Vianoce sú bezpochyby jediné sviatky, s ktorými sa nám už odmalička spája množstvo tradícií. Ozdobujeme stromček, vešiame svetielka, pečieme tradičné vianočné pečivo, v kostoloch si pripomíname narodenie Ježiška, tešíme sa na vianočné trhy, nakupujeme darčeky, ktoré si potom pod stromčekom vymieňame… Zamysleli ste sa spolu s deťmi niekedy nad tým, prečo to všetko robíme?
Štedrovečerná večera rozvoniava, stromček sa ligoce a deti už netrpezlivo očakávajú príchod vzácneho hosťa a tešia sa na rozbaľovanie darčekov. Vedia však, prečo sa vlastne Vianoce oslavujú a prečo stromček zdobíme v decembri a nie uprostred leta?
Pre viac než dve miliardy kresťanov i neveriacich predstavujú Vianoce sviatky pokoja a mieru spojené s rodinnou pohodou a vzájomným obdarúvaním. Spájajú sa s nimi známe tradície, ako zdobenie vianočného stromčeka, vianočné darčeky, či spievanie kolied.
Ale čo vlastne stojí za týmto sviatkom, ktorý je považovaný za najkrajší čas v roku? Prečo máme zvyky, ako je zdobenie stromčeka v decembri, keď sme uprostred zimy, a čo všetko sa vlastne skrýva za históriou Vianoc?
Počiatky Vianoc
Podľa historických záznamov sa prvé Vianoce oslavovali približne v 4. storočí. Nie je to však ani zďaleka jediný sviatok, ktorý si v minulosti ľudia v decembri pripomínali. Ešte pred narodením Ježiša sa ľudia stretávali, aby oslávili zimný slnovrat. V Nórsku oslavovali tzv. Yule, Nemci v tom čase volali na slávu boha Odina, Rimania oslavovali Saturnálie, počas ktorých uctievali Saturna, boha poľnohospodárstva.
Počas 25. Pravdou je, že v časoch, kedy sa rodilo kresťanstvo, sa narodenie Ježiša Krista neoslavovalo - hlavným sviatkom bola Veľká Noc, teda jeho zmŕtvychvstanie. Po prečítaní Biblie dokonca zistíte, že konkrétny dátum narodenia Ježiška sa neuvádza. Predpokladá sa však, že by to malo byť 6. januára, teda v čase, kedy Vianoce oslavuje pravoslávna cirkev. V tomto období 24., resp. 25.
Kresťanské Vianoce sú sviatkom oslavujúcim narodenie Ježiša Krista, ktoré predstavuje ústredný bod kresťanskej viery. Samotné slávenie Vianoc ako sviatku narodenia Ježiša Krista sa začalo formovať v 4. storočí nášho letopočtu. Prvé zaznamenané slávenie Vianoc v Ríme pochádza z roku 336. Práve tento moment - narodenie Božieho Syna v jednoduchosti a pokore - sa stal základom kresťanských Vianoc.
Ježišovo narodenie má pre kresťanov duchovný význam. Symbolizuje príchod spásy a nádeje pre hriešne ľudstvo. Tento sviatok každoročne 25. „od roku 336 cirkev formálne prevzala 25. december, ale obsahovo ho zmenila ako deň Kristovho narodenia,“ dodal Gažík. Zároveň zdôraznil, že v tradícii západnej cirkvi sa pevne ustálil 25. december; vo východnej cirkvi 6. január, keďže používa odlišný kalendár.
Zmena prišla až s pápežom Júliusom I., ktorý v 4. storočí rozhodol, že Vianoce, teda narodenie Ježiša Krista, budeme oslavovať 24. decembra. História naznačuje, že pápež sa snažil posilniť vplyv kresťanstva a zamedziť ďalšiemu šíreniu pohanských osláv, ktoré boli populárne v tomto období.
V priebehu storočí sa Vianoce rozšírili po celom svete, a do roku 432 už tento sviatok slávili v Egypte a postupne aj v ďalších častiach sveta. Vo stredoveku sa tak Vianoce stali bežnou súčasťou všetkých národov, čím pohanské oslavy ustúpili do pozadia. V tomto období sa už slávili ako sviatok narodenia Ježiša 24. decembra, kým 6. január sa stal dňom príchodu troch kráľov.
Vianoce sú predstavené ako sviatok nového Svetla, nového Slnka - Krista. K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Prvé drevené jasličky boli pravdepodobne postavené už v 7. storočí v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme.
Časové umiestnenie vianočných sviatkov (24. december - 5. január) sa od vydania Rímskeho misála roku 1570 viac menej nemenilo. Vianočný čas sa aj dnes slávi od prvých vešpier dňa 25. decembra do prvej nedele po Zjavení Pána. Táto nedeľa sa v latinskej cirkvi nazýva nedeľou Pánovho krstu.
Ak máte niektoré medzery v histórii Vianoc, čítajte ďalej a dozviete sa nielen zaujímavé fakty, ale aj to, že Vianoce boli v niektorých obdobiach histórie úplne zrušené.
Adorácia mágov od Gentile da Fabriano, zobrazujúca biblický príbeh o troch kráľoch, ktorí priniesli dary Ježišovi.
Biblický príbeh Vianoc
Ježiš sa narodil asi 140 kilometrov od Nazareta, v mestečku Betlehem. Jozef a Mária tam idú na príkaz panovníka, aby sa zapísali do vtedajšieho registra obyvateľstva. Cesta pešo im trvá niekoľko dní a Mária je v tom čase už vo vysokom štádiu tehotenstva. Mesto je plné pocestných, ubytovne praskajú vo švíkoch, Jozef a Mária nachádzajú len provizórne útočisko, pravdepodobne v prístrešku pre zvieratá.
Cisár nariadil sčítanie ľudu, a preto Jozef, potomok Dávidovho rodu, musel spolu so svojou tehotnou manželkou Máriou cestovať z Nazaretu do Betlehema, mesta ich predkov. Cesta bola dlhá a namáhavá. Narodenie Ježiša sprevádzali podľa Biblie zázračné znamenia. Pastieri sa ponáhľali k maštali, kde našli novonarodeného Ježiša, poklonili sa mu a šírili túto zvesť ďalej. Zároveň hviezda na oblohe priviedla mudrcov z Východu, často nazývaných traja králi.
Ježišova matka Mária je jednoduché mladé dievča. Môže mať okolo 16 rokov a ako jej rovesníčky, aj ona je pripravená na vydaj. Mária a jej snúbenec Jozef pochádzajú z Nazareta. Nečakaná návšteva anjela však radikálne mení ich život. Napriek tomu, že Mária s Jozefom ešte spolu sexuálne nežijú, Boh spôsobí, aby Mária otehotnela. Mária prijíma túto úlohu od Boha s pokorou a dôverou. Jozef sa stáva nevlastným otcom a ochrancom zvláštneho dieťaťa, ktoré na pokyn anjela pomenujú Ježiš. V Biblii často vidíme, že mená majú hlbší význam. Meno Ježiš napríklad znamená, „Boh zachraňuje“.
Pastieri navštívia Ježiša ako prví. Uprostred noci sa im zjavia anjeli a povedia im o tomto mimoriadnom dieťati. Byť pastierom nebolo veľmi vychytené zamestnanie, pastierov považovali za spodinu spoločnosti. I keď ich tradícia nazýva kráľmi, Biblia ich spomína ako „mudrcov z východu“. Možno sú to mágovia, učenci alebo naozaj králi. Pravdepodobne však ide o vzdelaných mužov, ktorí sa zaoberajú astronómiou. Dôvodom ich putovania je zvláštna hviezda. Chápu ju ako znamenie príchodu nového kráľa a chcú sa s ním stretnúť. Hviezda ich dovedie do Izraela.
O týchto mužoch vieme veľmi málo. V priebehu rokov dostali mená: Melichar, Gašpar a Baltazár. Tieto mená však v Biblii nenachádzame. Vlastne ani nevieme, či boli traja - mohlo ich byť pokojne aj dvanásť, ako to býva na Oriente zvykom. Hviezda hrá vo vianočnom príbehu dôležitú úlohu. Zvláštny úkaz na oblohe privedie mudrcov priamo k Ježišovi. Naozaj existovala takáto „hviezda“? Takmer všetci astronómovia sa dnes zhodujú: áno! Čo presne ľudia v tom čase videli na oblohe, zostáva nejasné. Mohla to byť konjunkcia dvoch planét alebo Halleyho kométa.
Vo vianočnom príbehu majú dôležité miesto aj anjeli: zjavia sa Márii, Jozefovi aj pastierom. Ježišovo narodenie je také dôležité, že od neho odvodzujeme celý náš letopočet. T. j. prvý rok od jeho narodenia označujeme ako 1. rok po Kristovi (resp. 1. rok nášho letopočtu). Zdá sa však, že pri výpočtoch nastal omyl a že to bolo o 4 - 6 rokov skôr, ako si mysleli naši predkovia. Nevieme, ktorý rok to presne bol, a asi to nebolo ani 25. decembra. December je aj v Izraeli príliš chladný na to, aby v tom čase pastieri nocovali vonku s ovcami.
A ako vlastne poznáme tento príbeh, keď sa to stalo tak dávno? Pretože je zapísaný v Biblii. Biblia je pre kresťanov najdôležitejšou knihou na svete. V prvej časti, Starej zmluve, sa dočítame o počiatkoch ľudstva, o tom, že sme hriešni, aj o Záchrancovi, ktorého sľúbil ľuďom Boh. Tieto proroctvá sa naplnili práve príchodom Ježiša. Druhú časť Biblie, Novú zmluvu, napísali Ježišovi priatelia a nasledovníci.
Zdá sa, že v betleheme chýba jedna dôležitá vianočná postava: Santa! Dôvod je jednoduchý: nemá nič spoločné s pôvodným vianočným príbehom. Legendu o Santovi alebo Mikulášovi priniesli do USA holandskí osadníci. Tu sa zmiešala s nemeckou tradíciou rozdávania darčekov a neskôr sa stala svetoznámou najmä vďaka firme Coca-Cola.
Vianoce boli aj zrušené
Nie všetci panovníci však boli nadšení z Vianoc a niektorí sa pokúsili ich úplne zrušiť. Najznámejším prípadom zrušenia Vianoc je obdobie vlády Olivera Cromwella v Anglicku v 17. storočí. Tento politik a vodca puritánov sa rozhodol, že Vianoce sú pohanským sviatkom a v Anglicku ich zakázal. Našťastie tento zákaz netrval príliš dlho. V roku 1660, keď sa na trón dostal Karol II., sa Vianoce opäť obnovili.
Zaujímavé je aj to, že Vianoce neboli nikdy zavedené v Severnej Amerike hneď po jej osídlení. V roku 1620, kedy pristáli prví osadníci na americkom kontinente, ešte Vianoce nepoznali a dočasne boli v Bostone zakázané, pretože Američania vtedy odmietali všetko britské. Až po Americkej revolúcii sa Vianoce stali oficiálnym štátnym sviatkom až 26. júna 1870.
Ilustrácia zobrazujúca puritánsky zákaz osláv Vianoc v 17. storočí.
Tradícia vianočného stromčeka
Vianoce bez krásne vyzdobeného vianočného stromčeka si nevieme ani predstaviť a tento tradičný symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Zdobenie vianočného stromčeka je jednou z najobľúbenejších tradícií, ktorá roky spája rodiny. Tento zvyk, ktorý do našich domovov prináša okrem stromčeka aj množstvo svetielok, má tiež zaujímavý pôvod.
Aj keď pojem „vianočný stromček“ sa začal používať až v 19. storočí, jeho korene siahajú do pohanských čias, kedy sa stromy uctievali ako symboly života.
Ozdobený vianočný stromček sa stal na prelome 18. a 19. storočia neodmysliteľným a bezpochyby tým najkrajším symbolom Vianoc. Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol s počiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok.
Kresťania tento zvyk prebrali a začali ozdobovať pôvodne duby. Až v 7. storočí sv. Bonifác rozhoduje, že by sme mali ozdobiť jedličku, pretože jej tvar a špička symbolizujú nebeskú trojicu. Ozdoby na stromčeky majú taktiež pôvod v pohanskom zvyku. V minulosti sa najčastejšie používalo imelo, ktoré malo byť podľa tradícií zázračným prostriedkom. Sviečky a svetielka, ktoré si dnes na Vianociach nevieme predstaviť, zase symbolizujú Ježiša Krista, ktorý je podľa kresťanského učenia svetlom sveta. No ich význam sa spája aj s pohanskými obradmi, kde oheň zohrával nezastupiteľnú úlohu.
Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka. Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Za vznikov vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20.
Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi.
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19.storočia a 30. rokoch 20.storočia. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami.
Svetielka Vraví sa, že to bol práve Martin Luther, teológ zo šestnásteho storočia, ktorý prišiel s nápadom Vianočných svetielok na stromčeku. Legenda vraví, že jednej noci kráčal lesom a bol doslova očarený hviezdami, ktoré žiarili skrze stromy. Keď sa vrátil domov, tento kúzelný úkaz pretvoril na vlastnom stromčeku, kde ho dozdobil niekoľkými zapálenými sviečkami. Dnes by sa asi zbláznil z toľkých krásnych vianočných svetielok, ktoré na nás žiaria z každej strany, vnútri aj vonku.
Vianočný stromček v Bielom dome, symbol Vianoc v modernom svete.
Symboly Vianoc
Sviečky Predtým, než slúžili ako výzdoba na stromček, sviečky boli symbolom nádeje, znovuzrodenia a tepla, najmä počas tých najtemnejších dní v roku. Neskôr sa však spojili s kresťanskými tradíciami Vianoc. Napríklad v Škandinávii nosia mladé dievčatá vence so sviečkami na hlavách trinásteho decembra na deň svätej Lucie. V Novom Mexiku používajú sviečky na vysvietenie ciest počas Vianoc. V podobnej Mexickej tradícii zas ľudia nosia sviečky aby symbolicky vysvietili cestu pre Máriu a Jozefa pred Ježišovým narodením.
Ďalším symbolom svetla počas sviatkov je Vianočná hviezda, ktorá podľa legendy viedla troch kráľov k malému Ježiškovi. Mnohí z nás dnes pokladajú hviezdu na vrchol stromčeka alebo pečú perníky v tvare hviezd. Podobne, ako iné symboly počas zimného slnovratu, aj hviezda symbolizuje nádej pre ľudstvo počas zimy. Avšak je dosť možné, že Betlehemská Hviezda je reálny vedecký úkaz: Veľká konjunkcia Jupitera a Saturnu. Totiž každých niekoľko stovák rokov sa tieto dve planéty k sebe tak priblížia, že sa nám na nočnej oblohe javia ako jedna veľká žiarivá hviezda. Naposledy bolo možné tento výnimočný úkaz pozorovať minulý rok 21. decembra.
Na slávnostne prestretých štedrovečerných stoloch nebude chýbať v mnohých rodinách vetvička imela, ktorej sa od nepamäti pripisovala v ľudovom zvykosloví čarovná moc. Tradícia uctievania imela siaha do antiky. V gréckych bájach si bohyňa rastlinstva Persepona mohla zobrať vetvičku imela do podsvetia, aby jej cez zimu pripomínala krásu a životodarnú silu jej rastlinnej ríše. Keltskí kňazi, druidi, kosili imelo striebornými kosákmi a balili ho do bieleho plátna, podobne starogermánski duchovní ho zbierali zo stromov počas slávnostných a tajomných obradov. Legendy o čarovnej moci imela tiež prebrali Slovania. Jeho magickú moc posudzovali aj podľa toho, z akého stromu pochádza. Imelo z hlohu a jablone namočené do vína zaháňalo zlých duchov a strašidlá. Keď sa dalo dieťaťu pod vankúš, snívali sa mu krásne sny. Imelo z liesky znamenalo, že je nablízku poklad a prútikár, ktorý mal z neho konárik v tvare vidlice, mal zaručené šťastie pri hľadaní vody. Na Vianoce sa odporúčalo dievčatám pobozkať milého pod vetvičkou imela, aby láska vydržala po celý budúci rok. Na niektoré legendy sa zabudlo, no viera v čarovnú moc imela na vianočnom stole pretrvala stáročia. Takto prizdobený stôl symbolizuje totiž túžbu po šťastí, hojnosti, súdržnej rodine a zdraví pre všetkých jej členov.
Adventný veniec patrí k najstarším symbolom Vianoc v kresťanských rodinách. Poslednú zo štyroch sviec na adventnom venci zažali v nedeľu milióny kresťanov, ktorí tak naplnili svoju intenzívnu duchovnú prípravu na vianočné sviatky. Adventný veniec patrí popri vyzdobenom stromčeku, betleheme, tradičných ozdobách a svetle sviečok k najstarším symbolom Vianoc. Prvý takýto veniec vyrezal z dreva v roku 1838 teológ Johann Henrich Wichter. Zavesil ho na dvere sirotinca, ktorého bol správcom a každý deň naň zavesil zapálenú sviečku. Pod vencom stála pokladnička,do ktorej zbožný veriaci vhadzovali vianočné milodary pre opustené deti.
Naopak, najmladším zvykom, ktorý sprevádza Vianoce a oslavy príchodu Nového roka, patria ohňostroje, odpaľovanie svetlíc, petárd, delobuchov a iných pyrotechnických výrobkov. Do Európy priviezli ohňostroje cestovatelia a námorníci v 18. storočí z Ázie. Najmä v Japonsku, Číne, Thajsku, Laose či Vietname patria pestrofarebné ohňostroje po stáročia k neodmysliteľnej súčasti aj tej najmenšej dedinskej slávnosti. Kresťanský svet prevzal hru s ohňom, zapaľovanie svetlíc a žiarivých ohňostrojov na prelome 18. a 19. storočia v znamení hlbšieho obsahu Vianoc. Svetlo a žiara oznamujú svetu radostnú zvesť o narodení Ježiša Krista, príchod jasnej hviezdy, lúčov poznania, pravdy, viery, lásky a nádeje.
| Symbol | Význam |
|---|---|
| Sviečky | Nádej, znovuzrodenie, teplo |
| Vianočná hviezda | Nádej, vedenie k Ježišovi |
| Imelo | Šťastie, hojnosť, súdržnosť rodiny |
| Adventný veniec | Duchovná príprava na Vianoce |
| Ohňostroje | Radostná zvesť o narodení Ježiša |
Tradícia vianočných darčekov
Darčeky sú neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Aj keď pôvod darovania darčekov nie je úplne jasný, vieme, že sa tradícia rozdávania darčekov objavila už v staroveku. Gašpar, Melichar a Baltazar priniesli Ježiškovi dary, a podobné tradície existovali už počas pohanských Saturnálií, kedy sa darčeky rozdávali podľa bohatstva. Množstvo darov sa teda líšilo, od vzácnych papagájov a parfumov až po jednoduché hračky, oblečenie či rybie kosti.
Dnes si Vianoce bez darčekov nevieme predstaviť. V rôznych častiach sveta ich prinášajú rôzni symbolickí predstavitelia - Ježiško, Santa Claus, Dedo Mráz alebo Striga La Befana v Taliansku.
História Vianoc (náboženský a pohanský pôvod)
Vianoce na Slovensku
Na Slovensku sa obdobie Vianoc začína tzv. Štedrým dňom, ktorým sa končí obdobie adventu. Patrí k nemu štedrovečerná večera, pred ktorou sa v mnohých rodinách dodržiava pôst. Súčasťou večere sú vianočné oblátky, vyprážaná ryba (kapor) a zemiakový šalát, kapustnica, alebo tiež šošovicová polievka. Jedlá sa líšia podľa regiónov Slovenska.
Katolíci chodia na tzv. polnočné omše, ktoré sa však často konajú aj skôr, než o polnoci. Polnočná bola zavedená v polovici 5. storočia a začala sa sláviť v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore. V tomto chráme sú uložené relikvie z betlehemských Jasličiek. S polnočnou omšou a so Štedrým večerom sa spája spievanie vianočných piesní a kolied. Svetoznáma je rakúska melódia Tichá noc, svätá noc, ktorú skomponoval v roku 1818 organista Franz Xaver Gruber. V českých kostoloch je obľúbená Česká mše vánoční, alebo ľudovo tzv. rybovka, cirkevná skladba, ktorú v roku 1796 zložil skladateľ a zberateľ ľudových piesní Jakub Jan Ryba.
V gréckokatolíckej cirkvi sa slávi v neskorších večerných hodinách Veľké povečerie. V evanjelických chrámoch sú slávnostné štedrovečerné služby Božie na Štedrý deň popoludní a večer. Slávnostné bohoslužby sa konajú aj v Reformovanej kresťanskej cirkvi a v iných kresťanských chrámoch.
Po Štedrom dni nasleduje prvý sviatok vianočný, Narodenie Pána (25. december), ktorým si kresťania pripomínajú narodenie Ježiša v Betleheme i jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu.
Druhým sviatkom vianočným, 26. decembra, si kresťania pripomínajú Svätého Štefana, diakona a prvého mučeníka, ktorý bol pre vieru v Ježiša Krista ukameňovaný.
K vianočným sviatkom patrí aj 6. Domov > O čom sú Vianoce? December - mesiac Vianoc! V obývačkách sa hrdo týči vianočný stromček, ulice žiaria svetlami, vianočné reklamy nás opäť dojímajú k slzám. Vianoce si spájame s darčekmi a teplom domova počas tmavých zimných dní. Vieš však, o čom sú Vianoce naozaj? Pôvodný význam Vianoc sa spoja s narodením Ježiša. Čo bolo na Ježišovi také dôležité, že ho ľudia takmer všade na svete oslavujú aj po viac ako 2000 rokoch?