Pozornosti obyvateľov a návštevníkov Bratislavy neunikne najpôsobivejšia dominanta Bratislavy, Katedrála sv. Martina, ktorá je spolu s hradom charakteristickým symbolom mesta. Ich vzájomné dejiny sú prepojené.
Panoramatický pohľad na Katedrálu svätého Martina s Bratislavským hradom v pozadí
História a Vývoj
Kráľ Imrich I. požiadal v roku 1204 pápeža Inocenta III. o povolenie premiestniť prepošstvo z hradu do podhradia. V roku 1221 pápež Honorius III. dal súhlas k premiestneniu kompetencií farského Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa. Najskôr začali využívať už existujúci kostolík sv. Martina, ktorý zbúrali a na jeho mieste po roku 1273 postavili nový, v románskom slohu. Na severnej strane, smerom od Kapitulskej ulice, mal kruhovú kaplnku, neskôr prebudovanú na karner (kostnica), ktorého základy sa našli pod dnešnou kaplnkou sv. Anny. Keďže kostol už viac nepostačoval potrebám rastúceho mesta, rozhodlo sa pre stavbu nového prepoštského chrámu, teraz už v gotickom slohu.
Je nepochybne najzachovalejším a najväčším gotickým kostolom v Bratislave. Vďaka svojej veľkosti už po stáročia dominuje panoráme mesta. S jeho stavbou sa začalo začiatkom 14. stor. na mieste staršieho románskeho kostola. Na stavbe a prístavbách sa podieľali známi stavitelia pracujúci na Dóme sv. Chrám bol vysvätený v roku 1452, ale následné dostavby trvali až do roku 1510. Až v 18. stor. sa pristúpilo k novým úpravám v barokovom štýle, ktoré realizovali poprední umelci. V pol. 19. stor. nasledovala ďalšia prestavba, vedúca k regotizácii chrámu.
Architektonické Detaily
Jeho súčasťou bolo polygonálne (s mnohouholníkmi) ukončené presbytérium, oproti súčasnému kratšie a vtiahnutá veža s bočnými priestormi. Vchádzalo sa doň severným portálom s tympanonom (polkruhová plocha nad vstupným portálom) s reliéfom Najsvätejšej Trojice. Je datovaný do obdobia 30. - 40. rokov 14. storočia a je orientovaný do dnešnej kaplnky sv. Anny. Toto umelecké dielo patrí medzi najcennejšie architektonické detaily katedrály. V druhej polovici 14. storočia vznikol nový hlavný vstupný portál (Porta major), ktorý umiestnili taktiež v severnom múre lode kostola, ale západnejšie ako portál s reliéfom Najsvätejšej Trojice.
Pôvodným zámerom bolo postaviť baziliku, ktorej trojlodie malo hlavnú loď vyššiu ako bočné lode. Za vlády Žigmunda Luxemburského vznikol na južnej strane západných priestorov portál, takmer identický so severným portálom, do ktorého vyúsťovala komunikácia z hradného kopca. Okolo roku 1420 zaklenuli priestory po stranách veže. Tak vznikli priestory na prízemí i na podlaží dnešnej empory (chóru). V južnom hornom priestore vznikla kaplnka, na klenáku ktorej je erb Českého kráľovstva. Dôvodom bola prítomnosť českej kráľovnej Žofie, vdovy po Václavovi IV., ktorá sa presťahovala do blízkeho kláštora Klarisiek. Z druhej strany chóru, v severnom hornom podlaží vytvorili klenotnicu.
Staviteľský zámer vytvoriť baziliku zmenili a v rokoch 1448 - 1452 pristúpili k halovému konceptu s rovnakou výškou lodí. Trojlodie zaklenuli osobitou klenbou s veľkolepou neskorogotickou geometrickou kompozíciou. Nový gotický kostol zasvätili v roku 1452 Najsvätejšiemu Spasiteľovi a sv. Martinovi. Práce na výstavbe nového presbytéria boli ukončené v roku 1487. Do roku 1551 pristavili v neskorogotickom slohu kaplnku sv. Jána Almužníka.
Asymetria a Symbolika
Zaujímavosťou je takmer nepozorovateľná asymetria, pravdepodobne zámerná, prevzatá z gotických stavieb južného Nemecka. Chrámová loď znázorňuje Kristovo telo na kríži a presbytérium sklon jeho hlavy.
Korunovačný Chrám
Ikonickou sakrálnou stavbou v Bratislave je Katedrála sv. Martina známa tiež pod názvom Dóm sv. Martina. Tento najväčší, najstarší a najvýznamnejší chrám mesta Bratislava stojí na Rudnayovom námestí. Dóm sv. Martina bol po dlhé stáročia stredobodom kultúrneho, cirkevného a spoločenského diania. Najslávnejším obdobím v dejinách Dómu sv. Martina boli korunovácie v rokoch 1563 - 1830. V tomto období bol Dóm sv. Martina korunovačným chrámom Uhorského kráľovstva.
Dóm sv. Martina Bratislava
Po obsadení veľkej časti krajiny v 16. stor. Turkami získal Prešporok titul korunovačného mesta uhorských kráľov. Korunovačným kostolom sa stal Dóm sv. Martina a prvá korunovácia sa tu uskutočnila v roku 1563. Spolu tu do roku 1830 korunovali 11 panovníkov a 7 kráľovských manželiek. Všetci tu korunovaní panovníci boli z rodu Habsburgovcov.
Ráno sa vydal z hradu na cestu panovník so slávnostným sprievodom za hlaholu zvonov, streľby z diel a zvuku trúb. Po korunovácii a omši sprievod pokračoval cez mesto do kostola františkánov, kde kráľ pasoval vybraných šľachticov za rytierov. Tradícia korunovácií ožíva vždy v posledný júnový víkend. Táto najväčšia slávnosť v meste pritiahne každoročne do Bratislavy desaťtisíce zvedavcov, ktorí sa stávajú súčasťou veľkolepej historickej ceremónie, turnajov a osláv. Počas korunovačných slávností sa podávala Frankovka modrá, ktorú údajne obľubovala aj panovníčka Mária Terézia, ktorá bola v Dóme sv. Martina korunovaná.
Architektonické Skvosty a Zaujímavosti
Dóm sv. Martina prešiel od svojho počiatku viacerými väčšími a menšími premenami, prestavbami či prístavbami až v roku 1877 dostal Dóm súčasnú podobu. V dóme sa nachádza niekoľko kaplniek, pričom umelecky najhodnotnejšia je kaplnka sv. Jána Almužníka. Z architektonického hľadiska je najvýraznejšia veža dómu, ktorá meria 85 metrov. Na jej vrchole je kópia svätoštefanskej koruny, ktorá symbolizuje význam korunovačného chrámu. Nemenej zaujímavý je aj interiér chrámu, ktorý zdobia impozantné diela významných umelcov. Medzi najpozoruhodnejšie diela určite patrí súsošie sv. Martina na koni, ktoré je odliate do olova.
Veža a Zvony
Na jej vrchole je vo výške 85 metrov umiestnený model uhorskej kráľovskej koruny, ktorý váži 150 kg a má výšku 164 cm. Z pôvodných šiestich zvonov ostal len najväčší a najstarší zvon Wederin z roku 1674, ktorý odlial Balthasar Herold. Tento 2,5 tony vážiaci zvon patrí medzi najvzácnejšie v Európe. Ostatné zvony boli roztavené počas I. svetovej vojny. Až v roku 2000 dostal Dóm sv. Martina nové zvony.
Pohľad do interiéru Katedrály svätého Martina
Návšteva Katedrály
Návštevníci si môžu katedrálu prehliadnuť počas celého roka okrem liturgických slávení a koncertov konajúcich sa v katedrále. Aktuálne otváracie hodiny ako aj výšku cenník vstupného nájdete na stránke Farnosti sv. Martina.
Najbližšia zastávka je "Kapucínska", z ktorej trvá cesta k Dómu sv. Martina len niekoľko minút.
Adresa a Kontext
Dóm sv. Martina sa nachádza v Bratislave. Na svojom mieste slúži ako liturgické a duchovné centrum už od 14. storočia. Od roku 2008 ja Katedrálou Bratislavské arcidiecézy a Metropolitnou katedrálou Západnej provincie. K dominantám a zaujímavostiam katedrály patrí Dómska krstiteľnica, ktorá je z bronzu a v tvare kalicha. Obdivovať môžete aj vežu, krypty, 5 zvonov, Hlavný a Chórový orgán.Dodnes je Dóm sv. Martina dôležitou súčasťou mesta.
Ďalšie Atrakcie v Okolí
V okolí Dómu sv. Martina sa nachádza množstvo ďalších historických a kultúrnych pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Nezabudnite preskúmať aj okolitú architektúru a atmosféru Starého Mesta.
Na záver, nezabudnite, že na našich webových stránkach používame súbory cookies na prispôsobovanie a zlepšovanie obsahu a na zabezpečenie správnej funkčnosti stránok. Vybraním možnosti Prijať všetky cookies nám povolíte, aby sme vám aj ďalej mohli zobrazovať personalizovaný (reklamný) obsah, a tak vám zabezpečili čo možno najlepší užívateľský zážitok. Môžete tiež vybrať možnosť Iba nevyhnutné cookies. To však môže ovplyvniť zobrazovanie obsahu prispôsobeného na mieru pre vás, ktorý by sa vám mohol páčiť. Tieto cookies umožňujú analýzy spôsobu používania webstránok návštevníkmi stránky pomocou ID používateľa (jedinečný identifikátor) - vyžaduje sa súhlas návštevníka stránky. Účelom spracúvania je poskytovanie a zlepšovanie obsahu, personifikácia obsahu, optimálne zobrazenie webovej stránky a zabezpečenie jej správnej funkčnosti.