Jan Chalupka sa na náboženskú pieseň často odvoláva aj vo svojich hrách. Jeho náboženský smer je veľmi úzko spojený s okolitým svetom. Jeho piesňovú tvorbu podnietilo aj 50 piesní, ktoré zostavil v roku 1837 pre tlač históriu evanjelickej breznianskej cirkvi. Do Zpevnika ich komisia zaradila až štyridsaťpäť. Chalupkove piesne sú úprimné, otvorené, za jeho piesňou stojí poctivé životné videnie a pravdivosť. Čerpal aj z veľkých zbierok Tranoscia, napr. Nadarmo se peklo vzteka, Cirkev svatych obcovani, Boze na vysosti a dalsie.
Jeho piesne sú umiernené, aj keď ich hlavnou náplňou je cirkev, pokanie a povinnosti. Chalupka pokladal Slovo Božie za najdôležitejšiu činnosť. Jeho cieľom bolo urobiť z človeka hodnotného človeka, pravého kresťana najmä v živote. Basnicka rec je prosta a jednoducha (napr. ludi. forme poezie tvar, ako vyjadrit svoj vnutorny obsah. aj neznamejsie, vzdy vsak primerane. Dr. Jan V. ,,svetskych" basni J. podporovala zahalcivost zien. postavy Tesnosil.
Pravda a spravodlivosť
Boh nám dal reč, aby sme mu slúžili v pravde a láske! Preto lož či vedome klamná výpoveď za žiadnych okolností nie je povolená. Preto si nám treba dobre zapamätať a vryť do svedomia, že VEDOMÉ A HRUBÉ PORUŠENIE PRAVDY JE ŤAŽKÝM HRIECHOM!
Vzhľadom na ľudskú slabosť pri posudzovaní jednotlivých prípadov treba sa riadiť týmto pravidlom: Vedomá lož, ktorá spôsobí značnú škodu na cti alebo majetku, alebo veľkú nepríjemnosť druhému, sa pokladá za ťažký hriech. To isté platí aj o lži, ktorá spôsobila škodu z vážnej nedbalosti. Lož z prenáhlenosti a malé neúprimnosti, ktoré nikomu neuškodia a nevyvolávajú pohoršenie treba pokladať za ľahké hriechy. To však neznamená, že sa vedome môžeme dopúšťať aj malých, drobných lží bez nebezpečenstva spásy. Kto sa neusiluje o pravdovravnosť v maličkostiach, skôr alebo neskôr sa dopustí aj vážnych lží.
- Lži detí - do šiestich rokov sa nepovažujú za lož, pretože v tomto veku, a často i deti staršie, nevedia presne rozlíšiť pri svojej hre fantáziu od skutočnosti.
- Rovnako blahosklonne sa správame aj voči výpovediam psychopatov, chorých ľudí.
Čo sa týka pravdy a spravodlivosti, viera nás učí toto: Kristus je posol Božej pravdy a lásky. Vydal svedectvo pravde, prísahou pred veľkňazom a svojou smrťou na kríži. Ak chceme v ňom žiť a byť poslami pravdy, potom spravodlivosť je základným zákonom údov Kristovho tajomného tela.
Dnešný svet nazval lož a klamstvo krásnym menom - PROPAGANDA! Koľko len jej máme okolo seba! Smieme takého, čo nemá právo na pravdu, lebo by ju mohol zneužiť, ponechať v omyle, ale nesmieme ho úmyselne do omylu priviesť. V takomto prípade môžeme ukryť svoje tajomstvo pred takým, čo naň právo nemá alebo ho chceme zneužiť a to tak, že mu dáme, alebo vyhýbavú odpoveď, alebo takú, ktorá má v sebe viac významov.
Okrem pravdovravnosti sme my, ľudia, povinní zachovávať aj mlčanlivosť a to vždy, keď sa týka chýb a nedostatkov našich blížnych. Deti sa žalujú na svojich rodičov, že otec a mama sú takí. Manželia sa sťažujú na seba pred susedmi. Tu treba zachovávať zo strany postihnutého, ale aj zo strany počúvajúceho a radiaceho, mlčanlivosť.
Tajomstvo
- TAJOMSTVO - lekárov, zdravotných sestier, úradníkov, poštárov a pod.
- SPOVEDNÉ TAJOMSTVO - ktoré kňaz nesmie nikdy prezradiť.
- PRIRODZENÉ TAJOMSTVO - najmä vtedy, keď sme druhým zaviazaní sľubom tajomstva, sme povinní ho zachovať.
Chyby blížneho, ktoré sú veľké, môžeme povedať len tým, ktorí môžu zjednať nápravu a sú zodpovední. Nakoniec treba si ešte pripomenúť jednu absolútnu pravdu, v ktorej všetky ostatné majú len relatívnu hodnotu. Hovorí o nej svojím perom Mária Rázusová Martáková:
Teba vraj niet. Vraj si len taký fantóm bledý, panský bič na útlak pospolitej triedy, to vraj len do tmy rútiš svet, bo človek nemá dušu, nemá ducha, len mechanika všetko ženie vpred. Nie, teba niet!
Denná tlač často prináša správy o ľuďoch, ktorí sa „vyšvihli“, stali sa slávnymi a uctievanými. Filmové hviezdy, olympijskí víťazi, muži, čo vynikli vo vede, v politike, v umení. Ich mená sa skloňujú vo všetkých pádoch. Vzdáva sa im česť a sláva. Kto však ohodnotí a pochváli matku, ktorá dala život desiatim deťom? Nikto o nich nevie.
Na všetkých tých jednoduchých, ale statočných ľudí pamätá Boh vo svojom prikázaní: Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu. To nie je daromná a prázdna útecha, ale hodnota, ktorá pramení z viery .Boh o mne vie, aj na mňa pamätá a to mi stačí. Preto chceme sa vo svetle 8. Božieho prikázania pozrieť aj na česť, ktorú máme vzdávať Bohu a všetkým ľuďom.
Ako vzdávať česť Bohu a ľuďom
Všimnime si najprv, ako treba vzdávať česť samému Bohu. Nech nám to ozrejmí životný príbeh jedného svätca: Bol to Tomáš Mórus! Starostlivosť o Božiu česť sa akosi vymyká z nášho svedomia. Máme to urobiť najmä v našom okolí, v rozhovore s priateľmi, ale aj na pracovisku. Právo na česť a dobré meno majú po Bohu aj ľudia.
Povinnosti
- VŠETCI MŔTVI - oni sa už brániť nemôžu a patria pod Boží súd, nie nás ľudí.
- POVINNOSŤ CHRÁNIŤ SI DOBRÉ MENO - máme predovšetkým my sami.
Naše vykonané skutky a získané charakterové vlastnosti sú dva piliere, na ktorých stojí naše dobré meno. Pán Ježiš hovorí: Vy ste soľ zeme. Keď sa previní kňaz, ľudia neposudzujú len jeho, ale aj vieru, ktorú ohlasoval. Keď sa previní katolík, neodsudzuje sa len jeho čin, ale aj viera, ktorú vyznáva. Ľudia... 13. „Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých.“(Ef 4,5-6)
Svätý Pavol i so svojím druhom Silvánom padol do väzenia. Svätý Pavol mu odpovedal: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený.“ (Sk 16,31)Kresťan! Chceš i ty byť spasený? Ver! Bez pochybovania drž za pravdu, čo Ježiš Kristus učil a jeho Cirkev skrze svojich posvätených sluhov ohlasuje. Vieru, a síce opravdivú vieru Ježiša Krista sa len z úst katolíckeho kňaza môžete naučiť, preto je potrebné, aby ste usilovne chodievali na nedeľné sväté náuky, z nich sa dozviete a naučíte, čo vám treba veriť, aby ste boli spasení.
Katechizmus vysvetľuje, že bez viery nemôžete byť spasení a že svoje spasenie obsiahnuť môžete len v opravdivej viere, a síce v tej viere, ktorú katolícka Cirkev ohlasuje. Viera nás naučila, že je Boh, ktorý človeka stvoril a stará sa oň ako dobrý Otec; že Boh je nekonečne spravodlivý, ktorý nehľadí na osobu, len naše skutky skúma. Viera hovorí, že nekajúcneho hriešnika za hrobom očakáva Peklo.
Duši je tak potrebná viera, ako telu kúsok chleba. Ako telo obživuje duša, tak pre dušu je životom viera. Preto sa i apoštoli takto modlili k Ježišovi: „Daj nám väčšiu vieru!“ (Lk 17,5)
Pravú vieru nachádzame jedine v katolíckej Cirkvi, lebo ostatné kresťanské cirkvi povymýšľali ľudia, katolícku Cirkev však založil sám Ježiš. Opravdivé zlato i vtedy rýdze zostane, keď ho i zašpinia, zakalia, lež klamstvo samo od seba sčernie, ani ho očierniť netreba.
Annibale Carracci (1560-1609), Korunovanie Panny Márie
Jeden misionársky kňaz v Amerike ohlasoval Kristovo evanjelium, i mnohí kalvíni chodievali na jeho kázne. Jedna takáto kalvínka po Božích službách ešte dlho zostala v katolíckom kostole, zvedavo si obzerala po kostole obrazy, sochy a celú výzdobu, zvlášť skúmala zázračný obraz Panny Márie. Misionár k nej podišiel a napomenul ju, aby sa nedotýkala obrazu, ale aby si radšej pokľakla a pomodlila sa pred ním. Kalvínka sa zarazene dívala na duchovného otca a takto sa vyhovárala:„Priznám sa, že ja som kalvínka a my kalvíni sa neklaniame Márii.“
„Ani my katolíci sa jej neklaniame, - odvetil misionár, - ale pretože vieme, že Mária je na nebesiach, prosíme ju o príhovor. Myslím, i vy pripustíte, že je Maria na nebesiach.“Na toto ustrnula tá kalvínka a takto odpovedala: "No, toto už naozaj ani sama neverím.“ Tieto slová tak hlboko dojali tú inak dobrosrdečnú kalvínku, že jej z očí slzy vyhŕkli a ponížene prosila misionára, aby ju prijal do katolíckej Cirkvi, že i ona chce byť členom tej cirkvi, ku ktorej i Matka Božia patrila.
Ó, Mária, panenská Rodička Ježišova! Aká je to blaženosť s Tebou spolu klaňať sa nášmu Bohu! Dušu svoju očistíme vo sviatosti pokánia, nábožnejšie sa modlíme, viac sa postíme, úpenlivo prosíme, voláme do nebies k Pánu Ježišovi: „Prídi, prídi, Spasiteľu!“ Prídi a prines nám svetlo pravej viery, otvor každému človekovi kráľovstvo svojho Otca nebeského! Amen.
Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, I. Najprednejšia príčina nášho písania je preukázať česť a chválu Matke toho Syna, ktorému povinná je česť a sláva. Máš nakoniec, mariánsky čitateľ vedieť, že v tejto knihe, nie sú spísané všetky milosti a zázraky, ktoré boli oznámené, pretože mnohé také predniesli, ktoré alebo zreteľne nevyložili alebo s hodnoverným svedectvom nepotvrdili.
Stalo sa v tom čase, že tento gróf so svojou grófkou jazdiac, keď boli práve na mieste, kde teraz milostiplný obraz Bolestnej Matky si s obzvláštnou milosťou ctíme, neviem z akej príčiny hnevom príliš pohnutý, poručil svojej panej vystúpiť z vozu spolu s jej služobnou. Ale toto potupenie spôsobilo nie malú bolesť v jej srdci; odtiaľ nemajúc žiadneho ľudského potešenia vo svojom žalostnom stave, s vrúcnou náchylnosťou k Bolestnej Božej Matke sa utiekala.