Obec Veľké Turovce vznikla v roku 1967 zlúčením Dolných a Stredných Turoviec. Obec leží pri brehu Krupinice, 2 km smerom na sever od Šiah.
Prvá písomná zmienka je z roku 1156 pod názvom Tur, toto pomenovanie sa však vzťahuje na obec Horné Turovce. Samotné Stredné Turovce sa priamo spomínajú v 15. storočí.
Obec Dolné Turovce v 14.-16. storočí patrila k Šahám ako Kisság - Saagh quae nunc immutato nomine Thur vocatur, v roku 1421 sa časť Dolné Turovce objaví v spomienkach vdovy Lászlóa Kisthuryho a v roku 1436 v písomných zmienkach ako Kysthwr, a v roku 1449 aj časť Stredné Turovce ako Kezepthur.
Počas stáročí obec patrila rodinám Jánokyovcom, Vajdayovcom, Lévaiovcom, Csehovcom, Palásthyovcom, v 18. storočí Szentkeresztyovci a v 19. storočí Mártonffyovci a Kaszaovci boli jej majitelia. Obec mala poľnohospodársky charakter. V roku 1715 mala 2 kúrie a 18 rodinných domov. V roku 1929 tu bol štrajk poľnohospodárskych robotníkov. V roku 1938 - 1944 bola obec pripojená k Maďarsku.
Medzi významné pamiatky obce patria:
- Dolné Turovce - kúria neskorobaroková patriaca rodine Ivánka z druhej polovice 18. storočia, prestavaná klasicisticky v 19. storočí, kúria secesná, ktorú dal postaviť Žigmund Plachy v rokoch 1900 - 1905.
- Stredné Turovce - kostol rímskokatolícky románsky, asi z roku 1260 (zachované presbytérium).
Významní rodáci, osobnosti obce: György Thury (nar. okolo roku 1519 - zomr. 2. 4. 1571), „maďarský el Cid“ hlavný išpán krajskej Baršskej župy, narodil sa v časti obce Stredné Turovce. V rokoch 1540 sa stal husárom v šahanskom hrade. 10.-11. augusta 1552 pri Plášťovciach sa zúčastnil v boji proti Turkom, kde hral významnú rolu pri zachránení Talianskych vojakov. V roku 1556 ho vymenovali za kapitána levického hradu. Bol výborným vojakom pri bojoch proti Turkom, pre ktorých urobil veľa nepríjemností, preto ho v roku 1571 pri obci Orosztony aj s jeho 150 vojakmi vlákali do pasce a usmrtili. Jeho hlavu odviezli sultánovi do Istambulu. Jeho telo je pochované v Kanizse (MR).
História kostola v Stredných Turovciach
Kostol rímskokatolícky v Stredných Turovciach je románsky, asi z roku 1260 (zachované presbytérium). Až do roku 2018 bola stavba v Stredných Turovciach považovaná za zvyšok neskororománskeho kostolíka z čias okolo roku 1260. Neprotirečila mu ani prvá písomná zmienka o tunajšom osídlení, keď sa tu už v roku 1156 spomína osada menom Tur. Postupne sa vyvinuli hneď tri samostatné osady tohto mena - Horné, Stredné a Dolné Turovce, ktoré sa spájajú s pánmi z Turoviec, vetvou významného rodu Hont‐Poznanovcov.
Žiaľ, v roku 1938 väčšiu časť budovy kostola odniesla povodeň a zostala z neho len svätyňa a úzka prístavba akejsi sakristie. Zvyšok stavby bol premenený na kaplnku, ktorá naďalej slúžila veriacim. Úpravy zahŕňali zamurovanie víťazného oblúka, pričom bol vytvorený nový vstup a dve okná nad ním. Opravovaná bola v roku 1965, už v roku 1968 sa však prestala využívať, keďže v obci prestavali na modlitebňu rodinný dom.
Kostol postavený v neskororománskom štýle okolo roku 1260 na brehu Krupinice nesie meno svätého Martina. Patrónom novopostaveného kostola oproti obecného úradu vo Veľkých Turovciach je tiež Svätý Martin.
Na jeseň roka 2015 hore uvedenú oslavu vyhlásila Maďarská katolícka biskupská konferencia na jeden celý rok na počesť 1700. narodenia Svätého Martina, ktorý sa narodil v roku 316 v terajšom maďarskom meste Szombathely (rímska Sabaria). Akurát ten deň bol Svätý Martin pochovaný vo francúzskom meste Tours. Jeho pamiatku sme sa rozhodli osláviť v rámci slávnostnej akadémie dňa 12. novembra v miestnom kultúrnom dome. Vzhľadom na náboženský charakter oslavy, slávnostnú akadémiu otvárala omša v miestnom rímsko-katolíckom kostole Svätého Martina. Podujatie ďalej pokračovalo v kultúrnom dome, kde náladu spestrilo vystúpenie žiakov Základnej umeleckej školy v Šahách pod vedením Jána Rédliho riaditeľa školy a Štefana Hívesa, učiteľa školy. Obecenstvo dlhým tlieskaním sa poďakovalo za krásny umelecký zážitok huslistom, gitaristom a flautistom.
Starosta obce Jaroslav Péter a poslanec Ing. Jozef Šaliga vo svojom privítacom príspevku zvýraznili aj prvú písomnú zmienku obce z roku 1156, ďalej pripomenuli Györgya Thuryho, rodáka časti obce Stredné Turovce, kapitána viacerých hradov, ktorý pred 450. rokmi zachránil hrad Palota proti Turkom.
Návštevníci sa oboznámili s jeho jednoduchým životom. Pomocou prezentácie regionálneho historika a archeológa Tibora Pálinkása sa účastníci dozvedeli zaujímavosti o doteraz neznámych dejinách obce z obdobia, keď ešte ľudia nepoznali písmo, z obdobia praveku. Prednášateľ poukázal na prítomnosť lovcov mamutov a prvých roľníckych zoskupení v katastri obce. Mimoriadne husté osídlenie vzniklo na území obce najmä v období neskorej doby kamennej a staršej doby bronzovej, keď sa podľa predpokladu archeológov vybudovalo hradisko. Našli sa tiež významné nálezy z obdobia prítomnosti Skýtov, Keltov a Germánov. Prvé archeologické nálezy publikoval Jan Eisner už v roku 1933, ďalším významným bádateľom bol Gejza Balaša. Skutočné ponaučenie z prednášky vyznelo tak, že archeologické nálezy teoreticky sa môžu dodnes nájsť hocikde pri rôznych zemných prácach.
V prednáške pokračoval archeológ Krajského pamiatkového úradu v Nitre, rodák z našej obce, Pavel Paterka, ktorý nám najprv podrobnejšie predstavil architektonický popis nášho starého kostola. Uviedol, že síce z kostola sa veľa zničilo, ale napriek tomu sa zachovala svätyňa so štvorcovým pôdorysom zaklenutá krížovou klenbou s popraskaným náznakom víťazného oblúka. V strede východného múru svätyne sa zachovalo pôvodné polkruhové štrbinové okno, aké sa nachádzalo pôvodne aj v južnom múre o čom svedčia línie prasklín. V strede objektu sa zachoval kamenný oltár a v juhozápadnom rohu kamenná kruhová krstiteľnica. Z vonka je zo severnej strany pribudovaný jeden oporný pilier. Dnešný výraz stavba dostala po adaptácií stavby pre účely bohoslužieb tak že veriaci sedeli na lavičkách pod šírim nebom. Uvedená verzia už ani toho času nevyhovovala, preto sa pre účely kostola adaptovali iné objekty (rodinné domy, priestor v Somogyiovskej kúrie), ktoré slúžili náboženským účelom do výstavby kostola.
Okrem architektonického popisu prednášateľ v krátkosti priblížil život na stredovekej dedine a načrtol krátky exkurz na sakrálnych pamiatkach Nitrianskeho kraja, venovaných Svätému Martinovi. Jednalo sa o kostoloch sv. Martina v Bátovciach (ktorý je rozlohovo jeden z najväčších románskych kostolov na území Slovenska), Hontianskej Vrbici, Leviciach-Bratke, Starom Tekove, Sikeničke, v Nitre na Martinskom vŕšku a kaplnke sv. Martina vo Dvoroch nad Žitavou. Priblížil záujemcom niektoré výsledky najnovších výskumov archeologických, architektonicko-historickych a reštaurátorských na uvedených sakrálnych stavbách. Na záver konštatoval, že pre všetky uvedené kostoly je charakteristické datovanie do 11. až 13. storočia. Vzhľadom na kvadratický pôdorys, kostol resp. svätyňu zo Stredných Turoviec prirovnával k prvému kostolu v Starom Tekove resp. kostolu na Martinskom vŕšku v Nitre. Medzi úlohami, ktoré by bolo potrebné urobiť na záchranu zvyšku kostola prisľúbil, že Krajský pamiatkový úrad Nitra v spolupráci Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre zabezpečí geofyzikálne zameranie okolia objektu, ktorého výsledkom môže byť mapka so zvyškami murív nachádzajúcich sa pod zemou.
Počas akadémie návštevníci pozreli výstavu sakrálnych predmetov z bývalých modlitební, vykopávky z doby bronzovej nájdené na území obce a fotky významných rodákov a rodín.
Nemôžeme vynechať ani našich hostí: pána starostu Gábora Borbélya s manželkou a prednostu dr. Kálmána Tótha s manželkou z maďarskej Obce Buják. Táto obec nedávno nadviazala s nami kontakt, aby v budúcnosti spoločne mohli využívať medzinárodné projektové zámery v oblasti hospodárstva, športu, turizmu, kultúry a umenia. Náhodou je, že aj ich kostol nesie meno svätého Martina.
Po podujatí asi 80 návštevníkov čakalo občerstvenie a ochutnávka vín turovskych vinárov.
Vďaka patrí každému, kto vo svojom voľnom čase pomohol pre úžasné usporiadanie akadémie, historikom, hudobníkom a občanom za účasť.
Mónika Jámbor, Obecný úrad Veľké Turovce
Mgr. Pavel Paterka, Krajský pamiatkový úrad Nitra
Obnova kostola
V roku 2022 sa začala komplexná obnova veľmi schátraného objektu, ktorej cieľom bolo vrátiť mu pôvodnú renesančnú podobu. Dostal nové zastrešenie a fasádu v bielej farbe, ktorú dopĺňajú maľované ozdobné prvky - zvýraznené nárožia, olemovanie okien a horizontálny ornamentálny pás. Následne sa práce sústredili na interiér, ktorý bol návštevníkom vizuálne sprístupnený znovuotvorením víťazného oblúka a jeho presklením.
Hneď dvakrát sa stratil stredoveký kostolík v Stredných Turovciach. V uvedenom roku archeológovia Pamiatkového úradu SR odkryli pod základmi zvyšku renesančného Kostola sv. Výskum sa realizoval s cieľom overenia výsledkov georadarového prieskumu realizovaného v marci 2017 Jánom Tirpákom a Pavlom Paterkom. Prvotnou stavbou teda mohol byť jednoloďový gotický chrám s polygonálnym presbytériom, ktorý bol zrejme v období tureckých nepokojov zničený. Počas tureckých vojen bola zrejme stavba poškodená, čo si vyžiadalo následnú barokovú obnovu. V tejto etape bola k južnej stene presbytéria pristavaná sakristia a pred južný vstup do lode pribudla murovaná predsieň. V 19. storočí došlo k preloženiu toku riečky Krupinica do blízkosti kostola, čo sa v nasledujúcom období podpísalo pod narušenie statiky lode.
Renesančný pôvod zachovaných častí kostola identifikovaný pri reštaurátorskom výskume Petra Koreňa (aj vďaka oknám; nemajú polkruhový ale segmentový záklenok). Následne bol potvrdený historicko-architektonickým výskumom, ktorý realizovali Michaela a Tomáš Haviarovci. Českí tvorcovia Tomáš Hrebík a Michal Vršanský vytvorili papierovú vystrihovačku kostolíka ešte pred obnovou fasád v typickej mierke 1:120.
Použité zdroje:
- Kotruszová, V.: Veľké Turovce, Kostol rímskokatolícky sv. Martina z Tours. Zásady pamiatkovej starostlivosti.
- Csáky, K.: Isten házai és szolgái. Az Ipoly mente egyházi műemlékei és jeles személyiségei.
- Pížl, F. a kol. (zost.): Pamiatky Západoslovenského kraja v štátnych zoznamoch.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. február 2009, upravené 27. 7. 2012, 13. 5. 2017, 6. 11. 2019 a 19. 9.