Obec Muránska Dlhá Lúka leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na nive v doline Muráňa. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1357. Jej názov je odvodený od rozsiahlych pastvín a podriadenosti hradu Muráň, pod ktorý patrila od 16. storočia.
Panoramatický pohľad na Muránsku Dlhu Lúku.
Poloha a príroda
Obec sa nachádza v Gemersko-malohontskej župe, v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Nadmorská výška v strede obce je 345 m n. m., v chotári 330 - 1018 m n. m. Zo severovýchodu ju obklopujú Petrov vrch, Radzim, Zubová a z juhozápadu Poľan. Územie obce zasahuje do Chránenej krajinnej oblasti Muránska planina.
Mapa Muránskej planiny.
Geologicky patrí územie Muránskej Dlhej Lúky k neogénu (mladšie treťohory). Na stavbe veporika sa zúčastňujú prevažne silne premenené horniny. Pri Muránskej Dlhej Lúke sú známe aj malé telesá ultrabázických hornín zmenených na serpetinity s mastencom.
Na území obce Muránska Dlhá Lúka sa vyskytujú prevažne povrchové tečúce vody. Hlavnými tokmi je Muránka, prameniaca na Bielej vode v obci Muráň, pretekajúca pozdĺž celej obce, a Lehotský potok, prameniaci na Pasekách, ktorý sa na južnom okraji obce vlieva do Muránky. Územie obce Muránska Dlhá Lúka patrí do oblasti Slovenského Rudohoria, celku Stolické vrchy, oddielu Stolica a celku Revúcka vrchovina, oddielu Železnícke predhorie, časti Jelšavské podolie.
Z hľadiska klimatických podmienok, južná časť územia patrí do oblasti mierne teplej, severná časť do chladnej oblasti. Priemerný ročný úhrn zrážok je 1200 - 1400 mm.
Rastlinstvo a živočíšstvo
Rastlinstvo Muránskej planiny patrí k najzaujímavejším spomedzi flór ostatných orografických celkov Slovenska po stránke druhovej pestrosti a zastúpenia rozličných fytogeografických prvkov. Medzi nimi je celá škála endemických a reliktných druhov.
Lesnatosť dosahuje 90 % a prirodzene je tu zastúpených 6 lesných vegetačných stupňov - od druhého (bukovo-dubového) po siedmy (smrekový). Na území národného parku rastie približne 1150 taxónov cievnatých rastlín, vrátane chránených druhov, endemitov a subendemitov. Najvýznamnejšou rastlinou Muránskej planiny v celosvetovom meradle je miestny paleostenoendemit lykovec muránsky.
Živočíšstvo sa vyznačuje bohatstvom západokarpatských montánnych a submontánnych zoocenóz, vrátane zástupcov reliktných i endemických foriem živočíchov. Domov tu má medveď hnedý, vlk obyčajný, rys ostrovid, mačka divá i kriticky ohrozená vydra riečna. Z dravých vtákov možno na príhodných miestach stále ešte vidieť orla skalného, orla krikľavého, včelára obyčajného a v poslednom čase sa zdá, že sa vracia i sokol rároh.
Svet lesov Muránskej planiny | vzdelávacie video
História a pamiatky
Rímskokatolícky Kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v 14. storočí v gotickom štýle. V 18. storočí ho barokovo upravili a dnes je zapísaný ako Národná kultúrna pamiatka. Zariadenie v jeho interiéri pochádza z 19. storočia. Rímskokatolícky kostol pôvodne vznikol ako malá kaplnka bez veže a bez múrovej ohrady.
Kostol sv. Michala Archanjela.
Dôležitými historickými prameňmi sú kanonické vizitácie. Z kanonickej vizitácie z roku 1753 sa dozvedáme, že kostol bol kamenný, pričom svätyňa a sakristia boli zaklenuté klenbou, nie však chrámová loď, lebo tá bola pokrytá dreveným stropom. V kostole boli tri oltáre. Väčší z nich - hlavný - bol nový so sochami svätého Michala, Petra, Pavla, Barbory a Kataríny, ktoré boli pozlátené. V roku 1782 mal kostol nad svätyňou jeden zvon, upevnený pravdepodobne v drevenej vežičke nad svätyňou. Približne z tohoto obdobia pochádza aj kamenná veža pristavená ku kostolu a v nej boli upevnené dva zvony.
Najstaršia správa o budove fary sa zachovala z roku 1753. Až v roku 1814 sa dozvedáme, že fara bola postavená z kameňa dobrej kvality. Kamenná fara bola nahradená v rokoch 1938 - 1940 murovanou farou, ktorá sa zachovala až do dnešnej podoby.
Evanjelický kostol
Evanjelický kostol bol postavený pôvodne bez veže v roku 1787. Začiatky evanjelického cirkevného zboru Muránska Dlhá Lúka siahajú do doby 15. storočia. Už roku 1544 gróf Salm, predstavený pevnosti na Muránskom hrade so svojim vojskom vyznával evanjelickú vieru a mal svojich kňazov. Pod vplyvom týchto kňazov sa evanjelické učenie dostáva i do obce Muránska Dlhá Lúka, ktorá sa stáva filiálkou cirkvi Muránskeho hradu.
Baptistická modlitebňa
Okrem týchto kostolov sa v obci nachádza aj baptistická modlitebňa z 30. rokov 20. storočia. Prvým baptistom na Gemeri bol br. Ján Šturman z Muránskej Dlhej Lúky.
Súčasnosť
Obec Muránska Dlhá Lúka má rozlohu 1865 ha a k 31.12.2008 mala 836 obyvateľov.
V obci aktívne pôsobí Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice. Spoločenstvo organizuje rôzne podujatia, ako napríklad:
- Ekumenické bohoslužby slova za jednotu kresťanov
- Ekumenické pašiové sprievody
- Adventné večery Božieho slova a hudby
- Ďakovné ekumenické bohoslužby za úrodu
- Ekumenické Veni Sancte
- Konferencie k výročiam dôležitých udalostí
Ekumenické spoločenstvo cirkvi a náboženských spoločností v Košiciach v spolupráci s mestom Košice pripravilo bohatý program pri príležitosti 30. výročia vzniku Ekumenického spoločenstva cirkví a náboženských spoločností v Košiciach. Hlavná myšlienka týchto dní sa niesla v duchu božieho slova: "Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi." (1Tes 5,18)
Medzi významné aktivity patrí aj konferencia k 25. výročiu podpísania Spoločného vyhlásenia k učeniu o ospravedlnení, ktorú zorganizoval Ekumenický výbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku (ECAV) spolu s predstaviteľmi Katolíckej univerzity v Ružomberku a jej Teologickej fakulty (TF) a s Ekumenickým spoločenstvom cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice (ES KE). Konferencia vyvrcholila slávnostnou ekumenickou bohoslužbou v Evanjelickom chráme Božom v Košiciach.
V roku 1753 žilo v Muránskej Dlhej Lúke 106 katolíkov a 245 evanjelikov. Je veľmi zaujímavé, že do roku 1797 patrili pod farnosť Muránska Dlhá Lúka aj nasledovné filiálky: Muránska Lehota, Muránska Huta, Muráň a Muránsky hrad. K budovám, ktoré sú majetkom rímskokatolíckej cirkvi v Muránskej Dlhej Lúke patrí aj budova škôlky pri kostole.
| Informácia | Hodnota |
|---|---|
| Rozloha | 1865 ha |
| Počet obyvateľov (k 31.12.2008) | 836 |
| Nadmorská výška (stred obce) | 345 m n. m. |
Obec Muránska Dlhá Lúka v revúckom okrese s menej ako tisíc obyvateľmi má novú atrakciu. Rímskokatolícky kostol svätého Michala zo 14. storočia, ktorý je Národnou kultúrnou pamiatkou, sa konečne dočkal vežových hodín. Unikátne vežové hodiny tvoria ciferníky, ručičky a prevodovky, pričom ide o ručnú originálnu prácu.