzv. „pendleri“.

Dňa 13. januára 2024, keď mrazy začali poľavovať, sa skupina dobrovoľníkov zoskupených vďaka sociálnym sieťam pustila do ručného odstraňovania ľadovej vrstvy. SÚC TTSK postupovala systematicky a pred avizovaným zmierňovaním mrazov sme si pripravili techniku využívanú na letnú údržbu (frézu na asfalt). O 11:00 SÚC TTSK kontaktovala Slovenskú správu ciest v Bratislave s výzvou pre Rakúsko: k 15:00 hod. budú cesta a most na slovenskej strane opäť prejazdné aj s dočasným dopravným značením so zníženou rýchlosťou 10 km/h. Po zhodnotení rakúskou políciou, že cesta je bezpečná, bol dňa 14. januára 2024 o 17:50 hod. otvorený hraničný priechod.

Napokon, snaha dobrovoľníkov o ručné odstraňovanie ľadu z cesty III/1144 bola zbytočne medializovaná. Bolo jasné, že iba ručné odsekanie ľadovej vrstvy nebude postačovať na obnovenie cestnej premávky. Bolo potrebné vykonať ďalšie kroky, vrátane posypania vozovky, inštalácie dočasného dopravného značenia na zníženie rýchlosti a zabezpečenia otvorenia hraničnej závory na rakúskej strane mosta.

Obnovením mosta, aj keď zatiaľ len provizórneho, stratili obyvatelia Moravského Svätého Jána pocit vytesnenia, že sú na okraji. Pre obyvateľov sa neotvorili iba možnosti na návštevy a nákup v susednom Rakúsku, ale mnohí si na druhej strane našli aj prácu. Obnovili sme športové a kultúrne kontakty.

V roku 2005 bol postavený nový most so železnou konštrukciou. Súčasťou slávnostného otvorenia mosta, ktorého sa zúčastnili za Slovensko minister Pavol Prokopovič a za Dolné Rakúsko Erwin Pröll, bolo ak bohaté kultúrne podujatie spojené s posvätením mosta. Oba brehy rieky Morava v tomto úseku toku za posledných sto rokov spájali dva drevené mosty, pričom ten druhý zničili vojská počas II. svetovej vojny.

Nový most, ktorý tvoria tri polia, má celkovú dĺžku 138,27 metra a šírku štyri metre. Súčasťou projektu je vybudovanie chodníkov po oboch stranách, ako aj rekonštrukcia asfaltového povrchu na komunikácii. Projekt mosta rieši aj zábrany na ochranu migrujúcich živočíchov po oboch stranách príjazdovej cesty k hraničnému priechodu, vegetačné úpravy, rekultiváciu lesných pozemkov a neohrozuje hniezdenie vzácneho vodného vtáctva.

Pochod slobody k rieke Morava

Pochod k rieke Morava sa konal 30. decembra. Tisíce obyvateľov Záhoria sa zúčastnilo pochodu k rieke Morava ešte za existencie ostnatých drôtov a zábran, pod dohľadom ozbrojenej pohraničnej stráže. Kto nepoznal neslobodu, nevie čo je sloboda. Sloboda k nám neprišla sama.

Je to už 30 rokov čo Slováci a Česi dokázali neuveriteľnú vec. Hoci tie najrevolučnejšie momenty sa odohrávali vo veľkých mestách, ani občania našej obce nezostali k týmto udalostiam ľahostajní. Možno to bolo spôsobené tou tesnou blízkosťou hranice, že sme potrebu slobody pociťovali silnejšie ako ostatní. Pred vytvorením pohraničného pásma boli naši ľudia zvyknutí chodiť do tamojších lesov, na lúky, na polia. A jedného dňa im to všetko zobrali. Zostalo len zakázané územie.

Vyvrcholením celého snaženia bolo zorganizovanie Pochodu slobody, ktorého 30. výročie si dnes pripomíname. Uskutočnenie tohto pochodu nebolo jednoduché, predchádzalo mu vybavovanie mnohých povolení nielen v rámci okresu, ale i hlavného mesta. Pôvodne sa mal pochod konať v období Vianoc, no pre nevôľu Veliteľstva posádkových vojsk ho museli organizátori presunúť. Napokon sa podarilo pochod uskutočniť v sobotu 30. decembra.

Na Slovenskej strane sa ho zúčastnilo takmer 15 tisíc ľudí. Táto masa ľudí v dlhom sprievode pochodovala približne 5 km z Moravského Svätého Jána k rieke Morava, ktorá v tom čase tvorila štátnu hranicu s Rakúskom. Hoci väčšina z nich dovtedy žila v blízkosti tejto rieky, vzhľadom na zakázané hraničné pásmo ju mnohí, najmä tí mladší, v ten deň videli po prvýkrát. Na druhom brehu Moravy čakali na Slovákov rakúski susedia. Aj keď sa nemohli stretnúť fyzicky, keďže v tom čase nebol cez rieku Morava žiaden most, atmosféra bola veľmi srdečná. Na oboch brehoch hrala dychovka a niekoľkí zástupcovia rakúskeho Hohenau sa na hasičských člnoch preplavili na slovenskú stranu. Tu ich krojované dievčatá a chlapci pohostili chlebom, soľou a slivovicou. Rakúšania priniesli deťom malé darčeky a južné ovocie v domnienke, že ho u nás nepoznáme. Ďalším prejavom túžby obnoviť vzťahy s rakúskymi susedmi sa stalo úsilie o znovuvybudovanie mosta cez rieku Morava.

23. 11. Občianske fórum, predchodca VPN, vzniklo v Moravskom Sv. Jáne dňa 23. 11. 1989 ako prvá ...

tags: #moravsky #svaty #jan #hohenau