Na západnom okraji Sekúl klesá k alúviu Moravy, ktoré je široké a tvorí dôležitú časť hospodárskej základne jeho obcí. Pláňava poskytuje životný priestor pre Moravský Svätý Ján, Sekule, Borský Svätý Jur a Kuklov, štyri pomerne velké obce.
História a Archeologické Nálezy
Chotár obce má rovinný charakter a tvoria ho treťohorné íly a piesky, nánosy štvrtohorných riečnych uloženín a viatych pieskov. Územie poskytovalo priaznivé životné podmienky pre život už od mladšej doby kamennej. Osídlenie sa koncentrovalo na vyvýšené piesočné duny, ktoré chránili sídliská pred záplavami, a preto sa tu nachádzajú viacnásobné stopy pobytu človeka v rôzhych obdobiach.Takmer všetky praveké lokality zistil začiatkom tridsiatych rokov pri svojich prieskumoch Štefan Janšák a publikoval ich i s podrobným opisom stavu počas objavenia. Jednou z publikovaných lokalít je sídlisko Na Hrúdoch.
Stopy pobytu neolitického človeka tu predstavujú nálezy kamenných štiepaných nástrojov z rohovca rôznych fariebm medzi nimi škrabadlá, jadrá a úštepy vzniknuté pri výrobe. Neskôr bola táto poloha využitá v slovanskom období a našli sa i stredoveké črepy. Ďalšie neolitické štiepané nástroje s trecím kameňom z kremencového pieskovca našiel severozápadne od majera Dlhé Lúky v svätojánskom chotári.
Kontinuita osídlenia nebola prerušená ani počas doby bronzovej. Z jej raných fáz poznáme bližšie nelokalizovaný nález džbánku únetickej kultúry zo staršej doby bronzovej, uvedený v katalógu Mestského múzea v Bratislave z Moravského Svätého Jána. Bohatšie zastúpené sú neskoršie vývojové etapy doby bronzovej.
Útočište sídlisku ľudí keltského kmeňa z doby laténskej poskytla piesková vyvýšenina pri majeri Dlhé Lúky, čo dokladajú črepy s veľkým obsahom tuhy. V známom depote z Moravského Svätého Jána spolu so staroslovanskými pamiatkami, ktorým sa budeme venovať neskôr, sa našla i bronzová rímská minca, centemionalis Constantinus I., datovaná do rokov 306-307.
Jadro slovanského osídlenia na Záhorí sa tiahlo pozdĺž rieky Moravy a jej prítokov a práve oblasť Pomoravia je pokladaná za kryštalizačné centrum vývoja slovanskej spoločnosti v našom prostredí. Oblasť Moravského Svätého Jána a Sekúl so svojimi významnými nálezmi patrila k jeho dôležitým článkom.
Významné Archeologické Lokality
- Borová: Žiarové pohrebisko z prelomu 7. a 8. storočia.
- Malá Písečná: Hromadný nález železných a bronzových predmetov z konca 8. storočia, kostrové hroby z rozhrania 9. a 10. storočia.
- Dlhé Lúky: Sídlisko datované do 9.-10. storočia.
- Na Hrúdoch: Ďalšie sídlisko datované do 9.-10. storočia.
- Lantov: Nález črepov a fragmentu žarnova.
Pri sledovaní predveľkomoravských hromadných nálezov vidíme ich koncentráciu v Pomoraví, ktoré patrilo k pomerne husto osídleným oblastiam. Depot z Moravského Svätého Jána bol uložený v kotlíku, ktorý mal ochrániť obsah a určený bol pravdepodobne pre obchod.
Pri ťažbe piesku na tej istej vyvýšenine /Malej Písečnej/ v roku 1935 zistili robotníci 19 kostrových hrobov. Zachránené nálezy darovalo Dolnomoravské slovenské vodné družstvo Slovenskému národnému múzeu v Bratislave a publikovala ich Dr.Ľudmila Kraskovská. Na pohrebisku sa pochovávalo na rozhraní 9. a 10.storočia.
Spolu s praslenom dsokumentujú textilnú výrobu. Dr.Ľudmila Kraskovská datovala pohrebisko na rozhranie 9. a 10.storočia. Z nálezov sa pristavíme pri náhrdelníkoch z pestrého spektra sklených a pastových perál, ktoré patrili k vzácnym ozdobám.
I keď boli na viacerých miestach zistené stopy sídlisk, nakoľko nebolo žiadne z nich preskúmané, poznatky o ich živote a spôsobe stavby obydlí získavame z analogických nálezov v Pomoraví.
Osídlenie sústredené blízo primoravských lúk a úrodných polí poukazuje na roľnícko-pastierský charak...
Prírodné Krásy a Chránené Územia
Oblasť okolo rieky Moravy ponúka značené cyklotrasy po upravených asfaltových komunikáciách. V okolí sa nachádza niekoľko chránených území, ktoré predstavujú biotopy živočíchov a rastlín európskeho a národného významu. Medzi ne patria:* Chránený areál Široká: Jedinečné biotopy nespevnených pieskových dún s typickou vegetáciou a živočíšstvom na substráte kyslých kremičitých pieskov.* Chránený areál Devínske jazero: Jeden z najzachovalejších celkov lužných lesov, siete mŕtvych ramien a zaplavovaných aluviálnych lúk v strednej Európe.* Ostrovné lúčky: Územie európskeho významu s lužnými lesmi, suchomilnými travinnobylinnými porastami a prirodzenými stojatými vodami.* Chránený areál Čachtické Karpaty: Najsevernejšie výbežky Malých Karpát s vápencovými bralami a biotopmi vzácnych živočíchov a rastlín.Chránené areály Devínske jazero a Široká spadajú pod územnú pôsobnosť Správy CHKO Záhorie. Obe územia sú zároveň územím európskeho významu v sústave Natura 2000. Ich vytvorením bola zrušená Národná prírodná rezervácia Dolný les.
Vytvorenie hrádzí umožnilo v celej nive Moravy premenu tisícov hektárov lúk na ornú pôdu. Väčšinu územia pokrývajú aluviálne lúky a lužné lesy. Močiarnu a lúčnu vegetáciu tvoria napríklad porasty ostríc, kosatec žltý, bahnička močiarna, graciola lekárska a mnohé iné. Devínske jazero patrí medzi významné botanické územia na Slovensku.
Tunajšie biotopy sú veľmi vzácne, pretože nové pieskové duny sa už u nás nevytvárajú. Vegetáciu viazanú na substrát pieskov tvoria napríklad klinček neskorý, hadomor purpurový, kolenec jarný, kavyľ piesočný a tezdalka piesočná.
Má rozlohu 1268,899 ha a bude v ňom platiť tretí a piaty stupeň územnej ochrany. Je súčasťou priľahlého územia rieky Moravy, ktoré je pravidelne zaplavované najmä v jarnom období, a to nielen pri zvýšených prietokoch rieky Moravy, ale aj ako dôsledok spätného vzdutia pri zvýšených prietokoch na Dunaji. Vytvára sa tu tzv.
Vo vodách ramien Ostrovných lúčok rastú zaujímavé mäsožravé rastliny - bublinatky, a to bublinatka obyčajná (Utricularia vulgaris) a bublinatka nebadaná (U. australis). Bublinatka obyčajná je chráneným druhom Slovenska. Zaujímavou rastlinkou mokradí je zeler plazivý (Apium repens). Je príbuzný aromatickému zeleru voňavému, ktorý bežne konzumujeme, ale je oveľa menší. Často rastie na rozhraní vody a súše.
Nachádzajú sa tu biotopy druhov živočíchov európskeho významu, ako sú spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), priadkovec trnkový (Eriogaster catax) a ohniváčik veľký (Lycaena dispar). Z biotopov druhu rastliny európskeho významu je tu klinček včasný Lumnitzerov (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri), ktorý dosahuje severnú hranicu svojho rozšírenia.
| Názov | Charakteristika |
|---|---|
| Široká | Pieskové duny s typickou vegetáciou |
| Devínske jazero | Lužné lesy, mŕtve ramená, aluviálne lúky |
| Ostrovné lúčky | Lužné lesy, suchomilné porasty, stojaté vody |
| Čachtické Karpaty | Vápencové bralá, biotopy vzácnych druhov |
Rekreácia v Piesočnej
Škola v prírode Piesočná sa nachádza v lokalite obce Moravský Svätý Ján, vzdialená cca 3000 m od centra obce a cca 1000 m od štátnej hranice s Rakúskom. Areál ponúka pre športové využitie dve telocvične, stôl na stolný tenis a posilňovňu. Relaxovať môžete v saune a potom sa schladiť v bazéne. V exteriéri sa nachádza ihrisko na basketbal, futbal, tenis, nohejbal a dve ihriská na plážový volejbal, k dispozícii je tiež požičovňa bicyklov.Sociálne Služby
„Reagujeme na neustále sa zvyšujúci dopyt po poskytovaní služieb sociálnej starostlivosti. Preto pokračujeme v rozširovaní kapacít župných zariadení a pri obci Moravský Svätý Ján vytvoríme špičkové sociálne zariadenie pre klientov s rôznymi diagnózami. Projektová dokumentácia bola vypracovaná na základe štúdie realizovateľnosti a v rámci projektu budú komplexne zrekonštruované existujúce objekty, v ktorých vzniknú moderné ubytovacie a terapeutické priestory s technickým vybavením a bezbariérovým vstupom. V areáli budú taktiež spevnené chodníky a plochy s oddychovými a športovými zónami.
„Zariadenie s kapacitou 40 miest vybudujeme na Záhorí, tri kilometre od obce Moravský Svätý Ján. Navyše, realizovaná štúdia poukázala aj na ďalší potenciál pre prípadné rozšírenie zariadenia v budúcnosti, či vytvorenie školiaceho strediska pre študentov v oblasti sociálnej práce. Župa plánuje na financovanie tohto projektu požiadať o finančnú podporu zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB), o čom budú rozhodovať župní poslanci na 5. riadnom zasadnutí Zastupiteľstva Trnavského samosprávneho kraja, ktoré sa uskutoční 17.