V ľudskom živote nie je núdza o situácie, v ktorých potrebujeme pomoc, oporu, útechu či radu. Pandémia koronavírusu aj človekovi 21. storočia ukázala, aký je zraniteľný a bezmocný po telesnej i duševnej stránke...
Mnohí si to však vôbec neuvedomujú. Množstvo ťažkostí a nejasností, ktoré spôsobuje čítanie evanjelií, vyvoláva otázku, či je možný prístup, v ktorom by sa okrem osvietenia Duchom Svätým, ktoré je nevyhnutné, bolo možné uchýliť aj k rovnako potrebnému svetlu...
Každý deň v živote bojujeme, snažíme sa hľadať slobodu, radosť a cieľ života. Čo ak nenájdeme riešenie v tom, že sa budeme snažiť viac alebo že sa budeme snažiť byť lepšie? Čo ak je riešením to, že jednoducho prijmeme ženu s divokým srdcom, ktorá už...
Žiadna štúdia či kniha o duchovnom boji ti nedá jednoduché duchovné recepty, ktorých výsledkom by bolo to, že už nikdy nebudeš musieť riešiť problematické emócie alebo pokušenia. Recepty sú dobré akurát na varenie! Ale nebojácny život si...
Náš život je plný rozličných výkyvov. Pri úsilí správne sa v nich orientovať našlo nespočetné množstvo ľudí útechu a vedenie v Pravidlách rozlišovania od svätého Ignáca z Loyoly. Obľúbený autor kníh, kňaz a líder duchovných...
Je čas rozhodnúť sa, či chceš splynúť s davom a nechať sa unášať ľahkým prúdom pôžitkov tohto sveta, alebo vystúpiš z davu odhodlaný žiť v pravde Božích prikázaní a prisľúbených milostí. Keď sa rozhodneš pre Boha...
Dobrý vtip koluje medzi ľuďmi a prináša im potešenie. Vytrhne ich zo zármutku a ponúkne odstup od životných problémov. Inšpiratívny vtip sa túla medzi ľuďmi, možno sa časom trochu zmení, ale prežije veky. Humor je atribútom skutočnej svätosti a cez...
Kresťan by mal dýchať dvomi pľúcami: tichom a láskou...
Nájdeš tu pravdy, nad ktorými sa môžeš zamýšľať, ale aj veľmi veľa nápadov, ako by si sa mohol deliť o Božiu lásku s druhými ľuďmi...
Jednou z nepochopených, neprediskutovaných či zahmlených tém v Cirkvi sú jednoznačne odpustky. Pre niektorých je to otázka pár novembrových dní, iní sa pokúšajú získavať ich aj počas ďalších dní cirkevného roka, no pre väčšinu veriacich zostávajú...
Väčšina kresťanov vie, že by mali povedať svojim priateľom a rodine o Ježišovi. Ale v post-kresťanskom svete sa hovoriť o viere nepatrí - mnohí to považujú za urážlivé, nevhodné a necitlivé. Nedávne štúdie potvrdzujú, že väčšina kresťanov len zriedka...
Bohato ilustrovaný výber úsmevných aj dojímavých príbehov od obľúbeného talianskeho autora Bruna Ferrera. Tieto krátke príbehy pre potešenie duše sú zakončené malou myšlienkou. Sú ako tabletky duchovnej múdrosti...
Enneagram je starodávny nástroj lepšieho poznania seba samého a získania väčšieho súcitu s inými ľuďmi. Deväť typov enneagramu vás nezaškatuľkuje, ale ukáže vám „škatuľu“, v ktorej dávno ste, a najmä spôsob, ako sa z nej dostať von...
Ako vyčistiť priestor od entít a negatívnej energie?
Mária Marta Chambonová a úcta k Najsv.
Kategória: Mária Marta Chambonová a úcta k Najsv. Knižku o sestre Márii Marte Chambonovej, ktorú ste mi poslala, aby som ju odovzdal Svätému otcovi ako dôkaz Vašej oddanosti, som obdržal. Oznamujem Vám bez meškania, že Svätý otec mal z tohoto spisku radosť a úprimne si praje, aby sa správy o cnostiach a o príkladnom živote tejto rehoľníčke a vernej služobníčke Božej čo najviac rozšírili a povzbudzovali duše, aby horlivo kráčali cestou dokonalosti.
Takisto aj ja Vám ďakujem za výtlačok, ktorý ste mi dobrotivo poslala, a využívajúc túto príležitosť, posielam Vám, velebná matka, úctivé pozdravy. Pojednanie o sestre Márii Marte a o svätých ranách má na zbožné duše naozaj veľký vplyv. Teší nás, keď vidíme, že náš Pán a Spasiteľ je týmto spôsobom viac milovaný a vrúcnejšie uctievaný. Kiež nemoci modernej spoločnosti nájdu liek v Spasiteľových ranách!
Františka Chambonová uzrela svetlo sveta dňa 27. mája 1844. Pochádzala z prostej, ale naozajstne kresťanskej roľníckej rodiny, žijúcej v dedinke Croix-Rouge pri Chambéry. Pokrstená bola v deň narodenia vo farskom chráme sv. Pán sa tejto nevinnej duši zjavoval už od detstva.
Keď mala 9 rokov, zobrala teta Františku na Veľký piatok so sebou do kostola, aby tam uctila svätý kríž. Tu sa dievčaťu ukázal Spasiteľ na kríži, Jeho telo bola samá rana. To bolo prvé zjavenie o utrpení Pána, ktoré malo mať v jej živote dôležitú úlohu. Ale v detstve sa jej predsa len častejšie zjavoval Ježiško. Zavítal k nej viditeľne v deň prvého sv. prijímania a od tej doby až do smrti ho videla vo sv. hostii vždy, keď prijímala. V mladosti býval jej stálym spoločníkom, sprevádzal ju na pole, cestou ju potešoval a doviedol ju šťastne domov. Na sklonku života spomínala na tie blažené okamihy a vravela: „Boli sme stále spolu.
Ale vtedy, v detských rokoch, ju ani nenapadlo, aby niekomu hovorila o svojich dôverných stykoch s Ježišom. Miestny farár pozoroval dievčinu nevinnosť a horlivosť a dovolil jej častejšie pristupovať k stolu Pána. Františka Chambonová vstúpila do kláštora v osemnástich rokoch. Po dvoch rokoch zložila sväté sľuby a dostala meno Mária Marta. Bolo to na slávnosť Panny Márie Kráľovnej anjelov, 2. Na zovňajšku tejto Bohu zasvätenej duši nebolo nič príťažlivé. Jej krása bola naozaj celkom skrytá vo vnútri.
Pán jej tak chcel zrejme nahradiť, čo jej neposkytol v daroch prirodzených. Jej chovanie bolo neobratné a drsné, mala len nepatrné duševné vlohy a tie neboli vyvinuté; nevedela písať ani čítať. Bola živej, trochu tvrdohlavej a nie práve príjemnej povahy. „Svätica“ poznala svoje slabosti. S dojemnou prostotou si Ježišovi sťažovala na svoje chyby, ale On jej odpovedal: „Tvoje chyby a nedokonalosti sú najlepším dôkazom, že to, čo sa v tebe deje je od Boha. Nikdy ťa ich nezbavím; sú plášťom, ktorým prikrývam svoje dary.
Teraz budeme písať o sestre Márii Marte z inej, zaujímavejšej stránky. Bystré oko jej predstavených čoskoro postrehlo pod jej drsným zovňajškom duševnú krásu, ktorá pod vedením milosti deň za dňom vzrastala. Je možné tu uviesť veľmi nápadné veci, ktoré určite poukazujú na božského Umelca, a to tým skôr, že nedokonalosti jej prirodzenej povahy jej zostali. Aké osvietenie, akú hĺbku prejavoval jej nevzdelaný rozum! Aká nevinnosť, aký silný duch viery, aká rýdza zbožnosť, aká pokora, aká túžba po obeti naplňovala jej srdce, ktoré predsa bolo takmer stále odkázané len na seba!
Zatiaľ nám postačí úsudok jej predstavenej, matky Terézie Evženie Revelovej, ktorá píše: „Poslušnosť je jej všetkým. Detinská úprimnosť, priamosť, duch lásky a sebazapierania, ktorý ju naplňuje a zvlášť jej pravá, hlboká pokora sú neklamnými znameniami, že Boh túto dušiu vedie. Čím viac milostí dostáva, tým viac sebou pohŕda, pretože ju stále pokoruje myšlienka, že by mohla byť klamaná. Rada prijíma pokyny od iných; slová spovedníka alebo predstavenej ju ľahko upokoja.
Prvé dva roky rehoľného života sestry Márie Marty plynuli v pokoji, pravideľne, bez mimoriadnych udalostí. Prvé dôkazy božskej priazne začínajú v septembri 1866. Mladá sestra bývala často poctená zjavením Spasiteľa, najblahoslavenejšej Panny, svätých i duší z očistca. Ukrižovaný Ježiš sa jej zjavoval takmer denne a ukazoval jej svoje sväté rany, aby sa pri zbožnom uzobraní do nich ponorila a mala účasť na Jeho utrpení. Keď predstavené poznali vôľu Božiu z neklamných znamení, o ktorých tu nemôžeme pre malý rozsah spisu podrobnejšie pojednávať, rozhodli sa aj keď nie bez váhania, že budú Márii Marte postupne dovoľovať, čo od nej ukrižovaný Ježiš žiadal. Tak musela spávať na zemi, nosiť vo dne i v noci drsnú žínenú košeľu, upliesť si na hlavu tŕňovú korunu. Pre bolesť, akú jej spôsobovala, si hlavu vôbec nemohla položiť. Po ôsmich mesiacoch, v máji 1867, žiadal Ježiš okrem týchto kajúcich cvičení i obeť nočného odpočinku.
Prirodzenosť tým trpela, ale boli tak získané dôkazy Božej priazne. V nočnom tichu sa jej Pán zveroval nanajvýš podivuhodným spôsobom. Niekedy síce musela celé hodiny zápasiť s ospalosťou a únavou, ale obyčajne ju Pán uviedol hneď do svätého vytrženia. V septembri roku 1867 sa ocitla sestra Mária Marta, ako jej Ježiš už skôr povedal, vo zvláštnom stave, ktorý sa dá ťažko vysvetliť alebo popísať. Ležala na lôžku so zavretými očami, bez pohybu, bez slova, neprijímala potravu a predsa bol jej krvný obeh celkom pravidelný a tvár zafarbená do ružova. To trvalo tri dni ku cti Najsvätejšej Trojice, a to 26., 27. a 28. septembra. Zdalo sa, akoby chudobnučkú celu, do ktorej zostúpila Najsvätejšia Trojica, naplňovala nebeská sláva.
Potom jej Boh Otec ukázal Ducha Svätého, ktorý ako ohnivý prúd vychádzal z Božieho vnútra, a dal jej ho slovami: „V ňom je svetlo, utrpenie a láska. Posledný deň jej Boh Otec ukázal vo svetle, ktoré na ňu prúdilo z neba Ježišov kríž; pritom lepšie pochopila, akú veľkú cenu majú sväté rany pre jej spásu. V inom svetle, vznášajúcom sa od zeme k nebu, naraz jasne spoznala svoje poslanie, že totiž má učiniť zásluhy sv.
Zvláštne cesty, po ktorých Boh viedol túto vyvolenú dušu boli príčinou, že jej predstavená a novicmajsterka nechceli byť sami za všetko zodpovedné a obrátili sa k trom cirkevným hodnostárom, všeobecne váženým a známym pre svoju učenosť a zbožnosť. Boli to: kanonik Mercier, generálny vikár a riaditeľ kláštora, P. Ambrož, provinciál savojských kapucínov a kanonik Bouvier, špirituál chamberských saleziánok. Títo traja examinátori dôkladne a prísne skúmali cestu, po ktorej sa sestra Mária Marta uberala a výsledok bol: Čo sa deje v duševnom živote tejto rehoľníčky pochádza od Boha. A tak nevedeli ani spolusestry o neobyčajných milostiach, ktorých sa dostávalo jednej z nich a to práve tej, ktorá bola - podľa ľudského súdu - k tomu najmenej schopná.
Matka Terézia Evžénia Revelová, ktorá považovala radu oných hodnostárov za pokyn z neba, zapisovala potom denne s úzkostlivou svedomitosťou, čo jej prostá sestra zadeľovala. Ako sa zdá, vyvolil si Boh z našej malej družiny nástroj, ktorým chce obnoviť pobožnosť k sv. ranám nášho Pána Ježiša Krista. Tým nástrojom je naša laička, sestra Mária Marta Chambonová, vyznamenávaná Spasiteľovou viditeľnou prítomnosťou. Ježiš si vyvolil našu sestru aj za obeť svojej lásky a svojho božského zaľúbenia.
Raz Ježiš povedal svojej služobnici: „BOLÍ MA, že sú duše, ktoré považujú pobožnosť k mojim ranám za niečo zvláštne, zavrhnutiahodné, takmer nenáležité. Tak sa od tejto pobožnosti odvyká a zabúda sa na ňu. Veru oprávnený je tento Spasiteľov povzdych! Lebo vo svete, ktorý myslí len na pôžitky, stratila väčšina ľudí i takí, ktorí sa nazývajú kresťania, úplne zmysel pre obeť. Duše, ktoré rozumejú krížu, alebo o Pánovom utrpení vážne premýšľajú sú veľmi vzácne, a predsa právom nazýva sv.
Ježiš však rozhodne nechce, aby jeho nesmierna láska ležala ladom, aby sa na požehnané ovocie jeho sv. rán zabúdalo a aby prichádzalo nazmar. Dňa 2. októbra 1867 bola sestra Mária Marta prítomná na obliečke. Tu sa otvorili nebesia a ona tam videla tu istú slávnosť, lenže omnoho krásnejšiu a vznešenejšiu. Zúčastnili sa jej všetky oslávené členky jej rehole. Rehoľníčky z prvých dôb jeho trvania sa k nej obrátili s radostným dojatím a hovorili: „Boh Otec daroval našej svätej reholi svojho Syna trojakým spôsobom: predovšetkým Jeho kríž a Jeho rany (to zvlášť vášmu kláštoru), ďalej Jeho najsvätejšie Srdce a konečne Jeho sväté detstvo, aby ste ich uctievali.
Tento trojnásobný dar nie je úplne nový. Keď si prečítame dejiny rádu Navštívenia, nájdeme tieto tri pobožnosti už v životopise matky Anny Margity Clementové, súčasníčke sv. Jany de Chantal, a všetky rehoľníčky, ktoré ona vychovala, tieto pobožnosti obzvlášť milovali. O niekoľko dní potom sa našej sestre zjavila matka Mária Pavlína Deglapigny, ktorá zomrela pred osemnástimi mesiacmi a potvrdila jej ono darovanie sv. rán. Povedala: „Náš rehoľa mala už veľký poklad, ale niečo jej ešte chýbalo. Preto je blahoslavený deň, keď som opustila zem, lebo teraz nemáte snáď len najsvätejšie Srdce nášho Spasiteľa, ale máte celé jeho človečenstvo, zvlášť Jeho sväté rany.
Vari nemá ten, kto má Srdce Ježišovo, celého Ježiša, všetku jeho lásku? Iste, ale jeho sväté rany sú takmer vyžarovaním a veľmi výrečným svedectvom tejto lásky. Náš svätý otec František Saleský, ktorý sa jej často zjavoval, ju ubezpečil o pravdivosti jej poslania. Sestra Mária Marta mu raz vo svojej prostote povedala: „Vieš, milý otče, že sestry nebudú dbať na moje slová, pretože som tak nedokonalá.“ „Moja dcéra“, odvetil svätec, „Boh pozerá na veci inak než ľudia.
Človek všetko posudzuje z ľudského hľadiska, Boh však udeľuje svoju milosť práve najúbohejším, ktorí sa nemôžu ničím vykázať, aby všetko čo v nich pôsobí Boh, slúžilo k Jeho sláve. Môžeš sa zo svojich nedokonalostí radovať, pretože skrývajú Božie dary. Boh ťa vyvolil, aby si doplnila pobožnosť k najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Tá bola zjavená mojej dcére Márii Margite (pozn. Alacoque, 1647 - 1690), pobožnosť k svätým ranám zjavuje svojej milej Márii Marte (pozn. Chambonovej). Môjmu otcovskému srdcu pôsobí veľkú radosť, že sa táto úcta k Ježišovi ukrižovanému má obnoviť skrze vás.
Aj najblahoslavenejšia Panna potvrdila našej sestre jej poslanie. V istú rehoľnú slávnosť sa jej zjavila, sprevádzaná svätými zakladateľmi rehole a sv. Margitou (pozn. „Ako som ja kedysi priniesla plod svojho života svojej príbuznej Alžbete, tak ho teraz darujem vašej reholi. Váš svätý zakladateľ nasledoval môjho Syna svojimi prácami, svojou miernosťou a pokorou, vaša svätá matka Jana (pozn. Františka Frémyot de Chantal) ma nasledovala vo veľkodušnosti s akou premáhala všetky prekážky, aby dosiahla spojenie s Ježišom a vyplnila Jeho vôľu. Tvoja blahoslavená sestra Margita (pozn. Mária Alacoque) v sebe napodobnila Srdce môjho Syna, aby ho darovala svetu. Ty však moja dcéra si vyvolená, aby si uzmierovala Božiu spravodlivosť, tým, že uplatňuješ zásluhy utrpenia a sv.
„Ak chcete byť bohaté, musíte čerpať z rán môjho Syna. Všetky osvietenia Ducha Svätého pochádzajú z Ježišových rán a vy obdržíte tieto dary v tej miere ako budete pokorné. Som vaša Matka a nabádam vás: Čerpajte z rán môjho Syna! Položte sa na ne a snažte sa v čo najtesnejšom spojení vysať Jeho krv - čo sa však nikdy nemôže stať. Popri poučeniach udelených prvými členkami rehole, jeho sv. zakladateľom a Pannou Máriou musíme uviesť i tie, ktoré sestra Mária Marta dostávala od Boha Otca, ktorému bola oddaná s detskou nežnou dôverou a od ktorého bola naozaj božsky hýčkaná.
„Moje dieťa, darujem ti svojho Syna, využi to a denne mi plať, čo si mojej spravodlivosti za všetkých dlžná. V rôznych potrebách rehoľnice konávali procesie a zvláštne pobožnosti. Aj božský Spasiteľ povzbudzoval svoju služobnicu a potvrdzoval jej opäť a opäť, že je naozaj povolaná, aby obnovila pobožnosť k Jeho sv.
„Neodvracaj oči od tejto knihy a naučíš sa z nej viac než vedia najväčší učenci. Modlitba k mojím sv. „Vernú služobnicu Máriu Margitu (pozn. Alacoque) som vyvolil, aby ľudí naučila poznať moje božské Srdce, moja milá Mária Marta ich potom naučí pobožnosť k ostatným mojim ranám. Vyzval ju, aby Jeho sv.
„Dcéra moja, svet zostane vo väčšom alebo menšom zmätku podľa toho, ako splníš svoju úlohu. Ty si vyvolená, aby si zadosťučinila mojej spravodlivosti. Máš tu na zemi v kláštore žiť život, aký sa žije v nebi, máš ma milovať, stále ma prosiť o utíšenie môjho hnevu a obnoviť pobožnosť k mojim svätým ranám, ktorou budú zachránené nielen duše žijúce teraz, ale aj mnohé iné. Jedného dňa budem od teba požadovať účet, ako si použila tento poklad k blahu mojich tvorov. - Naozaj, moja nevesta“, povedal jej neskôr, „bývam tu a vo všetkých srdciach. Založím v nich svoje kráľovstvo, upevním svoju vládu a odstránim svojou mocou všetky prekážky, lebo som Pán sŕdc a viem o každej ich núdzi. Ty si vodovodom mojich milostí. Dobre si pamätaj, že vodovod nemá nič sám od seba, ale má len to, čo sa ním vedie. Ty si takýmto prietokom, nesmieš si teda nič ponechať, ale musíš povedať všetko, čo ti hovorím. - Vyvolil som ťa, aby si všetkých upozornila na cenu zásluh môjho umučenia, sama však musíš zostať skrytá.
Keď Spasiteľ Márii Marte zveril, aké má poslanie, oznámil jej tiež mnoho pohnútok k uctievaniu Jeho sv. Dcéra moja, poznáš tento poklad sveta? Svet o ňom nechce nič počuť. „Vždy, keď môjmu Otcovi obetujete zásluhy mojich svätých rán, získavate nesmierny poklad. Podobáte sa potom človekovi, ktorý našiel na svojom poli veľký poklad, ale pretože nie ste schopný ho dobre uschovať, Boh Otec a moja presvätá Matka ho opatrujú.
„Keď je váš Otec tak bohatý, vy nesmiete zostávať chudobní. A v čom spočíva vaše bohatstvo? „Ak je niekto v núdzi, nech len príde s dôverou a čerpá z pokladu môjho umučenia a mojich sv. „Jeden z mojich učeníkov ma zradil a predal moju krv. Vy však môžete každú jej kvapku opäť získať. „Moji mučitelia urobili dobre, že mi prebodli bok, prebili ruky a nohy.
„Môjmu Otcovi sa zvlášť páči obetovanie mojich sv. rán a bolestí mojej najsladšej Matky. „Tu máš, čím by si zaplatila všetky dlhy. Ak obetuješ môjmu nebeskému Otcovi zásluhy mojich sv. Uvedené slová boli sestre Márii Marte povedané pri rôznych príležitostiach - zvlášť v roku 1868. Týkali sa sčasti jej samotnej, sčasti celej rehoľnej komunity a všetkých veriacich. Ježiš nalieha na ňu a skrze ňu i na nás, aby sme do Jeho sv. rán skladali celú svoju dôveru a pre ich zásluhy pracovali na spáse duší. „Keď mi ľudia spôsobili tieto rany, vo svojej pochabosti sa domnievali, že je všetkému koniec; ale moje rany zostanú naveky a všetky tvory budú na ne večne hľadieť.
„Váš život nie je z tohto sveta; odstráňte z neho Ježišove rany a stanete sa úplne pozemskými. Ste príliš zaujatí zmyselnými vecami, takže nemôžete prijať prehojné milosti, ktoré vám pritekajú pre zásluhy mojich rán. Mali by ste viac pozorovať slnko v jeho plnej žiari.
„Žatva je veľká a prehojná. Nesmiete sa pozerať na to, čo ste už dosiahli, ale musíte sa pokoriť a ponoriť do vlastnej ničoty; ta...
Obluda nie je strašidlo
Treba si uvedomiť, že obluda nie je strašidlo...Aj keď hranica medzi týmito dvoma pojmami je veľmi úzka. nikde na internete som nenašiel, aký je medzi nimi rozdiel, dokonca niekde sa dá nájsť na rovnakú vec pomenovanie aj obluda aj strašidlo. Ale to je chyba. Hlavný rozdiel medzi obludou a strašidlom je ten, že obluda je skutočná, pričom strašidlo môže byť a aj nemusí.
Strašidlo môže byť kľudne aj duch alebo aj predstava... Pričom obluda je konkrétna, hmotná a hlavne je škaredá. Na prvý pohľad, proste OOBLUDAA. Ďalej strašidlo môže byť aj prezlečený človek(zámerne), ktorý chce strašiť. Pričom obluda nemôže byť človek prezlečený, ale môže to byť človek bez prezlečenia, ktorý vyzerá ako obluda(nezámerne), ktorý nechce strašiť. Ale niekedy je veľmi ťažké len podľa tohto rozlíšiť strašidlo a obludu...
V každom prípade, keď stretnete strašidlo, tak sa nemáte veľmi čoho báť, okrem strachu... ale keď stretnete obludu, je dosť možné, že to bolo to posledné, čo ste stretli... Keďže sú obludy nebezpečnejšie, dovolil som si vymenovať zopár druhov oblúd aj s ich popisom.
(je možné, že ma niečo napadne neskôr, tak budem článok editovať.)
- Bubák - strašidlo/obluda, podľa toho, či sa vám iba zdá, alebo je tam naozaj. Keď sa vám iba zdá, je to fajn, ale keď je tam naozaj, tak je to nefajn. Zmocní sa obete, ktorá v podstate zomiera od strachu. Pred tým sa ešte môže pocikať alebo pokakať, keď ju chytí panika(tú obeť).
- Veľký pavúk - zatiaľ nerozšírený druh obludy. Má podobné vlastnosti ako hocijaký malý pavúk, akurát že je veľký, útočí na ľudí a je jedovatý.
- Vlkolak - človek ktorý sa za splnu mení na vlko/človeka. Je chlpatý a pri premenenej podobe sa považuje za ťažko zabiteľného, pôsobí na neho striebro. Netreba ho provokovať, má rád mäso.
- Upír - človek, ktorý sa stal bloodsucker. Nemá rád svetlo, počas dňa sa zdržiava niekde v tme. Má rád hlavne ľudskú krv. Ak ho stretnete, tak buďte k nemu milý a tvárte sa nepríťažlivo. Má rád hlavne pekné dievčatá.
- Nemŕtvy - zombia/kostrička, sú srandovní, hlúpi a nemŕtvi. Nie sú však veľmi spoločenskí. Hľadajú pokoj, ktorý si určite zaslúžia...
- Sucubus/Incubus - dá sa povedať, že jedny z tých príjemnejších oblúd. Ale iba do istej miery. Dokážu z vás vysať život.
- Jašter - Je to akoby jašter, konkrétne salamandra ale bez škvŕn skrížená s človekom. Je celý čierny, slizký, hladký, lesklý. Meria zhruba 2 metre. Pohybuje sa veľmi netredične. Ruky vystiera dopredu dozadu a rôznymy smermi, akoby niečo chňapal. Jazyk neustále vyplazuje a syčí. Pohybuje sa veľmi zákerne, zakráda sa. Proste obluda, ako má byť.
- Drak - vznešená obluda. Dalo by sa povedať, že pre draka je obluda všetko iné. Draci veľmi bazírujú na svojom pôvode. Sú veľmi citliví a vzťahovační. Radšej sa s nimi ani nerozprávajte, iba sa ukloňte a utečte.
- Yeti- humanoid žijúci zvyčajne niekde kde je zima. Podobá sa na BigFoota (VeľkáNoha). BigFoot má inú farbu a žije v inom prostredí. BigFoot bol ako malý uštipnutý osou, na ktoré mal alergiu, tak sa jeho noha permanentne zväčšila o tri kilá. Kvôli výsmechu okolia ušiel z domu niekam do lesa. V noci chodí strašiť a kradne ľuďom vyvešané prádlo. Yeti má obidve nohy rovnako veľké, ale on je celkovo škaredý, preto nežije v spoločnosti. Má rád surové mäso ale nie ľudské.