Pravoslávny chrám v Osadnom: História a súčasnosť

Obec Osadné, ležiaca na krajnom východe Slovenska neďaleko hraníc s Poľskom, je známa svojou bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Jednou z najvýznamnejších pamiatok obce je pravoslávny chrám Vznesenia Hospodinovho, pod ktorým sa nachádza krypta s pozostatkami viac ako 1000 ruských a rakúsko-uhorských vojakov z prvej svetovej vojny. Nikde inde na Slovensku nenájdeme tak rozsiahle pohrebisko pod chrámom.

Objavte unikátne miesto s bohatou históriou! Krypta v Osadnom je najväčším podchrámovým pohrebiskom vojakov z prvej svetovej vojny na Slovensku. ThDr. Snina sa nachádza jedinečná kultúrna pamiatka - krypta 1025 vojakov z I. svetovej vojny. V krypte je hrob o rozmeroch 4m (dĺžka) x 1,5m (šírka) x 7-11m (hĺbka). Miestnosť je zdobená pravoslávnymi ikonami, ale aj informačnými tabuľami o jej histórii a zaujímavostiach okolia obce.

Pravoslávny chrám Vznesenia Pána v Osadnom

História Osadného a návrat k Pravosláviu

História krypty je spojená so vznikom obce Osadné (do roku 1948 Telepovce) a náboženstvom tunajších obyvateľov. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1543, kedy ju oficiálne založili Rusíni pravoslávneho vierovyznania. Tí boli v roku 1726 tunajšími zemepánmi nútení prijať úniu s Rímom v 19. storočí nesprávne nazvanú ako Gréckokatolícka cirkev. Obec Osadné patrí medzi prvé rusínske obce, ktoré sa na začiatku 20. storočia vo vtedajšom Československu vracali späť do lona Pravoslávnej cirkvi po niekolko storočnej násilnej únii.

Konkrétny pohnútok Osadňanov prejsť oficiálne do Pravoslávnej cirkvi vznikol, keď miestny uniatský duchovný Alexej Marťak od nich vyžadoval veľmi vysoké poplatky. Stal sa tu dokonca prípad, že jednej chudobnej žene zobral za pohreb jej manžela poslednú jalovicu, lebo nemala čím zaplatiť. Ľudia sa preto za nim vybrali do Hostovíc, aby ho prosili o zľutovanie. Ten im však povedal, že on je tiež chudobný a ak sa im nepáči, nech si privedú z Mukačeva pravoslávneho duchovného, ktorý im bude slúžiť zadarmo. Celá dedina vtedy prijala Pravoslávie a bohoslužby sa vykonávali v miestnom chráme.

Ale gréckokatolícke biskupstvo sa Osadného nechcelo vzdať a preto tu poslalo svojho najlepšieho kňaza Andrija Jasenčáka. Ani to však nepomohlo, preto sa tu vraj biskup Gojdič vybral osobne. Pred dedinou sa stretol s kantorom a organizátorom Pravoslávia Štefanom Sičom a prisľúbil pôdu každému, kto sa vráti späť k únii. Nakoniec tak urobilo 14 rodín, ktoré donútili vrátiť chrám do užívania vlastníkovi podľa pozemkovej knihy, teda Gréckokatolíckej cirkvi. Pravoslávni najprv slúžili pred chrámom pri kríži, potom v miestnej škole a nakoniec v súkromnom dome.

Výstavba chrámu a vznik krypty

Veriaci si chceli si postaviť vlastný chrám, lebo v starom už bohoslužby vykonávať nemohli. Bolo to však v tom čase dosť zložité. Rodina Lenikova podarovala na stavbu chrámu pozemok, ale stavebné povolenie aj tak nedostali, lebo Pravoslávna cirkev ešte v Osadnom v tom čase nebola registrovaná. Podarilo sa to až v roku 1929. Obnoviteľ Pravoslávia otec Alexander Cuglevič sa dohodol s veriacim, že je potrebné pochovať padlých ruských vojakov z Prvej svetovej vojny na dôstojnom mieste, pretože ich hroby boli roztrúsené po celom chotári, aby zostali v pamäti národ. A tak sa rozhodli vystaviť kryptu, na ktorej bude postavený chrám, kde sa budú veriaci za nich modliť.

V Prahe existovala organizácia „Jednota,“ ktorá mala na starosti pochovávanie ruských vojakov a opravu ich hrobov. Jej predsedníčkou bola Nadežda Kramářová, manželka predsedu vlády ČSR Karla Kramářa. Tá miestnym veriacim poradila, aby postavili chrám ako pamätník ruským vojakom. Dokonca bola pre tento účel dňa 8. októbra 1928 Ministerstvom vnútra ČSR povolená realizácia finančnej zbierky. Jej medzilaborecko-telepovský výbor do konca roku 1928 vyzbieral 15 911 korún. Údajne tu prispel aj československý prezident T. G. Masaryk. Za necelý rok bol chrám - pamätník dokončený a v roku 1930 ho posvätil mukačevský biskup Damaskin. Projektoval ho významný pravoslávny architekt archimandrita Andrej Kolomacký a je postavený v staroruskom štýle.

Interiér krypty v Osadnom

Uloženie pozostatkov vojakov

Podľa záznamov z vojenských archívov bolo v roku 1933 exhumovaných 931 vojakov z vojenských cintorínov z Osadného, Nižnej a Vyšnej Jablonky a ostatky 94 vojakov exhumovaných v dňoch 13. - 17. novembra 1933 z roztrúsených hrobov z lokality chotára na Skórach. Ich ostatky boli v roku 1933 uložené do jamy v krypte. Uloženie 1 025 ruských a rakúsko-uhorských vojakov pripomína tabuľa v ruštine a češtine umiestnená pri krypte s textom: „Zde v Pánu odpočívá 1025 vojínu padlých ve světové valce 1914 - 1915. Známych podle jmen 23. neznámych 1002. Čest budiž jejich památce.“

V roku 1933 bolo známych 23 mien pochovaných vojakov, v súčasnosti ich už poznáme 61. Na exhumácii sa podieľali aj obyvatelia Osadného, ktorí za prácu dostávali aj finančnú odmenu. Ešte len pred niekoľkými rokmi zomrel obyvateľ Osadného Štefan Kimak, ktorý osobne vyberal kosti z hrobov v lesoch. „Z mnohých kostí dokonca odpadávalo mäso a všetci sa báli, že hneď pozomierajú, lebo sme to robili holými rukami. No ja žijem dodnes“ - povedal s úsmevom. Zomrel ako 92 ročný.

Prvá svetová vojna v Osadnom a okolí

Počas Prvej svetovej vojny prebiehali v Osadnom a jeho okolí ťažké boje. Vojaci tu bojovali a padli počas tzv. Kornilovovho prielomu v novembri 1914 a počas Veľkonočnej bitky v Karpatoch v apríli 1915. Najznámejšie boje sa tu odohrali v novembri 1914, kedy generál Lavr Georgijevič Kornilov zaútočil na Humenné a následne v okolí Sniny od Rakúsko-uhorskej Honvedskej divízie utrpel veľkú porážku. Cez Osadné unikal 28. novembra 1914 so svojou 48. divíziou XXIV. armádneho zboru 8. ruskej armády do Sanoku. Najťažšie boje sa odohrali v apríli 1915 počas snahy 3. a 8. ruskej armády prelomiť front v Karpatoch útokom na Vranov a Humenné. Ruské vedenie sústredilo čo najviac vojsk v priestore Medzilaboriec, Lupkova a Sanoka a odtiaľ hájilo rozhodujúcu ofenzívu na Humenné. Frontová línia sa ustálila severne nad obcou na hrebeni Stoby - Skóry. V bojoch o tieto kóty padlo veľké množstvo vojakov. Bojovalo sa tu dlhých 5 týždňov. Napriek tomu tu Rusi prehrali. Po ich ústupe na nižnom konci nad hájenkou pri ceste do Nižnej Jablonky, na lokalite zvanej Poľana, bol v rokoch 1915 - 1917 zriadený vojenský cintorín, ktorý neskôr preniesli do krypty a na obecný cintorín. Dnes sa v obci nachádza dokopy 2498 vojakov Ruskej a Rakúsko-uhorskej armády.

Súčasnosť a význam krypty

Krypta je otvorená 24 hodín denne a o nej aj všetkom zaujímavom z Osadného informuje audio sprievodca, ktorý je tu k dispozícii. Od posviacky krypty ju začalo navštevovať veľa turistov a bola spropagovaná aj v mnohých médiách. Vďaka nej sa o obci dozvedel režisér dokumentárnych filmov Marko Škop a natočil o nej film s názvom „Osadné.“ Jeho hlavnými hrdinami je miestny starosta a pravoslávny duchovný. Dokument mal veľký úspech a tak sa krypta dostala do povedomia širokej verejnosti na celom svete. Preto ju dnes navštevuje mnoho turistov.

Do krypty vojakov v Osadnom prichádza počas sezóny aj niekoľko tisíc ľudí, ktorí by si odtiaľ chceli odniesť niečo na pamiatku. Preto sme v posledných rokoch investovali do výroby magnetiek, pier, príveskov, nožíkov, svetielok, ale v krypte sa dajú kúpiť aj CD Liturgie z Osadného, či DVD filmu Osadné. Suvenírov na predaj stále pribúdalo...

Občianske združenie Krypta z Osadného vydalo ako prvé CD na Slovensku s pravoslávnou liturgiou, ktorú byzantskými nápevmi v cirkevnoslovanskom jazyku spievajú mníšky z pravoslávneho monastiera Pokrova Presvätej Bohorodičky v Turkowiciach (Poľsko). Nahraté bolo 7. marca 2016 v pravoslávnom...

Krypta vojakov z I. svetovej vojny v Osadnom je pietnym hrobovým miestom, ktoré ročne navštevujú tisíce turistov. Je otvorená nonstop, takže ktokoľvek a kedykoľvek môže prísť vzdať úctu tu pochovaným 1025 vojakom a zároveň si vypočuť všetko zaujímavé o Osadnom z elektronického audiosprievodcu v piatich jazykoch. Ako suvenír si môžu naši...

Pravoslávna cirkevná matrika v Osadnom

Pravoslávna cirkevná matrika v Osadnom úzko súvisí s históriou obce. Osadňania sa medzi prvými v bývalom Československu vrátili späť do pravoslávnej cirkvi po dvestoročnej únii s Rímom. V tomto roku uplynulo 90 rokov od prvého zápisu. Pravoslávna cirkevná obec sa začala organizovať v obci pred 90 rokmi... Tunajšia matrika je skutočná historická pamiatka, lebo v nej nie sú len zapísané krsty, sobáše a pohreby, ale na začiatku obsahuje súpis všetkých obyvateľov obce.

Každé číslo domu má samostatnú stranu a ako prvé je vždy vedené meno a priezvisko gazdu rodiny. Členovia sú pod ním zapísaní taktiež menovite a nie je vynechaný ani rodinný vzťah ku gazdovi (žena, syn, dcéra, zať a pod.). V ďalšom stĺpci je uvedený aj vek všetkých obyvateľov s podpisom dospelých osôb. Týmto systémom je v matrike zapísaných 81rodín. Tento súpis slúžil ako dôkaz prijatia Pravoslávnej viery, respektíve ako petícia za prechod do Pravoslávia.

Prešla vtedy skutočne celá dedina s výnimkou lesného správcu Karia Zvohaneka s manželkou Annou Strkalovou (číslo domu 2), pri ktorom je poznámka: „vstúpil do Pravoslávia 14.IX. 1926, "teda o niekoľko mesiacov neskôr ako ostatní. Pod slovom „vstúpil" je však aj poznámka: „vystúpil". Nebol však sám. Ako sme hore spomínali, vplyvom prísľubu Gréckokatolíckeho biskupstva sa 14 rodín vrátilo k únii. Aj táto skutočnosť je tu zaznamenaná. Pri každej rodine, ktorá sa Pravoslávia vzdala je v hornej časti strany poznámka v azbuke "v Uniju." Inak celý zoznam obyvateľov je písaný latinkou po slovensky. Celá matrika je ďalej písaná v azbuke.

Prvý zapísaný je pokrstený Štefan Hájnik, ktorý sa narodil 1.2.1926 a pokrstený bol 7.2.1926. Hneď o týždeň, teda 14. februára, bol pokrstený dlhoročný kurátor Osadného, dnes už zosnulý Andrej Mikuláško, ktorý sa narodil 4.2.1926. Práve on stále spomínal, ako otec Alexander Cuglevič po jeho krste povedal: "Teraz už mám v Telepociach dvoch synov ktorých som pokrstil." Prvý zapísaný sobáš je tu 22.6.1926 a novomanželmi boli Štefan Lukač a Anna Fesičová.

Tabuľka: Významné udalosti v histórii Pravoslávneho chrámu v Osadnom

Pravoslávni veriaci v Osadnom, ktorí sviatkujú podľa starého (juliánskeho) kalendára mali 6./19. januára sviatok Bohozjavenia a Krstu Isusa Christu. Bohoslužobné texty Pravoslávnej cirkvi svedčia o tom, že je tento sviatok druhý najväčší po Vzkriesení a teda významnejší ako Narodenie Isusa Christa.

tags: #pravoslavny #chram #osadne