Môže sa kňaz pomýliť pri spovedi? Pochopenie škrupulozity a úzkosti vo viere

Rozhodne je dnes témou úzkosť. So psychickými problémami sa trápi čoraz viac ľudí. Výskyt OCD sa celosvetovo odhaduje na dve až tri percentá, výskyt akejkoľvek formy úzkostnej poruchy však až na 31 percent. Religiózna forma OCD je údajne piatou najčastejšou. Spravidla však platí, že keď je človek veriaci a úzkostný, tak má väčšinou aj nejakú ťažkosť v duchovnom živote. Nemusí to byť vždy škrupulozita, ale úzkosť sa zvykne preliať aj do tejto sféry.

Ešte si ujasnime pojmy. Keď my laici povieme škrupulant alebo škrupulózny človek, čo si za to dosadíte ako psychologička? Rozlišujeme tzv. vývinovú škrupulozitu, ktorú môže mať človek napríklad po konverzii alebo v puberte. Všetko rigidne dodržiava. Avšak keď ide o stabilnú charakteristiku a sťažuje to človeku život, tak si pod škrupulozitou predstavím práve religióznu formu OCD, prípadne inej úzkostnej poruchy.

Religiózne OCD a jeho prejavy

Vráťme sa však k pojmu religiózne OCD, respektíve škrupulózna forma OCD.Škrupulozita môže byť aj súčasťou inej úzkostnej poruchy, človek nemusí vykonávať nejaké rituály, ale môže mať napríklad veľmi úzkostné svedomie alebo prehnaný strach zo zatratenia. Spovedníci hovoria, že ľudia riešia prehnane šieste Božie prikázanie. Sexualita je jedna z najčastejších obáv týchto ľudí. Zároveň však treba povedať, že je pochopiteľné, prečo ju ľudia riešia do takej miery. Tieto hriechy sú zahanbujúce, týkajú sa ľudskej intimity. Druhá vec je, že množstvo knižiek a článkov, ktoré veľmi podrobne rozoberajú „šestku“, tiež prispieva k tomuto fenoménu.

Pre týchto ľudí je charakteristické, že nie sú jednoduchí, ba naopak, sú veľmi inteligentní. Ich mozog je schopný vytvoriť rôzne konštrukcie a racionalizácie. Sú to často vzdelaní ľudia, napríklad „ajťáci“ či ekonómovia. Mozog beží na plné obrátky, analyzuje, čo povedala, čo nepovedala, čo pocítila, nepocítila a podobne. Po čase si povie, že tam radšej chodiť prestane, aby to znova neprežívala.

Myšlienky sú často sexuálneho alebo rúhavého charakteru. Tie sa týkajú toho, či správne vyslovil modlitbu, či sa sústredil, a tak náboženské úkony opakuje. Alebo rieši, či bol na celej omši sústredený, či vnímal každé slovo kázne. V takomto prípade človek rieši, či sa sústredil na rozhrešenie, čo si pomyslel pri rozhrešení, či mal telesný pocit pri rozhrešení. Často má potrebu vyznať hriechy tak dokonale, až to môže kňaza prekvapiť.

Existujú aj prípady obsesií alebo škrupulóznych obáv najmä u mladých, ktorí rozlišujú povolanie - či nemal ísť predsa len do zasväteného života, hoci má dávno vážny vzťah, alebo veľmi špecifický jav vzhľadom na konzervatívnejší slovenský kontext je homosexuálna OCD. Presne tak, je to skôr obava.

Mimochodom, úzkosť funguje na tej báze, že väčšinou sa človek bojí toho, čo by nikdy nespravil. Keď si niekto veľmi ctí Boha, tak by sa mu nikdy nerúhal a napriek tomu mu napadnú rúhavé myšlienky. Alebo OCD mamičke napadá, že vyhodí dieťa von z okna. Už v 17. storočí biskup John Moore z Norwichu opisuje prítomnosť zlých myšlienok, ktoré sa objavujú v ich mysli počas toho, keď sa snažia uctievať Boha.

V extrémnom prípade sú takíto ľudia schopní uchovávať doma záznamy hriechov spred desiatich rokov a občas sa na ne pozrieť a analyzovať, či to bolo vtedy dobre vyznané. Veľmi osobitné sú škrupule v prípade zasvätených osôb a kňazov. Napríklad purifikovanie (čistenie kalicha a patén) po svätej omši spojené s obavou, či tam nezostali kúsky hostie, alebo platnosť spovedania, rozhrešenia a podobne.

Aj na Slovensku máme fenomén rôznych dezinformácií a pokútnych webov. Úzkostní ľudia sú náchylnejší na konšpirácie, to áno, ale myslím si, že práve typickí škrupulanti sú natoľko racionálni, že nepodliehajú prvoplánovým konšpiráciám.

Vzhľadom na to, že súčasťou príznakov je hriech a myšlienky urážajúce Boha, veriaci človek môže mať tendenciu riešiť tieto ťažkosti výlučne duchovnými prostriedkami. Určite to nie je zlé, lebo takýto človek chce žiť aj naďalej duchovný život, takže rozumný kňaz by mal vedieť rozlíšiť potrebu psychologickej pomoci. Na druhej strane, stále sa často stáva, že veriaci dostane neadekvátnu radu. Výsledkom sú negatívne skúsenosti, lebo duchovná pomoc nemusí byť len sviatostná. Niekedy hľadajú aj modlitby za uzdravenie a podobné veci, pričom ak tieto riešenia nefungujú, frustrácia z duchovného života sa prehlbuje.

Pri hľadaní riešenia na každú obsesiu ľudia niekedy dostávajú až absurdné rady. Napríklad ak sa žena bojí, že svojím vzhľadom vzrušuje mužov, dostane radu, aby sa obliekala primeranejšie alebo si dávala väčší pozor, aj keď už chodí takmer v burke. Keď vníma, že duchovný život mu spôsobuje bolesť. Keď ide dolu vodou, avšak nie preto, že by sa nemodlil a nesnažil, ale prosto ho to bolí.

Duchovný život bolel aj mnohých svätých, poznáme príbehy o tzv. noci ducha či temnej noci viacerých svätých. Lenže pri ľuďoch s problémami je spravidla úzkosť prítomná aj v ostatnom živote. Nie je to tak, že pri modlitbe mi je zle, ale všade inde prekvitám. Prenáša sa to do vzťahov, do rodinného života.

Páter Santa má na svojom webe venujúcom sa škrupulantom veľa rôznych textov, v jednom z nich varoval, že škrupulózni ľudia sa majú vyhýbať niektorým silným pojmom, ako napríklad smrteľný hriech, peklo a podobne. Páter Santa ma tiež uistil, že je úplne legitímne, ak človek, pre ktorého je spoveď bolestivou kompulziou a vedie k zhoršeniu psychického stavu, k nej načas pristupovať prestane.

Čo sa týka náboženskej OCD, je dobré, keď tomu psychológ rozumie, i keď vo všeobecnosti by mal byť psychológ predovšetkým odborníkom, nie nutne veriacim. Čo pomáha, je psychoedukácia. Takýto človek na spoločných stretnutiach vidí, že nie je so svojím problémom jediný na svete. Potom si uvedomí, že nemá posadnutie, že je za tým psychologický dôvod, nie je ani veľký hriešnik, ale má nejakú duševnú ťažkosť. Keď to človek pripustí, zrazu má jeho bolesť meno.

V ideálnom prípade spovedník vie, že ten človek chodí na terapiu. Môže sa u spovedníka uistiť, či to, čo mu povedali na terapii, je v poriadku. Ale keď mu duchovná autorita povie, že postup od vášho psychoterapeuta je v poriadku, už to ľahšie prijme. V kontexte spolupráce so spovedníkom odporúčam, aby sa s ním dohodli, že prídu na spoveď raz za mesiac či raz za dva týždne. Medzitým budú chodiť na sväté prijímanie, keďže títo ľudia sú spravidla neschopní spáchať ťažký hriech. Keď to človek dodržiava, zistí v tom medzičase, niekedy mesiac od spovede, že je mu veľmi dobre a zrazu, keď ide desiaty raz na sväté prijímanie, netrápi sa tak ako prvýkrát. Problém je v tom, že bežné obsesie, ako napríklad umývanie rúk, zväčša odídu skôr, kým tie náboženské sa držia najdlhšie.

Hoci sa v súvislosti s duševným zdravím nespomína až tak často ako napríklad Matka Tereza, svätého Alfonza možno v tomto kontexte považovať za svätca par excellance. Alfonz bojoval so „šestkou“ od malička, zaväzoval si ruky do vrecúšok, aby sa v noci nedráždil, dával si dolu okuliare, aby nevidel ženy. Keď sa stal kňazom, tak sa to všetko ešte mimoriadne znásobilo. Bál sa purifikovať po svätej omši aj spovedať. Dokonca prosil biskupa, aby mu odňal fakultu kázať a spovedať, pretože keď káže, je vraj namyslený, a keď spovedá, dáva neplatné rozhrešenia. Keď to už bolo veľmi vyhrotené, jeho prvý spovedník mu povedal, že ak bude takto pokračovať, tak sa zblázni. Spovedal sa raz za týždeň a záznamy z jeho denníkov pôsobia z dnešného pohľadu ako kognitívno-behaviorálna psychoterapia. Učili ho žiť bežný život napriek úzkosti. Povzbudzovali ho slúžiť omšu aj napriek pochybnostiam o možnom hriechu v oblasti čistoty. Podľa životopiscov Alfonz až okolo sedemdesiatky uveril, že Boh je láska, a nie a priori sudca.

Confession Compulsions in OCD: Break the Cycle

Skúsme ešte prejsť k téme duchovného rozlišovania. Majú problém nielen s racionálnym úsudkom, ale aj s úzkosťou. Páter Santa tvrdí, že kde nám niečo hovorí hlas úzkosti, tak to spravidla nebude svedomie, ale úzkosť. Keď napríklad niekto veľmi chce ísť do kňazského seminára len preto, aby náhodou nepremeškal duchovné povolanie, a cíti preto strašnú úzkosť, tak to asi nebude hlas povolania, ale úzkosti. Rovnako sa niektorým OCD ľuďom stáva, že sú tesne pred svadbou a potom príde silná pochybnosť, čo ak nie a čo ak...

Svätú Teréziu z Avily možno považovať za skutočnú psychologičku. Dokonca tvrdí, že rozlišovať duchov môžu len ľudia, ktorí sú skutočne duchovní, takže na vysokom leveli duchovného života, tam môžeme hovoriť o spirituálnom rozlišovaní. Na rozlišovanie je nevyhnutný zdravý rozum a dobrý úsudok, preto tieto vlastnosti vyžaduje od svojich dcér, na tomto nástojí viac než na zbožnosti, lebo človek môže získať zbožnosť, ale nemôže odovzdať ani nahradiť to prvé - zdravý rozum a dobrý úsudok.

Naša spoločnosť je preemocionalizovaná aj preanalyzovaná. Toto vytvára pasce aj v oblasti rozlišovania, keďže sa hovorí veľa o duchovnom rozlišovaní, niektorí majú potrebu rozlišovať všetko. Počula som, že niekto rozlišuje, či si má alebo nemá dať kávu, keď je unavený. Všetko rozlišujeme a čakáme, čo Boh povie. Riziko je v tom, že budeme počúvať len akýsi feeling, pocit, ktorý ešte nie je racionálny. A taktiež hrozí, že človek prestane konať a bude len rozlišovať. Aj preto je veľa stagnujúcich mladých ľudí, ktorí majú 30+ a nerozhodli sa nielen pre životné povolanie, ale ani pre poriadne zamestnanie. Môže byť za tým aj strach, že rozhodnutie bude zlé. Lenže toto je pasca, ak chceme čakať na hlas z neba.

Niekedy máme tendenciu hľadať okamžitú odpoveď, že naše modlitby boli vyslyšané. Samotná svätá Terézia z Avily, mystička a učiteľka cirkvi, zdôrazňovala, že chce mať radšej duchovného vodcu, ktorý je múdry, než takého, ktorý je zbožný. U nej bola racionalita dôležitá, rovnako ako prehlbovanie sebapoznania.

Tabuľka: Porovnanie katolíckej a evanjelickej spovede

Aspekt Katolícka spoveď Evanjelická spoveď
Forma Ušná spoveď (individuálne vyznanie hriechov kňazovi) Všeobecná spoveď (bez vymenovania hriechov), dobrovoľné individuálne vyznanie možné
Povinnosť Povinná aspoň raz do roka (pre ťažké hriechy) Nepovinná
Sprostredkovateľ Kňaz ako služobník Božieho odpustenia Kňaz alebo iný kresťan (pri dobrovoľnom vyznaní)

Ako sa správne spovedať a zbaviť strachu? Jednou z hlavných tém pontifikátu Svätého Otca Františka je Božie milosrdenstvo, odpustenie a láska. Svätý Otec nazýva spoveď sviatosťou radosti a neustále nás povzbudzuje, aby sme vstávali zo svojich pádov a išli za Ježišom, ktorý nás trpezlivo a s láskou očakáva, aby nám každý jeden raz odpustil.

Na záver ešte myšlienka pápeža Františka o sviatosti zmierenia: „Spovednica nie je mučiarňou.

tags: #moze #sa #knaz #pri #spovedi #mylit