Všimli ste si niekedy v písmach pasáže, kedy sa Ježiš Kristus venuje deťom? Môže sa nám zdať zvláštne, že Kristus, samotný Syn Boží, Vykupiteľ ľudských duší a jediný Spasiteľ sveta venuje toľko svojho cenného času práve malým deťom. Áno, deťom, ktoré ešte nemajú veľa znalostí a poznania.
Nemajú dostatočnú kapacitu, aby rozumeli všetkému, čo sa okolo nich deje. Deti nedokážu vo svojom veku Ježiša verejne podporiť. Nedokážu Mu byť vo veciach sveta v žiadnom prípade na úžitok. On si napriek tomu na ne nachádza čas. Na jedno dieťa po druhom, na každé jedno zvlášť…
V dobe Ježišovej sa obriezka chlapcov, t.j. prijatie za člena Božieho ľudu, konala už v 8. deň po narodení dieťaťa. Ale vo všeobecnosti postavenie dieťaťa v spoločnosti nebolo veľmi dobré.
Začnime mojimi obľúbenými veršami z 3. Nefi 17:„A stalo sa, že prikázal, aby boli privedené ich malé deti. Tak priviedli malé deti svoje a posadili ich na zem okolo neho a Ježiš stál uprostred; a zástup ustúpil, až k nemu boli privedené všetky….A keď hovoril slová tieto, plakal, a zástup to dosvedčil, a on bral ich malé deti, jedno po druhom, a žehnal im a modlil sa za ne k Otcovi. A keď to učinil, plakal znova; A prehovoril k zástupu a povedal im: Pozrite na maličkých svojich. A keď pozreli, aby videli, upreli oči svoje k nebu a uvideli nebesia otvorené, a uvideli anjelov zostupujúcich z neba ako keby uprostred ohňa; a zostúpili dole a obklopili oných maličkých, a tí boli obklopení ohňom; a anjeli im slúžili.“
Vďaka týmto veršom môžeme spoznať lepšie Ježišov charakter. Ba čo viac, môžeme nasledovať Jeho príklad a to tak, že sa rozhodneme tráviť čas s ľuďmi, ktorí nám nemajú čo dať na oplátku.
Pravdou je, že detí sú Spasiteľovi v niečom oveľa podobnejšie než my dospelí. V čistote. Malé deti si neuvedomujú svoje činy, sú čisté, pretože ešte nedokážu hrešiť. Takisto Ježiš Kristus bol vo všetkých svojich činoch vedený láskou k blížnym a Nebeskému Otcovi.
Zvyčajne vyhľadávame ľudí, ktorí sú nám podobní. Tých, s ktorými zdieľame spoločné názory a hodnoty. S ktorými môžeme byť samými sebou, nemusíme sa obhliadať alebo sa za niečo hanbiť.
„Vtedy prinášali k Nemu deti, aby kládol ruky na ne a modlil sa. Ale učeníci im dohovárali. Ježiš však riekol: Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne; lebo takýchto je kráľovstvo nebeské.“
Deti majú jednu obrovskú výhodu oproti dospelým. Nie sú poznačené nepriaznivými životnými skúsenosťami, vďaka čomu nemajú v sebe istú dávku skeptizmu, ktorá je pre dospelých tak typická. Nerozhodujú sa čisto “racionálne”. Dokážu byť jednoducho vedené Duchom a vycítiť dobro.
Ján vo svojom liste píše: „Teraz, deti, zostávajte v Ňom, aby sme mali dôveru, keď sa zjaví, a neboli sme Ním zahanbení pri Jeho príchode.“ (1.list Jánov 2:28) Svojich čítateľov Ján oslovuje „deti“. Oslovuje deti nás všetkých. Pretože sme všetci deťmi Nebeského Otca. A myslím si, že by sme si to mali častejšie uvedomovať.
Sme dokonca vyzývaní k tomu, aby sme boli ako deti. Poslušní voči Bohu, nášmu Otcovi v nebi, takisto ako sa od detí očakáva, aby boli poslušné voči svojim rodičom. Aby sme vkladali dôveru do Božích rúk, tak isto ako malé dieťa bez najmenších pochybností dôveruje svojej matke či otcovi. Aby sme boli deťmi aj v tom, že sa ako deti musíme neustále učiť, čo je správne a čo nie. Potrebujeme byť dokonca z času na čas pokarhaní ako malé deti.
Pre mňa je však či už v príbehoch o deťoch a Ježišovi alebo v nádherných ilustráciach týchto udalostí najdôležitejším odkazom láska. Jednoducho chce, aby sme mali radosť. Pre náš rast je nevyhnutné, aby bol život niekedy ťažký, ale prináša aj množstvo požehnaní. Možno sa len treba pozorne dívať...
Lukáš 18:15-17 hovorí: „Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich. Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo!“
Evanjelium (Mk 10, 13-16) hovorí: „Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.“
Komentár: Po tom, čo sme včera počúvali Ježišovo učenie o nerozlučiteľnosti manželstva, vidíme, ako Ježišovi predstavujú deti. Významná postupnosť: keď sa muž a žena navždy spoja v manželstve, na scéne sa objavia deti, ovocie tohto zväzku. Evanjelista neuvádza, kto tieto deti k Ježišovi v onen deň prináša, ale zdá sa, že to naznačuje predchádzajúcou epizódou: rodičia.
Ježišova sláva rástla: uzdravoval tých najslabších, vrátane detí. Je ľahké si predstaviť, že rodičia prinášajú k Ježišovi svoje malé, ešte slabé deti, aby ich požehnal, aby ich vkladaním rúk alebo len dotykom ochránil pred chorobami a pred mocou zlého. Učeníci si však myslia, že majú moc tomu zabrániť. A Majster s tým nesúhlasí, lebo on je Cesta k Otcovi.
Jednému z učeníkov povie: „Nikto neprichádza k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 6). Deti nachádzajú v Ježišovi najlepší spôsob, ako objaviť svoje Božie synovstvo. Dospelí - najmä rodičia - sú zároveň povolaní uľahčiť toto stretnutie, aby aj oni znovu objavili to isté synovstvo: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal" (Mk 9, 37).
Je dojímavé pozerať sa na Ježiša obklopeného deťmi, ako sa s nimi hrá, usmieva sa na ne, pýta sa ich na meno, vek...; poučuje ich, aby boli dobrými deťmi svojich rodičov, dobrými bratmi a sestrami...; a hovorí im o ich Otcovi v nebi. Pozemská a nebeská scéna zároveň: táto chvíľa bola jasným prejavom toho, aké má byť nebeské kráľovstvo na zemi, a odrazom toho, aké bude toto kráľovstvo na onom svete pre tých, ktorí sa na zemi správali ako deti pred Bohom.
Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich. Mk 10, 13-16
Je veľa detských vlastností, ktoré obdivujeme. Úprimnosť, radostnosť, schopnosť nadšene tlieskať rukami a od srdca sa smiať. Mohli by sme sa nazdávať, že byť dieťaťom je jednoduché, keď majú po boku nás, dospelých, ktorí chránia ich radosť a bezstarostnosť. Napriek tomu nám ich Ježiš dáva dnes za vzor. Vidí ďalej než my. Vie, že dospelí sú často nesprávnymi vzormi, a tak mnoho detí nezažije bezpodmienečnú lásku Boha.
Niekto múdry povedal, že deti si nemajú našu lásku zaslúžiť, majú si v nej odpočinúť. Ježiš nech nám je v tejto láske vzorom.
BOŽIA LÁSKA Lekcia pre deti v nedeľnej škole (Efezanom 3:18)
Spomeňme si na človeka, ktorého správanie nám bolo v detstve príkladom. Pomodlime sa zaňho alebo sa mu ozveme.
Ježiš nechá ľudí prinášať k nemu deti, aby sa ich dotkol... Prinášali k nemu deti. Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol - hovorí Lukáš v 18, 15; Učeníci okrikovali ľudí... Vtedy Ježiš hovoril, aby nebránili deťom prichádzať k nemu.
Ježiš zavolal k sebe deti a povedal ľuďom aj apoštolom: "Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo! Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň." Ježiš zavolal deti a dotýkal sa ich, hladil ich po hlave a bral ich na kolená.
Ježiš hovorí vážne slová ľudu aj apoštolom. "Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň! Lk18,17; Za vetou je výkričník... V Písme má vážny význam každá čiarka, každé znamienko, lebo tak zdôrazňuje a podčiarkuje význam slov. Ani čiarka sa nestratí, kým sa nenaplní, čo nám Ježiš hovorí.
Ježiš nám iba zdôrazňuje, aby sme si zachovali srdce dieťaťa. Zdôrazňuje nám - nekričí, nebudí strach - dáva nám svoju náruč, a volá nás, aby sme spočinuli pri ňom, ako tie deti z evanjelia u Lukáša. Ak k nemu prichádzame, usmieva sa na nás, hladí nám tvár - srdce, láska nás a má radosť, že sme s ním... Sú to okamihy lásky s Ježišom.
Ak sme s Ježišom (hoci len v myšlienkach), nemôže nám nič a nikto ublížiť, nikto nás nemôže zraniť. Choďme k Ježišovi! Choďme k nemu v myšlienkach, v modlitbe, v chválach, v dennej činnosti, vo všetkom, čo robíme, aj nerobíme.
Darujme Ježišovi srdce bez obmedzení, bez myšlienok na iné, než na neho. Aby sa na nás mohli naplniť Ježišove slová - že sme jeho deti, že NIČ A NIKTO NÁS NEODLÚČI OD JEHO LÁSKY, nie ľudia, nie myšlienky bez Božieho ducha, nič a nikto! Sme jeho deti, prijmime lásku a úsmev Ježiša, prijmime Ježišovo pohladenie, prijmime Ježiša...
Nesme k nemu naše deti, nesme k Ježišovi vlastné srdce, lebo je srdce dieťaťa, aby sa ho dotkol Ježiš... Prijmime jeho kráľovstvo - to je život s ním, život v prítomnosti Ježiša, je to Ježiš sám - Ježiš LÁSKA, BOH. Toto je Božie kráľovstvo dnes.
Ježiš v nás, Boh s nami. Máme k nemu prístup VŠETCI! Ježiš nevylučuje nikoho, kto ide k nemu, kto ide s ním. Naopak, hovorí, aby sme nechali deti prichádzať k nemu, a Lukáš píše: "Prinášali k nemu nemluvňatá, aby sa ich dotkol" - prinášajme k Ježišovi "nemluvňatá" - tých Ježišovych maličkých, ktorí ho ešte nevideli, nezažili, nemohli spoznať. Ježiš sám s dotkne ich srdca, pohladí ich, požehná, obnoví aj uzdraví z nevery, On Boh Syna im dá im lásku. Tieto deti nikdy nezabudnú na "dotyk Ježiša". ♡
Známy úryvok z evanjelia svedčí o tom, ako Ježišovi záleží na deťoch, ako túži po tom, aby deťom nebolo bránené prichádzať k nemu. Dieťa si samo, aspoň kým je menšie nevyberá kam pôjde. To určujú rodičia, vychovávatelia - tí, ktorí majú zaň zodpovednosť. Tak je to správne, lebo dieťa by často šlo tam, kde by mu hrozilo nebezpečenstvo rôzneho druhu.
Tí, ktorí nesú na pleciach zodpovednosť za deti a ich výchovu si musia uvedomiť, že majú chrániť dieťa od nebezpečenstva. Ale tiež sa majú starať o to, aby šlo tam, kde potrebuje. Kde to potrebuje nielen zdravie jeho tela, intelektuálny, kultúrny, telesný rozvoj, ... všestranný ľudský rozvoj, ale treba pozerať a dbať aj na rozvoj a potreby jeho ducha - na duchovný život, na nadprirodzený život, ktorý dostalo pri krste a ktorý chce rásť.
Mamy za Ježišových čias dobre vedeli, prečo prinášali deti práve k Ježišovi. Chceli, aby sa ich dotkol, aby ich žehnal. Na Deň detí je možno dobre zamyslieť sa, či naše deti dostávajú v potrebnej miere starostlivosť aj o ich duchovný život.
Určite treba oceniť na tomto poli prácu a aktivity všetkých kňazov, katechétov, dobrovoľníkov, ktorí sa venujú deťom prostredníctvom katechéz, stretiek, pravidelných, aj občasných podujatí. O mnohých týchto, zvlášť pravidelných aktivitách sa vie len v užšom kruhu - v rodinách, v spoločenstvách, vo farnostiach... ale ony sú veľmi potrebné, ako je pre rast dieťaťa potrebná každodenná výživa a všetko, čo patrí k jeho rozvoju pravidelne, v primeranej miere.
Tieto možno v očiach ľudí „nie veľké“ veci pre deti však s času-načas vyústia aj do aktivity väčšej, ktorá je už zjavná aj širšiemu okoliu. Napr. pravidelné nácviky speváckych zborov prinášajú úrodu v obohatení slávenia liturgie, alebo aj iných programov.
Žiadna činnosť vykonávaná z lásky a so starostlivosťou pre deti nie je malá. Rodičia, starí rodičia, vychovávatelia, kňazi, zasvätení, animátori, všetci, ktorí dávajú dobrý príklad deťom, mladým... všetci si zaslúžia ocenenie a vďaku.
Veďme naše deti aj naďalej prostredníctvom úcty k Panne Márii - k Ježišovi. To je overená a bezpečná cesta pre malých, i veľkých. Naša Mama nás všetkých privedie k svojmu Synovi - Ježišovi. Keď sme na začiatku napísali, že Pánu Ježišovi veľmi záleží na deťoch, treba dopovedať aj to, že mu záleží na každom jednom človeku. Chce, aby sme všetci prišli k nemu raz do nebeského kráľovstva.