Bánovce nad Bebravou sa nedostali ešte do povedomia širšej verejnosti svojimi stavebnými kultúrno-historickými pamiatkami, hoci niektoré z nich presahujú hranice regiónu. Takouto pozoruhodnou pamiatkou je i gotický kostol sv. Mikuláša biskupa na návrší severovýchodnej časti mesta.

Kostol sv. Mikuláša v Bánovciach nad Bebravou.
Vznik a Patrocínium
Kostol postavili vo vyvýšenej polohe možno na mieste staršej stavby niekedy v priebehu 13. - 15. storočia, pričom niektorí autori uvádzajú ako presnejší termín prvú polovicu 14. storočia. Patrocínium kostola je sv. Mikuláša.
História a Vývoj
Presné datovanie jeho vzniku je stále otvorené, písomné pramene tu spomínajú kostol už v 13. storočí (1232) a aj v blízkom okolí sa zachovalo viacero románskych stavieb. Podľa starších prameňov by mali počiatky kostola siahať až do 12. storočia a iniciátorom stavby mal byť nitriansky biskup Mikuláš v roku 1149.
Kostol slúžil ako farský chrám Bánoviec až do výstavby nového kostola v súčasnom centre, ku ktorej došlo po udelení mestských privilégií v roku 1376. Počas reformácie patril kostol protestantom (polovica 16. - 2. polovica 17. storočia), do rúk katolíkov sa vrátil definitívne v roku 1709. Ešte v období baroka bola pristavaná severná sakristia. Na prelome 18. a 19. storočia prešiel objekt obnovou, z ktorej sa zachovalo viacero kusov vnútorného vybavenia (oltár sv. Mikuláša). Rokom 1923 je datovaná rekonštrukcia veže.
V prvej polovici 20. storočia v nasledujúcich desaťročiach kostol dlhé roky chátral bez potrebných opráv. Tie sa mali realizovať zo zbierok veriacich v 60. rokoch, úrady však súhlas podmieňovali odsvätením kostola a jeho premenením na múzeum. Kvôli tomu k oprave nedošlo, iba v roku 1967 sa uskutočnil menší sondážny umelecko-historický prieskum. Obnovy sa objekt dočkal až v roku 1989, kedy bol opravený krov strechy a vymenený šindľová strešná krytina.
Prieskum v roku 1967 identifikoval murivo veže ako gotické a murivo lode ako renesančné. Tradované legendy spájali výstavbu kostola s husitmi. Zvyšky nástenných malieb datujú odborníci pravdepodobne do druhej polovice 15. storočia.
Na gotickú dispozíciu upozorňuje hlavná loď, prestavaná veža, vstupný portál, sedílie a ďalšie sprievodné prvky. Z obdobia renesancie (koniec 17. storočia) pochádza murovaná kazateľňa a z baroka prístavba sakristie. Vo vnútornom vybavení je pozoruhodný klasicistický oltár sv. Mikuláša z konca 18. storočia, ďalej baroková polychrómová drevená plastika Ukrižovaného Krista z 18. storočia a na chóre sa nachádza malý štvorregistrový organ. Pivničné priestory kostola vypĺňajú dobové krypty. Pod jednou má údajne odpočívať aj prvý rektor miestneho evanjelického gymnázia Tobiáš Baticius, ktorý zomrel v roku 1527.
Pred vstupom do kostola má svoj hrob pravotický farár Ján Crispich, ktorý sa pokúsil útekom zachrániť pred Turkami, prechádzajúcimi v roku 1663 cez Bánovskú kotlinu na Považie. Údajne pred kostolnými dverami ho zabili a tam bol aj pochovaný. Kostol sa nachádza na cintoríne, obkolesený časťou kamennej ohrady staršieho pôvodu. Z neskorších náhrobníkov stoja za povšimnutie pieskovcové ľudové náhrobníky z 18. a 19. storočia, zrejme ich vyrobili miestni kamenárski majstri. V roku 1920 boli vyrobené 3 zvony, ktoré boli potom umiestnené na kostolíku pod názvami: Andrej-Benedikt (najväčší), Cyril-Metod (stredný)a sv. Jozef (malý, tzv. umieráčik). Po dlhom období zanedbávania sakrálnych pamiatok sa dočkal i kostol sv. Mikuláša celkovej opravy. Z iniciatívy miestneho dekana mons. ThDr. Kapustu bol v roku 1989 vymenený šindeľ na streche kostola i veže, zakonzervovaná drevená konštrukcia a krovy veže.

Interiér kostola sv. Mikuláša.
Bohoslužby
Bohoslužby sa konajú príležitostne pri pohreboch a na sviatok sv. Mikuláša (6. decembra).
Kostol stojí v areáli cintorína na severovýchodnom okraji mesta Bánovce nad Bebravou, ktoré ležia na ceste medzi Trenčínom a Prievidzou.
Mikroregión Bánovecko
Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života. Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov.
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU (SK) rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša - zvony
Ďalšie Pamiatky v Bánovciach nad Bebravou
V meste a v jeho štyroch pričlenených častiach sa nachádza 15 kultúrnych pamiatok, ktoré sú zapísané v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok v Bratislave. Sú to:
- Kostol sv. Mikuláša biskupa
- Socha sv. Floriána
- Budova fary
- Pamätník umučených v II. svetovej vojne (Cibislávka)
- Pamätník Ľudovíta Štúra
- Evanjelický kostol a. v. v Horných Ozorovciach
- Synagóga (v súčasnosti kostol evanj. cirkvi a. v.)
- Budova MsÚ
- Kaštieľ rodu Ottlýkovcov
- Pamätný dom J. Jesenského
- Mariánsky stĺp
- Kostol Najsvätejšej Trojice
- Kostol sv. Michala Archanjela
- Socha sv. J. Nepomuckého pri ZŠ na Duklianskej ulici
- Socha sv. J. Nepomuckého pri miestnom cintoríne
- Kaplnka Panny Márie
- Náhrobník padlým a spoločný hrob na miestnom cintoríne
- Kríž pri SOU odevnom
Všetky uvedené pamiatky sú v dobrom stave po rekonštrukcii hlavne vďaka starostlivosti a finančnej podpore mesta, hoci väčšina z nich nie je majetkom mesta. Pre návštevníkov mesta sa tak naskytá zážitok z prehliadky pamiatok, ktoré predstavujú bohaté kultúrne dedičstvo. Najvzácnejšou pamiatkou je KOSTOL SV. MIKULÁŠA BISKUPA z 15. storočia.
| Rok | Počet domov | Počet rodín | Počet obyvateľov |
|---|---|---|---|
| 1598 | Kúria, 111 domov | ||
| 1720 | 115 daňovníkov | ||
| 1784 | 256 | 502 | 2222 |
| 1828 | 290 | 2555 | |