Dóm svätej Alžbety v Košiciach je najväčší kostol na Slovensku a patrí medzi najvýznamnejšie gotické stavby v krajine. Hoci ide o jeden z najznámejších kostolov na Slovensku, vieme o ňom veľmi málo. Väčšina podkladov, stavebných návodov a postupov pri stavbe, zhoreli pri viacnásobných požiaroch v priebehu niekoľkých storočí. Zachovalo sa toho tak málo, že môžeme len hádať, ako bol Dóm svätej Alžbety v Košiciach postavený a kto je jeho autorom. Je však vysoko pravdepodobné, že tu nájdeme tajné miestnosti a chodby, ktoré bez plánov tak ľahko neobjavíte.
Bloger a spisovateľ Milan Bez Mapy sa rozhodol preskúmať tento majestátny kostol a odhaliť jeho tajomstvá. Z tejto návštevy si pre vás pripravil niekoľko zaujímavosti, o ktorých ste určite ešte netušili. Alebo áno?
História a výstavba
Najstarší kostol v Košiciach vznikol pravdepodobne v polovici 11. storočia a bol zasvätený svätému Michalovi. Postavený bol v románskom slohu na mieste dnešného Dómu svätej Alžbety. Už ako farský kostol sa spomína v najstaršej písomnej zmienke o meste z roku 1230. V polovici 13. storočia bol farský kostol zasvätený svätej Alžbete Uhorskej, sestre kráľa Bela IV., ktorý na naše územie pozval nemeckých osadníkov. Ich príchodom sa začal mestotvorný proces.
Kostol prešiel gotickou prestavbou - dostal gotickú klenbu a nový uzáver svätyne, ale zachoval si románsku vežu. Pápežská listina z roku 1283 už uvádza nový titul kostola. Základy tohto románsko-gotického objektu boli odkryté pri rekonštrukcii v rokoch 1882 - 1884. Kostol vyhorel okolo roku 1380, ale ostal funkčný až do výstavby nového chrámu. Po požiari predošlého farského kostola sv. Alžbety Uhorskej okolo roku 1380 začala výstavba nového chrámu - Dómu svätej Alžbety.
Rozmach remesiel a obchodov v meste vďaka privilégiám Anjouovcov umožnil, aby bohatí mešťania financovali výstavbu gotickej katedrály. Významným prispievateľom bol kráľ Žigmund Luxemburský. V roku 1402 vydal pápež Bonifác IX. odpustkovú bulu pre prispievateľov na stavbu. Prvá fáza výstavby trvala do roku 1420. Začala sa výstavbou polygonálnych apsíd a južného obvodového múru. Dóm sa budoval ako päťloďová sakrálna stavba okolo pôvodného kostola.
Po roku 1420 nastúpila nová stavebná dielňa, ktorá upravila pôvodný plán. Namiesto päťloďovej stavby vznikol trojloďový chrám s vysokou priečnou loďou. Tento typ centrálneho halového priestoru bol v tom čase architektonickou inováciou. Sochárska výzdoba portálov čerpala inšpiráciu z Prahy a Krakova. Pokračovalo sa s výstavbou severného múru, apsíd severnej lode a horných poschodí Žigmundovej veže. Po zbúraní pôvodného kostola bola katedrála zaklenutá hviezdicovou klenbou. Dokončila sa svätyňa a sakristia.
Na piatom poschodí Žigmundovej veže bol v roku 1453 vykresaný erb udelený kráľom Ladislavom Pohrobkom. Práce na veži boli ukončené v roku 1462. Po roku 1462 sa sústredila pozornosť na výstavbu južnej (Matejovej) veže. Práce viedol kamenár Stephan Lapicidus, ktorý vybudoval aj bočné kaplnky. Vznikli tu Kaplnka svätého Kríža (1475) - dnešná eucharistická kaplnka, Kaplnka Panny Márie - Mettercie (1477) a dnes už neexistujúca Kaplnka svätého Jozefa. Zachovali sa diela ako kamenné pastofórium (1477) a reliéf svätej Alžbety (1477). Počas vojenských nepokojov a obliehania Košíc v roku 1491 bol Dóm poškodený. Jeho oprava prebiehala v rokoch 1496 - 1498 pod vedením Nikolausa Krompholza a Václava z Prahy. V roku 1508 bola ukončená výstavba presbytéria, čo sa považuje za formálne ukončenie stavby Dómu.
V roku 1556 poškodil Dóm veľký požiar. Mesto si prežilo aj neľahké chvíle. V 2. pol. 16. storočia tu bolo podpísané prvé protestantské vierovyznanie známe ako „Confessio Pentapolitana.“ Veľké majetkové straty Košičanom spôsobil obrovský požiar 13. apríla 1556. V 17. stor. sa Košice stali centrom protihabsburských stavovských povstaní. V tomto období boli zničené aj relikvie Kristovej krvi v rámci kalvínskeho obrazoborectva. V duchu rekatolizácie a za pomoci jezuitskej misie i Košickej univerzity (1657) bol Dóm katolíkom definitívne navrátený v r. 1671, keď sa vrátil do správy Jágerskej kapituly.
V roku 1706 poškodil Dóm vojenský zásah Františka II. Rákociho. V 18. storočí prebiehali postupné opravy a interiérové úpravy. Po požiari v roku 1775 dostala Žigmundova veža novú rokokovo-barokovú helmicu. Po zhoršení technického stavu sa začala obnova pod vedením biskupa Ignáca Fábryho a architekta Imricha Henszlmanna. Opravy sa týkali najmä interiéru, výmeny strešných krytín, portálov a vitráží. Problematickou ostala statika, ktorá po roku 1875 nadobudla kritický stav. Pod vedením Imricha Steindla prebehla rozsiahla regotizácia. Zmenila sa dispozícia chrámu - z rojloďovej na päťloďovú. V duchu neogotiky boli vymenené klenby, doplnené plastiky, chrliče a vežičky. Pôvodné plány na výrazné prestavby neboli zrealizované kvôli nedostatku financií. Katedrála bola nanovo konsekrovaná v roku 1896 biskupom Jozefom Samasom.
Roku 1906 bola pod severnou loďou postavená krypta pre pozostatky Františka II. V roku 1970 sa Dóm sv. Alžbety stal národnou kultúrnou pamiatkou. Od roku 1978 začala obnova s dôrazom na zachovanie autentickej podoby z 19. storočia. Predmetom opravy bola strecha, vitráže, svätyňa, veže a portály. V rokoch 1985 - 1992 sa obnovovala sakristia a severná fasáda. V rokoch 1995 - 1997 sa pristúpilo k reštaurovaniu Žigmundovej veže, v roku 2008 prešla rekonštrukciou Rákociho krypta, v r. 2009 severný portál a v r. 2012 severná loď chrámu.
Zaujímavosti a zvláštnosti
- Kráľovské schodisko: Jedno z piatich dvojitých, točitých, gotických schodísk v Európe (ďalšie nájdete v Grazi, Šegešváru, Kluži či v Prahe).
- Výhľad z veže: Najkrajší výhľad na Košice je z Dómskej veže. Počas výstupu uvidíte hodinový stroj i zvony.
- Reliéf Posledného súdu: Najkrajší vchod do Dómu nie je hlavný, ale od severu. Nad dverami je vidno v dvoch pásoch stredovekú predstavu Posledného súdu.
- Sväté omše v latinčine: Každú nedeľu o 9:00 sa v stredovekom interiéri slúži bohoslužba obety v jazyku stredovekej Európy.
Oltár Poslednej večere
KOŠICE: Farnosť sv. Alžbety predstavila v Dóme sv. Alžbety nový oltárny celok - Oltár Poslednej večere, ktorý je rekonštrukčnou prezentáciou zaniknutého Oltára Poslednej večere. „Oltár Poslednej večere je rekonštrukciou stredovekého oltára, ktorého veľká časť je nenávratne stratená. Zachovali sa z neho len tabuľové maľby v predele a oltárny nadstavec,“ informovala košická farnosť sv. Alžbety.
Historické pôvodné súčasti sú doplnené o novodobú repliku zničených oltárnych obrazov. Pôvodný neskorogotický Oltár Poslednej večere bol do Dómu umiestnený pri takzvanej veľkej prestavbe v roku 1896 ako dar mesta Bardejov košickému biskupovi Žigmundovi Bubicsovi. „Počas druhej svetovej vojny bol oltár evakuovaný, v dôsledku čoho pri vojnových a povojnových udalostiach silne poškodené oltárne obrazy zanikli. Rekonštruovaný oltár dnes stojí na mieste predošlého neskorogotického Oltára Smrti Panny Márie, ktorý bol rovnako evakuovaný a zničený,“ priblížila farnosť.
Rekonštrukčná prezentácia Oltára Poslednej večere sa skladá zo štyroch častí. Z pôvodného oltára pochádzajú dve časti - predela s maľbami dvoch adorujúcich anjelov a oltárny nadstavec s postavou archanjela Michala. V strede predely sa nachádza novodobá schránka pre svätostánok alebo relikviár. Tretia, stredná časť, má podobu trojdielnej tabuľovej maľby (triptychu) a predstavuje novodobú repliku pôvodných obrazov.
Súčasná inštalácia oltárneho celku pripomína oba nezachované stredoveké oltáre, ktoré sa po druhej svetovej vojne do Dómu už nevrátili, ako symbol zaniknutého sakrálneho kultúrneho dedičstva. Oltár Poslednej večere. (zdroj: Farnosť sv.
Kaplnka svätého Michala
Kaplnka (kostol) sv. Michala je druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc. Postavili ju na konci 14. stor. podľa francúzskych vzorov kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky. Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretou svätyňou a so vstavanou vežou v západnom priečelí. V štíte hlavného portálu sa nachádza reliéf sv. Michala s rovnoramennými váhami, ktorými symbolicky váži duše po smrti ľudí. Reliéf je približne z roku 1400.
Začiatkom 16. stor. z rozhodnutia Juraja Szatmáryho (neskôr ostrihomského arcibiskupa) bola ku stavbe zo severnej strany pribudovaná bočná loď (viď. V roku 1904 biskup Žigmund Bubics inicioval prestavbu sakrálnej stavby do pôvodného stavu. Svedčí o tom nápis nad dverami sakristie v maďarskom jazyku. Kaplnka je karnerovou stavbou, tzn. že sa pod ňou nachádza hrobka rozdelené na dve časti. Po obvode kaplnky na jej vonkajších stenách sa nachádza 17 vsadených náhrobných kameňov. Boli objavené v základoch a na bočných stenách katedrály počas reštaurátorských prác v 19.
Posledná veľká rekonštrukcia Kaplnky sv. Michala prebiehala v rokoch 1998 - 2006. Zároveň v tomto roku získala cenu Fénix za najlepšie zrekonštruovanú sakrálnu pamiatku.
Urbanova veža
Podľa najnovších historických výskumov sa jedná o 45 m vysokú renesančnú vežu nazývanú aj “Červená veža.“ O jej súčasnú renesančnú podobu sa v r. 1628 zaslúžil prešovský staviteľ Martin Lindner. Po katastrofálnom požiari mesta v r. 1556 zhoreli aj zvony Dómu sv. Alžbety. Košický delolejár František Illenfeld vyhotovil z ich pozostatkov v roku 1557 až 168 cm vysoký a 5 ton vážiaci zvon sv. Urbana, patróna vinohradníkov. To poukazuje na skutočnosť niekdajšieho najvýnosnejšieho zamestnania Košičanov - vinohradníctvo.
V 19. stor. boli po obvode veže pristavané nákupné stánky. Kvôli neestetickosti boli na rozkaz mestskej rady odstránené a neskôr nahradené arkádami. Arkáda okolo prízemia Urbanovej veže pochádza z r. 1912. Vážny požiar v r. 1966 zničil zvon i strechu veže. Majstri Východoslovenských železiarní odliali v r. 1996 ako dar Dómu sv. Alžbety nový a identický zvon, ktorý opäť zaujal svoje stabilné miesto v Urbanovej veži.
Praktické informácie pre návštevníkov
Ak budete mať cestu okolo Košíc, určite sa zastavte. Pozrite si na oficiálnej stránke otváracie hodiny a vybehnite hore. Ten výhľad naozaj stojí za to. Cena vstupného bola v čase návštevy tri eurá. Do veže sa platí zvlášť vstup ako do kostola. Doň vás pustia iba mimo omše za dve eurá.
Severná vežu dlho používali aj hasiči, ktorí kontrolovali, či niekde v Košiciach nehorí.
Adresa: Hlavná 81/29, 040 01 Košice, Slovensko
Otváracie hodiny:
- Pondelok - Sobota: 9:00 - 17:00
- Nedeľa: 13:00 - 17:00
Vstupné:
- Dóm: 2€
- Veža: 3€
Sväté omše:
- Nedeľa (v latinčine): 9:00
Záver
Dóm svätej Alžbety v Košiciach je skutočným klenotom gotickej architektúry a skrýva v sebe množstvo zaujímavostí a tajomstiev. Či už ste veriaci alebo nie, návšteva tohto majestátneho chrámu je nezabudnuteľným zážitkom. Nezabudnite si pozrieť aj Kaplnku svätého Michala a vystúpiť na Dómsku vežu, aby ste si vychutnali nádherný výhľad na mesto.