Mravce sú mimoriadne vynaliezavé tvory a cestičku dovnútra si nájdu hravo. Nikto sa špeciálne neteší na ich letné invázie do kuchyne. Napriek tomu, mravce patria medzi najpočetnejšiu a najrozšírenejšiu skupinu živočíchov na Zemi. V článku sa pozrieme na ich vzhľad, druhy a správanie.
Základná Charakteristika Mravcov
Mravce patria do radu blanokrídlovcov. Majú výrazne rozčlenené telo na hlavu, hruď a bruško. Pre mravce sú taktiež typické kolenovito zahnuté tykadlá a výrazné hryzadlá v tvare klieští. Sú to najčastejšie sa vyskytujúce suchozemské živočíchy, k roku 2009 bolo známych 12 520 druhov mravcov. Podľa odhadu sa hmotnosť všetkých mravcov na Zemi približne rovná hmotnosti všetkých ľudí na Zemi. Nájdeme ich skoro vo všetkých klimatických pásmach od púští až po dažďové pralesy, od Arktídy až po trópy.
Anatómia mravca
Latinský názov Insecta znamená vnútorne rozdeliť, čo poukazuje na rozdelenie hmyzieho tela na hlavu (caput), hruď (thorax) a bruško (abdomen). Ich telo obaľuje pevná vonkajšia vrstva z chitínu, ktorá predstavuje vonkajšiu kostru - exoskelet. Exoskelet obsahuje mnoho stvrdnutých častí - článkov, ktoré sú pospájané mäkkými blanami, čo umožňuje pohyb a taktiež obsahuje aj viaceré výrastky, ktoré buď spevňujú telo, alebo sa na ne upínajú svaly. Na hlave sa nachádzajú tykadlá, oči a ústne ústroje. Hmyz má dva typy očí - najvýraznejšie sú veľké zložené oči pozostávajúce z veľkého množstva omatídií (šošoviek jednotlivých optických telies), niekedy dosahuje ich počet až 20 tisíc. Mravce majú z celej triedy hmyzu najmenej členené zložené oči - skladajú sa zo 6-9 očiek.
Mravenisko
Ich kolónie sa nazývajú mraveniská. Sú to dokonalé architektonické diela, skladajú sa z podzemnej a nadzemnej časti. Keďže mravce majú radi vlhké a teplejšie prostredie, južný svah býva oveľa miernejší ako severný, aby hniezdo čo najviac tepla pohlcovalo a čo najmenej strácalo. Taktiež na južnú stranu dávajú svoje larvy, aby im zabezpečili počas ich vývinu čo najoptimálnejšie podmienky. Napriek tomu, že podzemná časť môže siahať až do hĺbky šiestich metrov, vo všetkých chodbičkách majú čerstvý vzduch vďaka unikátnemu spôsobu odvetrávania. Mravce dokážu regulovať teplotu v mravenisku na jeden stupeň Celzia presne. Ľudská architektúra nedosahuje v týchto parametroch ani z ďaleka úroveň mravčej a preto moderní architekti podrobne študujú mraveniská a snažia ich jedinečný systém napodobiť.
Kasty mravcov
V každom mravenisku nájdeme tri kasty; kráľovné, samce a robotnice. Kráľovné sú najväčšie, bývajú v najspodnejšej komore mraveniska, dožívajú sa priemerne 15 rokov. Pária sa len raz v živote a až do jeho konca sú oplodnené a schopné znášať nové vajíčka. Každé znesené vajíčko je sotva väčšie ako zrnko piesku a robotnice ho okamžite odnesú na určené miesto. O desať dní z neho vykĺzne malá larva. Táto larva nemá oči, tykadlá ani nôžky, je celkom bezmocná, starajú sa o ňu a kŕmia ju dojky. Keď je dostatočne vykŕmená, zakuklí sa. Keďže pre ďalší vývin potrebuje veľa tepla, robotnica ju vynesie z hlbín mraveniska na vyššie poschodia. Z kukly sa vyslobodí dospelý mravec, ktorý sa dožije priemerne sedem až desať rokov.
Spôsoby Obrany
Mozog hmyzu je jednoduchý s relatívne malým počtom neurónov, a preto hmyz nerozmýšľa, čo má urobiť, ak je ohrozený. Jeho reakcie riadia reflexy, čiže sú automatické. Reakciu v ňom vyvolávajú signály alebo popudy podľa určitej schémy, ktorá je vrodená. Najčastejšie sa mravce bránia pred nebezpečenstvom útekom alebo schovaním sa. Okrem týchto typických foriem, však rozlišujeme ďalšie štyri spôsoby obrany. Patrí sem aktívna obrana, pod ktorou rozumieme použitie rôznych jedov, alebo bolestivých odvetných opatrení, či už sa jedná a o uhryznutie, kopnutie alebo bodnutie žihadlom. Ďalej je to splynutie s prostredím, kedy je hmyz takmer nerozoznateľný od povrchu, na ktorom sa nachádza, alebo od predmetu, ktorý imituje.
Druhy Mravcov
Niektoré druhy mravcov sú považované za drevokazný hmyz. V terminológii sa zaužíval aj názov mravec drevokaz. Ide o najväčší druh mravca, ktorý u nás žije. Robotnice majú veľkosť 7 - 13 mm a kráľovná môže dosahovať aj 18 mm. Ich kolónie majú približne 1500 jedincov a v každej z nich sa nachádza jedna kráľovná. Žijú zvyčajne vo veľkých kusoch dreva.
Ako rozlíšiť mravca od termita?
Tieto dva druhy drevokazného hmyzu sa na seba podobajú a tvoria podobné škody. Mravce majú užší pás a typickú stavbu tela mravca. Termity nemajú tenký pás. Rozdiel je aj v krídlach. Pár krídel termita má rovnakú dĺžku, sú navyše oveľa dlhšie než ich telo. Mravce majú dlhšie vrchné krídla a kratšie spodné. Mravčie krídla majú celkovo proporčnejšiu dĺžku vzhľadom k ich telu. Kým termity si na dreve pochutnávajú, mravce nedokážu stráviť celulózu - a drevo teda využívajú predovšetkým na bývanie. Chodbičky mravcov sú čistejšie a hladké. Termity zase nechávajú drsnejšie chodbičky, dokonca môžu byť poupchávané blatom. Samotným mravcom tiež trvá dlhšie, kým zničia drevo. Termity sú z tohto hľadiska oveľa efektívnejšie.
Niektoré signály mravce vysielajú aj o čosi skôr, musíte však byť pozorní. Nespoliehajte sa, že ich uvidíte pobehovať v skupinách po vašej kuchyni. Mravec drevokaz preferuje hmyz alebo výlučky vošiek, jedlo si preto radšej hľadá vonku. Ak už mravce vytvorili hniezdo, pod drevenými doskami môžete nájsť pilinový prášok. Mravce drevo nedokážu stráviť, a preto ho požujú a okamžite sa ho zbavia. Azda najviditeľnejším prejavom sú mravce s krídlami, ktoré sa objavia na oknách. Môžete sa ich snažiť zabiť a považovať situáciu za vyriešenú, no tento okrídlený hmyz je len znamením, že veľký problém už u vás doma máte.
Prevencia
Zbaviť sa mravcov nie je vôbec jednoduché, investujte preto radšej čas a peniaze do dôkladnej prevencie. Podľa typu dreva a jeho umiestnenia zvoľte vhodný druh náteru. Drevo, ktoré denne neprichádza do kontaktu s vašou kožou, ošetrite impregnáciou s biocídnymi účinkami. Náter nanášajte podľa odporúčaní výrobcu v hrubých vrstvách tak, aby sa vstrebalo hlboko do dreva. Nezabúdajte na povrchový náter lazúrou alebo farbou. Vďaka nemu do dreva neprenikne vlhkosť. Drevené parkety alebo starožitný nábytok môžete natrieť olejom. Tiež sa vsakuje hlboko dreva a chráni aj zvonku, aj zvnútra. Náter opakujte podľa odporúčaní výrobcu. Používajte biocídy bezpečným spôsobom. V tomto štádiu sa radšej obráťte na odborníkov, ktorí váš príbytok celý skontrolujú a škodcov vás zbavia. Veľmi poškodené drevo budete musieť odstrániť a nahradiť ho novým. Ak ste už hniezdo objavili, nespoliehajte sa na rady na internete alebo biocídne spreje. Tie vás môžu zbaviť problému len dočasne alebo vôbec. V dome môžete mať viac hniezd, o ktorých ani len netušíte.
Zaujímavosti zo Sveta Mravcov
Mravec podstupuje dokonalú premenu. Nové mraveniská vznikajú v teplých dňoch júna, kedy okrídlené neoplodnené kráľovné a okrídlené samce odlietajú zo starého mraveniska a vo vzduchu sa pária. Po spárení samce hynú, kráľovné strácajú krídla a hľadajú vhodné miesto pre vytvorenie novej kolónie. Prvú znášku neživotaschopných vajíčok vyčerpaná kráľovná zožerie, aby mala dostatok energie. O nasledujúcu sa už stará sama, po vyliahnutí, nové robotnice preberajú všetky povinnosti a kráľovná už iba znáša vajíčka.
Ďalší dôkaz o vyspelosti mravcov, svedčí o tom, že už pred 50 miliónmi rokov pochopili, že namiesto zbierania potravy, je jednoduchšie a efektívnejšie potravu si dopestovať. Mravce rodu Atta svoj hlavný zdroj potravy - určitý druh huby pestujú v mravenisku. Hnoja ju zmesou slín a rozdrvených listov stromov. Za noc sú schopné zbaviť listov celý strom. Nielen mravce Atta pestujú huby, iné druhy využívajú ako hnojivo výkaly alebo iný biologický odpad. Poznáme tiež mravce, ktoré chovajú akési stáda vlastného dobytka - vošiek, ktoré vylučujú medovinu. Máme tu príklad symbiózy, kedy ich mravce živiace sa medovinou chránia pre predátormi.
Určite už každý videl drámu na tému zombie: Vedci vytvoria vírus, ktorý zabíja a ovláda ľudí. Ale vedeli ste, že zombie naozaj existujú? Príroda tento mechanizmus pozná už dlho, my sme ho objavili pomerne nedávno. Nejedná sa ale o vírus, ide o huby rodu Cordyceps. Táto huba sa vyskytuje najme v Južnej Amerike, no najnovšie je zaznamenaný nový druh zombie huby už aj v Severnej Amerike. Huba dokáže mravca infikovať a riadiť. Neovláda síce všetky jeho biologické funkcie, ale riadi jeho pohyb, viac na svoje šírenie ani nepotrebuje. Keď dôjde k správnemu infikovaniu, huba najprv zaútočí na nervový systém. Prevezme kontrolu nad ešte živým mravcom a vedie ho na vysoké miesto, odkiaľ budú mať spóry najväčší predpoklad nakaziť čo najviac nových mravcov. Až je mravec na vhodnom mieste, huba mravca zabije, vypustí do jeho mozgu chemikáliu, ktorá mozog mravca donúti aby sa zahryzol do vetvičky. Nasleduje rýchly rast huby, pozorovateľný na zrýchlených záberoch.
Charissa de Bekkerová sa venuje výskumu konkrétnemu druhu “zombie-huby” Ophiocordyceps unilateralis sensu lato. Zistila, že huba je univerzálny zabiják, ale na “zombíka” nedokáže premeniť ľubovoľný hmyz, dokonca ani ľubovolného mravca. Evolúcia ju prispôsobila konkrétne na mozog istého druhu z rodu Componotus. Huba dokonca dokáže rozoznať či je v “správnej hlave” a pokiaľ mozog nepozná, ani sa nepokúša produkovať chémiu, potrebnú na jeho ovládanie. Hubu a jej talent objavila Kim Flemingová, ktorá na objav prišla počas fotografovania hmyzu. Všimla si, že na niektorých mŕtvych jedincoch vyrastá “hrýb” presne z časti medzi hlavou a hrudným pancierom. Momentálne okolo huby prebieha viacero výskumov, a chémia, ktorú huba používa na riadenie mozgu mravca sa už dokonca používa v niektorých liekoch.
Cordyceps premenil tieto mravce na zombie
Mravce sú fascinujúce tvory s komplexným sociálnym správaním a dôležitou úlohou v ekosystéme. Ich schopnosť prispôsobiť sa rôznym prostrediam a spôsobom života je obdivuhodná.