Maltské súostrovie, malý ostrovný štát v srdci Stredozemného mora, má veľmi bohatú históriu, ktorá sa prelína s históriou raného kresťanstva. Identitu tohto ostrova sformoval jeden z najvýznamnejších historických okamihov, keď tam prišiel apoštol Pavol. Jeden z najvýznamnejších misionárov v začiatkoch kresťanstva, prišiel na Maltu v roku 60 po Kristu, počas svojej cesty do Ríma.
V hlavnom meste Rímskej ríše mal byť súdený, pretože ho Židia obvinili, že kázal proti zákonu. Inak, mohol byť prepustený, ale keďže sa odvolal k cisárovi, musel sa pred neho aj postaviť. Nebola to rozhodne žiadna náhoda, Pán si aj túto cestu použil na misiu v zmysle našej témy: „Na Jeho učenie ostrovy čakajú.“ Cesta do Ríma bola v mnohom dobrodružná, tak ako aj cesta evanjelia za človekom - do ľudského srdca má neraz takúto podobu. Čítame a počúvame svedectvá mnohých ľudí, ktorí uverili v Pána za veľmi výnimočných okolností. Plným právom ho môžeme označiť ako duchovné dobrodružstvo. Práve takú podobu mala plavba do Ríma. Ale nielen táto plavba. Celý život ap. Pavla bolo jedno veľké dobrodružstvo, plné nebezpečenstva.
Včera sme si o tom čítali v Tesnej bráne, čo všetko zažil nielen na tejto ceste, ale aj na všetkých tých ostatných: „Päťkrát po 40 palíc bez jednej dostal som od Židov, trikrát ma zošľahali, raz kameňovali, tri razy som sa stroskotal, deň a noc som sa zmietal na morských hlbinách, často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od lotrov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi..“ (2 K 11,24-31) Spomína a akoby opakoval všetko to, zažil a spomína aj onú búrku, ktorá však mala šťastný koniec. Je to prapodivná štatistika a výpočet všetkého, čo zakúsil a zažil s Pánom, nasledujúc Ho až do konca. Vo všetkom vytrval! Mal s Ním osobnú skúsenosť pred Damaskom. Bez toho osobného by to všetko nebolo možné ustáť. A vytrval! Aj my by sme takto vytrvali? Čo myslíte? Neodradilo by nás to všetko prenasledovanie a útrapy? Nestratili by sme vieru? Ap. Pavel to dal až do úplného konca a vyznal: „Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval.
Loď stroskotala pri brehu ostrova Malta. A aj keď tam stroskotala, tak všetci zázrakom prežili v Božej réžii. Tento historický okamih a fakt má pre Maltu veľmi veľký význam - pre prijatie evanjelia nášho Pána Ježiša Krista obyvateľmi ostrova. Je základom pre mnohé dnešné pútnické a poznávacie zájazdy. Na nie veľkom ostrove je až 365 kostolov, to znamená, že by ste tam mohli stráviť celý rok a každý deň by ste navštívili jeden chrám. Záverečné kapitoly knihy Skutkov apoštolov opisujú, že evanjelium veľmi napreduje vo svojom šírení nielen po zemi, ale aj po mori, aj po lodi. A prichádza na tie miesta, kde ešte doteraz nebolo a kde ho ešte vôbec nepočuli. Konečne prichádza aj na ostrovy, kde žijú tiež ľudia so svojim radosťami, aj so svojimi starosťami.
Loď a na nej ap. Pavel - obraz to veľavravný! Plavba sa od začiatku stretáva s veľmi nepriaznivými podmienkami. Je veľmi nebezpečná. Pavel radí nepokračovať v plavbe, prezimovať, ale stotník mu nedá za pravdu a verí kormidelníkovi a majiteľovi lode. Cesta pokračuje a spustí sa veľmi búrlivý vietor. Posádka stráca kontrolu and loďou a tá je vlastne voľne unášaná vlnami. Keď už smrť sa zdá veľmi blízko, keď sa všetkých zmocňuje beznádej, zasahuje ap. Pavel a povzbudzuje ich a oživuje ich nádej (Sk 27,23-24). Lukáš nám ukazuje, že Boží plán, ktorý vedie Pavel do Ríma udržiava v bezpečí nielen Pavla, ale aj jeho všetkých spoločníkov na ceste a stroskotanie sa mení z celkovo nešťastnej situácie na blahodarnú príležitosť pre hlásanie evanjelia práve na Malte.
Domáci obyvatelia venujú stroskotancom veľmi milé prijatie. Určite neboli ani prví, ani poslední, ktorí tam stroskotali. Malťania sú statoční, sú mierni, sú veľmi pohostinní. Prší, je chladno, je vlastne zima a oni zapaľujú vatru, aby im bolo teplejšie. Celkom prozaická scéna, ktorá je tiež v Biblii. Pripája sa aj Pavel zbieraním raždia, pri tom ho uhryzne zmija, ale neutrpí žiadnu škodu. Všetci sú takmer v šoku. Čakajú, že padne mŕtvy, no on to prežije. Otáča sa to tak, že z pôvodne mieneného zločinca (o ktorom tak najprv uvažovali) sa stáva priam božstvo. V skutočnosti toto dobrodenie od Vzkrieseného mu pomáha, podľa prísľubu daného pred vstúpením na nebesá: „Hady budú brať do rúk a keby vypili niečo smrtonosného, neublíži im.“ (Mk 16,8) Traduje sa, že odvtedy na Malte nie sú zmije. Je to Božie požehnanie za pohostinnosť všetkých tých domácich.
Odvtedy sa stroskotanie stáva pre Pavla priaznivou príležitosťou k misii aj cez službu uzdravovania chorých. A to je ten zákon evanjelia: keď veriaci zakúsi spásu, nenechá si ju pre seba, ale dáva ju „do obehu.“ Dobro má vždy tendenciu sa šíriť. Každý človek, ktorý prežíva hlboké oslobodenie, získava väčšiu citlivosť pre potreby druhých. Štafeta ide ďalej. Štafetovým kolíkom, ktorý sa podáva ďalej, je posolstvo evanjelia nášho Pána Ježiša Krista. Tri mesiace po stroskotaní pobudli na ostrove - čo sa dá všetko urobiť za jeden kvartál spolu s tímom Lukášom, Aristarchom, Trofimom a ďalšími. Ak máte tím, dokážete veľmi veľa. Ak na to nie ste sami, ale máte oddaných spolupracovníkov. Takých mal aj sám veľký apoštol.
Traduje sa, že Publius sa obrátil a stal sa prvým biskupom na Malte. Ten všetkých hostil tri dni. Po mnohých útrapach to bol zaujímavý oddych a aj relax s bohatým občerstvením. Jeho viera nebola zaiste formálnou, ale umocnená zázrakom a aj osobnou skúsenosťou. A určite aj dôležitým vyučovaním za tak dlhý čas pobytu Pavel na tomto ostrove. Na Malte je mnoho pamiatok na ap. Pavla, je tam aj zátoka stroskotania. Sú tam mnohé chrámy vystavané na počesť Pavla a jeho služby pre tento ostrov. Ozaj veľmi živý odkaz je tam na Pavla.
Boli tam viacerí z nášho okolia, ktorí potvrdili, že koncom júna, kedy sa slávi sviatok ap. Pavla aj Petra, je to hlboký duchovný zážitok. Tak veľmi živo a pútavo rozprávali, že ma do toho priamo vtiahli, že sa mi tam až zachcelo ísť. No v dohľadnej dobe to určite nebude (s úsmevom). Pavel je tam stále vo veľmi veľkej úcte, keďže im priniesol evanjelium - práve cez ono stroskotanie. Aké predivné sú cesty Božie (R 11,33)! Malta, ako katolícky ostrov, kde sú katolícke procesie, sa teší veľkej obľube - všetko na rôzny spôsob uctievania odkazu Pavla. Nie je to jeho kult, ale predmetom úcty (ak osom to počul z viacerých zdrojov) je práve to, čo tam priniesol - evanjelium Pána Ježiša Krista. Pápež Benedikt XVI navštívil Maltu v roku 2010 pri 1950.
V tejto spojitosti sa nám ponúka obrat stroskotanie, ako celkom nový začiatok. Tak nám to ponúka náš dnešný príbeh na Malte (Sk 28,1-10). Tak tomu bolo tam - na ostrov prišla úplne nová éra milosti Božej a toho všetkého, s tým spojeného. A ten náš príbeh má mnoho dnešných repríz. Márnotratný syn v cudzine všetko premrhal, stroskotal v živote, to je jeho nový začiatok, len musel ísť do seba (Lk 15,11-32). Bez toho to nešlo. Emauskí učeníci po Veľkom piatku sú úplní stroskotanci nádeje (Lk 24,13-35). Ich príbeh dobre poznáme, je dobre si ich pripomenúť, aj keď nemajú v tom čase svoju sezónu. S pripomeňme si Golgotu, ktorá bola v očiach mnohých totálnym fiaskom. A bol to absolútne nový začiatok všetkého!
Štvrtá cesta apoštola Pavla (približne 59-62 po Kr.) sa uskutočnila za špecifických okolností - nešlo o klasickú misijnú cestu, ale o Pavlovu cestu do Ríma ako väzňa. Táto udalosť je opísaná v Skutkoch apoštolov (Sk 21,27 - 28,31). Cesta sa de facto začala zatknutím v Jeruzalemskom chráme na základe obvinení, že priviedol pohanov do posvätného priestoru (porov. Sk 21,27-36). Bol vypočúvaný pred židovskou veľradou - Sanhedrinom, a vyvolal svojou obhajobou spor medzi farizejmi a saducejmi, časť Židov chcela Pavla zavraždiť (Sk 23,1-15):
Keďže bol sv. Pavol rímsky občan, nemohli ho Židia zavraždiť, pretože rímski legionári ho strážili. Sv. Pavol sa však dostal v Cézarei do väzenia a v tomto väzení bol držaný dva roky a vypočúvaný rímskymi úradníkmi Felixom a Festom. Keď sa Festus chystal poslať Pavla späť do Jeruzalema, Pavol sa odvolal na cisára, čo bola jeho právo ako rímskeho občana (Sk 25,11).
Preto bol sv. Pavol poslaný do Ríma, spolu s ďalšími väzňami, o čom hovoria Skutky apoštolov (Sk 27,1 - Cesta do Ríma). Pavol bol poslaný do Ríma loďou spolu s ďalšími väzňami (Sk 27 a 28) a počas plavby zažil viaceré nebezpečenstvá. Loď stroskotala na Malte, no sv. Pavol a všetci na palube prežili. Na tomto ostrove prežil uštipnutie jedovatým hadom a uzdravil chorého otca miestneho rímskeho miestodržiteľa Publia (Sk 28,1-10). Kvôli nepriaznivým vetrom boli nútení všetci zostať prezimovať na ostrove a až v roku 60 po Kr. prišiel sv. Pavol do Ríma, kde pôsobil až do svojej smrti v roku 62.
Sv. Pavol bol v Ríme držaný v domácom väzení, kde mohol prijímať návštevníkov a kázať. Počas tohto obdobia napísal viaceré listy, známe ako „väzenské listy“ (napr. List Efezanom, Filipanom, Kolosanom, Filemonovi). Skutky apoštolov končia zmienkou, že Pavol dva roky kázal v Ríme bez prekážok (porov. Sk 28,30-31).
Svätý Pavol vedel, že proroctvo sa naplnilo. Priniesol Evanjelium až do Ríma, centra rímskeho sveta. Ochrana pred židovskými nájomnými vrahmi v Jeruzaleme, Cezarei, prežitie búrky, stroskotanie na Malte či uštipnutie jedovatým hadom sú vnímané ako prejav Božej ochrany. Pavlove väzenské listy majú nedoceniteľný význam pre katolícku teológiu a pastoračnú prax. Jeho prítomnosť v Ríme bola dôležitá pre šírenie kresťanstva v tomto dôležitom centre Rímskej ríše. Niektoré apokryfné tradície naznačujú, že Pavol bol z Ríma prepustený a mohol podnikať ďalšie cesty (možno až do Španielska), no táto časť nie je biblicky doložená.
K druhému uväzneniu sv. Pavla prišlo v rokoch 66 - 67 po Kr. Podľa katolíckej tradície bol sv. Pavol znovu zatknutý, pravdepodobne počas prenasledovania kresťanov cisárom Nerom. Tentoraz nebol v domácom väzení, ale vo väzenskej cele, pravdepodobne v Mamertínskom väzení v Ríme. Počas tohto väzenia napísal Druhý list Timotejovi, ktorý obsahuje jeho záverečné úvahy a slová rozlúčky: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokonal, vieru som zachoval.“ (2Tim 4,7).
Podľa katolíckej tradície bol Pavol popravený v Ríme medzi rokmi 64 a 67 po Kr., pravdepodobne počas prenasledovania kresťanov po požiari Ríma (64 po Kr.), za vlády cisára Nera. Keďže Pavol bol rímskym občanom, nemohol byť ukrižovaný. Podľa tradície bol sťatý mečom za rímskymi hradbami na mieste známom ako Tre Fontane (Tri pramene). Informácie o jeho smrti pochádzajú od viacerých ranokresťanských autorov, k najznámejším patrili Eusébius z Cézarey a sv. Klement Rímsky.
Pozostatky sv. Pavla sú podľa tradície uložené v bazilike San Paolo fuori le Mura (Bazilika sv. Pavla za hradbami) v Ríme. Jeho smrť je považovaná za akt najvyššej vernosti Kristovi, pretože ani tvárou v tvár smrti nezaprel svoju vieru. Pavlova odvaha a odhodlanie stáť za Kristom a Kristovým Evanjeliom inšpirovali celé generácie nielen katolíckych teológov, ale aj obyčajných katolíkov.
Podľa tradície boli sv. Peter a Pavol popravení v Ríme približne v rovnakom čase, čo symbolizuje ich spoločné vedenie raného kresťanstva.
Na záver svojej kapitoly o prvopočiatkoch katolíckej Cirkvi profesor Müller venoval pozornosť Kristovým nasledovníkom Apoštolom. Apoštoli sú kľúčovými postavami kresťanskej tradície, ktorí nasledovali Ježiša Krista a šírili jeho učenie po celom svete. Každý z dvanástich Apoštolov má jedinečné atribúty, ktoré odrážajú ich život, povolanie, osobnosť alebo mučenícku smrť. Tieto atribúty sú často zobrazené v umení, aby identifikovali Apoštolov.
Atribúty apoštolov:
- Peter (Šimon Peter): Kľúče, obrátený kríž, loď alebo rybárska sieť.
- Ondrej: Šikmý kríž v tvare písmena X, rybárska sieť alebo rybársky háčik.
- Jakub Starší: Mušľa, palica alebo pútnická taška, meč.
- Ján: Orol, pohár s hadom.
- Filip: Kríž, chlieb alebo košík.
- Bartolomej: Nôž, koža.
- Tomáš: Kladivo, pravítko alebo uholník, vložil prst do Kristových rán.
- Matúš: Kniha alebo zvitok, meč alebo kopija.
- Jakub Mladší: Palica.
- Júda Tadeáš: Obraz Ježiša, kyjak alebo sekera.
- Šimon Horlivec: Píla alebo sekera.
- Judáš Iškariotský: Mešec s peniazmi, povraz.
V ikonografii a sochárstve sa Apoštoli často zobrazujú s týmito atribútmi, aby ich divák mohol ľahko identifikovať. Ich atribúty zároveň odrážajú ich osobné príbehy, poslanie a mučeníctvo, čo posilňuje duchovné posolstvo kresťanstva.
