Svadobné obrúčky sú jednou z najdôležitejších súčastí svadby, ich výber a nákup. Kvetinovú výzdobu a tortu budete mať po svadbe maximálne na fotkách a vo vašich spomienkach, no obrúčky zostanú symbolom vášho zväzku na celý život.
Na akom prste sa snubné prstene vlastne nosia a akú ruku zvoliť? Západnou civilizáciou je prstenník považovaný za tradičný prst ako nositeľ obrpčky. Táto tradícia má korene už v starom Egypte.
Ten vychádzal z kruhu, ktorý nemá konca ani začiatku predstavuje teda nekonečnosť spoločnej lásky. Popri symbolickom umiestnení svadobnej obrúčky bol dôležitý aj samotný tvar prsteňa lásky. Antický svet na túto tradíciu nadviazal, ale svadobné obrúčky mali stále rozdielnu podobu oproti dnešku.
Ako šiel čas naprieč storočiami a kultúrami, všetko sa vyvíjalo a menilo. Aj dizajn sa premieňal. Jeden z veľmi obľúbených motívov, bolo spojenie dvoch rúk v prsteni.
Zásnubný prsteň a svadobná obrúčka
V dnešnej dobe poznáme dva prstene pre zamilovaných. Podľa tradície najskôr muž žene daruje zásnubný prsteň a požiada jej tým o ruku. Potom nasledujú svadobné obrúčky. Ako zásadné je považované obdobie zásnub.
Romantická hudba, večera pri sviečkach, kvety a zásnubný prsteň s diamantom k zásnubám patrí. Je to klasický a osvedčený spôsob, ako svoju milú požiadať o ruku. Vyberte nádherný zlatý zásnubný prsteň s diamantom, kúpte veľkú kyticu krásnych kvetov a zarezervujte 2 miesta v peknej reštaurácii, kde budete mať úplné súkromie. To je všetko.
Ako všetci páni tušia, snúbenica dostáva od snúbenca zásnubný prstienok. Ideálne zlatý a s diamantom. Aspoň malým. Ak vašu vyvolenú milujete a môžete si to dovoliť, nešetrite na nej. Kúpte jej luxusný zásnubný prsteň a rozhodne v tomto bode urobte v peňaženke "prievan". Investícia do šperku sa vám určite vyplatí. Navyše zlato časom získava na hodnote, takže sa jedná aj o tzv. “múdru” investíciu.
Pozor, aj snúbenec by mal dostať dar, ktorý bude nosiť taktiež stále pri sebe (šperk či hodinky). Dary môžu mať vyryté meno či dátum zasnúbenia.
Páni, krásnu kyticu je dôležité darovať aj mamičke vašej vyvolenej. Preto nezabudnite, keď pôjdete žiadať o ruku rodičov snúbenice, zastaviť sa v kvetinárstve alebo kyticu vopred objednať online. Malá kytica stačí.
Zasnúbenie by malo trvať minimálne 6 mesiacov a maximálne jeden rok. Potom prichádza na rad svadba. Správne! Klasickým, ale stále obľúbeným gestom je darovať zásnubný prsteň pri romantickej večeri.
Ak vám chýba nápad na netradičné požiadanie o ruku, hľadajte inšpiráciu v obľúbených romantických filmoch vašej priateľky. Partnerku môžete v liste vyslať trasou cez hračkárstva, kvetinárstvo a vinotéku, kde jej v každom obchode na jej meno necháte vyzdvihnúť pre ňu špeciálne zabalený darček (plyšák, ruže, víno či šampanské).
Predtým patrili zásnuby k veľkým rodinným oslavám, ktoré mali svoje pravidlá. Dnes sa od tejto tradície upúšťa. Ale rozhodnutie je len na vás a môžete osláviť zasnúbenie aj s celou rodinou.
Pri väčšej rodinnej oslave oznamuje zasnúbenie otec nevesty tak, že zacinká lyžičkou na pohárik. Všetkým zúčastneným oznámi zasnúbenie. Snúbenci potom vstanú a odovzdajú si darčeky.
Pokiaľ sa jedná o zásnuby, väčšina mužov sa snaží pre svoju vyvolenú vybrať romantické miesto, zvoliť vhodné slová a samozrejme vybrať krásny prsteň. Krátky okamih musí muž urobiť nezabudnuteľným. V súčasnej dobe sú trendom netradičné miesta. Na rozhľadni, na výlete i pri sledovaní západu slnka z teplovzdušného balóna.
Zasnúbenie bolo významnou udalosťou so všetkými formalitami. Čo radí etiketa v prípade žiadosti o ruku a ako by mala podľa pravidiel vyzerať oslava. Mal by budúci ženích žiadať o ruku svojej priateľky jej otca?
“Zmysel zasnúbenia je vo verejnom záväzku, ktorý znamená, že vzťah muža a ženy je natoľko vážny, že v budúcnosti počítajú so svadbou. “Zásnuby nemajú žiadnu právnu platnosť, a ak dôjde k rozchodu, nevyžadujú sa žiadne úkony podobné tým pri rozvode manželstva.
O ruku žiada muž ženu, napríklad aj v rodinnom kruhu. Je zvykom, že so žiadosťou o ruku prichádza muž a záleží na ňom, ako veľmi romanticky to vykoná. “Predtým hrali pri zásnubách hlavnú úlohu rodičia. Dokonca sa posielali oznámenia, v ktorých rodičia oznamovali, že sa ich deti zasnúbia.
Ak sa zasnúbená dvojica rozhodne, že sa ich spoločná cesta končí a musia sa rozísť, vracia partnerka zásnubný prsteň partnerovi späť. Tento prsteň by už nemala na prst navliecť iná žena.
Veľmi často sa do zásnubných prsteňov gravíruje dátum zásnub, meno partnera alebo romantické vyznania. Kedysi zásnuby väčšinou prebiehali v nedeľu a začali tak predsvadobné prípravy. Otec nevesty mal to výsostné postavenie, že oznámil túto radostnú novinu pri slávnostnom obede. Budúca nevesta mala zároveň od ženícha dostať aj kyticu.
Predtým sa počas zásnub riešili aj majetkové vzťahy a samozrejme veno. Dnes všetko prebieha skôr tak, že sa mladí zasnúbia napr. na dovolenke a oznamom zásnub je foto na sociálnej sieti a rodičia sa len priebežne informujú, kde plánujú budúci manželia žiť, akú chcú mať svadbu a ostatné praktické veci týkajúce sa samotného veľkého dňa.
Tradície sa postupom času menili, ale ešte koncom 19. storočia bolo zvykom, že muž musel najprv požiadať o ruku rodičov svojej vyvolenej a až potom bola na rade jeho partnerka. V dnešnej dobe je to väčšinou naopak. Budúci ženích najprv požiada svoju nastávajúcu o ruku pri nejakej romantickej udalosti a potom spoločne informujú rodinu a priateľov o svojom veľkom životnom kroku. Dnes po žiadosti o ruku väčšinou nasleduje stretnutie s rodičmi nevesty. Matka nevesty i nevesta by mali dostať kvety. Nasleduje oznámenie svadby rodičom ženícha.
Od zásnub do svadby by mala uplynúť doba minimálne 6 mesiacov a maximálne 1 rok. Aj keď sa tradície v dnešnej modernej a uponáhľanej dobe moc nedodržiavajú, je pekné, keď počas zásnub ženích vie, čo sa patrí. Kúpte kyticu pre mamu nevesty a kyticu pre svoju nastávajúcu.
V každom prípade, či už chcete usporiadať tradičné zásnuby, alebo sa zasnúbiť osamote, je to naozaj dôležitá a neopakovateľná chvíľa vo vašom spoločnom živote, preto ju nepodceňujte. A ako sme už vyššie spomínali, ten správny šperk podčiarkne výnimočnosť a vážnosť danej chvíle.
Ako má byť zostavený svadobný sprievod a aké pravidlá má sobáš starších osôb? Patrí sa hovoriť o výške vena a čo si má obliecť mladý muž, keď ide požiadať o ruku svoju milovanú?
Čo sa vyžaduje od mladého muža
Kto sa uchádza o priazeň mladej dámy, musí jej sebavedomiu lichotiť i svojím zovňajškom. Nesmieme totiž zabúdať, že každá žena chce byť pyšná na muža, ktorého obdarovala svojou láskou. Mladý muž by sa preto nemal ukazovať v jej spoločnosti v starých, pokrčených a zafľakovaných šatách. Tiež je potrebné, aby úzkostlivo dbal na čistotu tela. Má sa častejšie kúpať, bielizeň týždenne i častejšie meniť; ruky má mať vždy čisté, nechty bez smútočného lemu, účes individuálny, ruky pestované a nevlhké. Nič nebudí totiž taký odpor, ako studeným a lipkavým potom zvlhčená dlaň.
Povaha ženy, ako nežného a slabého pohlavia, vyžaduje od muža, aby ju maznal a jej želania plnil. Ak dáma len nadhodí nejaké želanie, muž sa má snažiť, ak je to v medziach jeho možnosti, jej želania splniť. Ak javí chuť do divadla, kina alebo spoločnosti, mladý muž nemá otáľať a má jej vyhovieť, lebo žena chce mať vedomie, že jej muž skutočne niečo poskytuje.
Keď sa mladý muž presvedčil, že jeho náklonnosť je opätovaná a niet prekážok, ktoré by mohli manželstvo vylučovať, môže medzi štyrmi očami devu požiadať o ruku. Toto je tzv. tajné zasnúbenie, lebo rozhodnutie milencov nie je ešte známe ani rodičom deviným.
Keď si je mladý muž istý, že nebude devinými rodičmi odmietnutý, môže svoju žiadosť predniesť aj im, čo je v tomto prípade iba formalita. Ak bol pytač prijatý, stáva sa snúbencom a v niekoľkých dňoch po tom má urobiť u deviných rodičov v predpoludňajších hodinách obradnú návštevu (v žakete alebo v čiernom kombinovanom obleku) a svojej verenici má poslať kyticu bielych ruží.
Oficiálne zasnúbenie deje sa zvyčajne v rámci rodinnej slávnosti, na ktorú má si snúbenec prizvať len menší počet príbuzných a dôverných priateľov. Verenica má darovanú kyticu umiestiť na prostriedku stola alebo na mieste vynikajúcom.
Keď sú už rodina a pozvaní pospolu, verenec podá svojej verenici puzdro s vereneckým prsteňom. Deva puzdro roztvorí, vyberie z neho prsteň a podá ho verencovi, ktorý jej ho navlečie na prstienkový (štvrtý) prst ľavej ruky, ktorú jej pobozká. V niektorých kruhoch pripúšťa sa i takzvaný prvý verejný bozk.
Verenec totiž s povolením rodičov pobozká svoju verenicu po sprstienkovaní na čelo. Ona ho má hneď alebo pri opätovanej hostine v dome verenca obdarovať rovnako zásnubným prsteňom.
Rodičia verencov, ako aj ostatní hostia majú sa vyhýbať hovorom o vene a jeho výške, obzvlášť v prítomnosti verencov. Bolo by to netaktné, ba priam bezohľadné voči neveste.
Povinnosťou rodičov je naznačiť povereníkovi verenca (jeho rodičom, príbuzným) výšku vena a výbavy. Nie je vyberaným správaním vyjednávať o týchto otázkach priamo s verencom, lebo jemnejšie a citlivejšie založení muži ľahko by mohli byť privedení do trápnych situácií.
Rovnako nie je slušné, ak sa mladý muž nedočkavo zaujíma o veno a výbavu nevesty priamo, lebo takto by mohlo vzniknúť podozrenie, že nie pre lásku, ale pre veno sa chce oženiť. Verenec ani pred svojou nevestou sa nemá o týchto otázkach zmieňovať. Dobre vychovaná a rozumná nevesta mu to aj tak naznačí bez nevhodných narážok.
Sobáš civilný deje sa zvyčajne bez zvláštnej obradnosti, najčastejšie iba v prítomnosti dvoch svedkov a matrikára. Na civilný sobáš, ktorý sa odbavuje v predpoludňajších hodinách, pre nevestu najvhodnejšie sú vlnené svetlé béžové šaty s nutriovým paletom, jednoduchého strihu, v ktorých má nevesta veľmi mladistvý vzhľad. Mladoženích má byť v žakete.
Nevestin úbor pri cirkevnom sobáši má zodpovedať jej hmotným pomerom. Pri skromnejších sobášoch môžu byť nevestine šaty z bieleho saténu s bohato naberanou sukňou. Pre veľkú svadbu najvhodnejšie sú pre nevestu šaty z bieleho žoržetu, skladané na centimeter široké a nezhladené zámiky a sukňa plisovaná. Sobášny úbor doplňuje hermelínové paleto, myrtový venček a biely, dlhý závoj. Kytica mladej nevesty má byť biela a povinný je ju obstarať mladoženích. Testiné majú si odiať veľkú tmavú toaletu.
Družice majú mať svetlé hodvábne šaty, najlepšie v jednej farbe. Ich družbovia povinní sú postarať sa o kytice. Páni sa majú v odeve prispôsobiť vždy ženíchovi. Frak je nesporne najvhodnejším pre mladoženícha, obzvlášť, ak ide o tzv. veľkú svadbu. Pri pozvaniach na sobáš mal by byť vždy udaný úbor a družice by sa zasa mali vopred dohodnúť, v akej farbe šiat prídu na sobáš. Najvhodnejšou farbou pre úbor družíc je svetloružová alebo bledobelasá.
U nás je na mnohých miestach poradie sobášneho sprievodu takéto: Do kostola vezie sa v prvom aute (kočiari) mladoženích s prvou družicou, ktorá býva sestrou alebo najbližšou príbuznou nevesty. Po nich nasledujú podľa rodinnej príslušnosti, veku a spoločenského postavenia ostatní družbovia a družice a družobný sprievod uzaviera povoz mladej nevesty, ktorú sprevádza prvý družba, najbližší to príbuzný alebo dôverný priateľ mladoženícha. Po jej povoze nasledujú rodičia mladoženícha a nevesty a ostatní hostia.
Pred oltárom nevesta stiahne pravú rukavičku a odovzdá ju i s kyticou najbližšej družici a ženích sa postaví svojej neveste po pravej strane. Pri sobášnom obrade nevesta a ženích si kľaknú, kým ostatní účastníci vstanú. Po prísahe a posvätení prsteňov, t. j. po skončení vlastného obradu, máva sobášiaci kňaz reč, v ktorej oboznamuje novomanželov s významom stavu manželského a pripomenie im ich povinnosti.
Pri svadobných daroch sa často stáva, že mladá nevesta dostane i štvoro jedálnych príborov, kým na iné praktické potreby, pre mladú domácnosť potrebné, sa zabúda. Aby sme vyhli prívalu podobných darov, odporúča sa všetkým svadobčanom,aby sa s ostatnými vopred dohovorili a dohodli, kto čo kúpi.
Keď je to nemožné, obráťme sa rovno na nevestu alebo jej matku, čo by pokladali za najužitočnejší príspevok do novozakladanej domácnosti. V tomto ohľade nesmieme byť sentimentálni, že náš dar nevyvolá taký prekvapujúci účinok. Predmet daru bude síce mladuche známy, ale pri dobrom vkuse a vhodnom výbere predsa môžeme vyvolať milé prekvapenie, nehľadiac ani na to, od koľkých nepríjemných výmen ušetríme mladých manželov, ktorí v medových týždňoch nemávajú často praktický zmysel pre takéto veci.
Opotrebované predmety nikdy nedávajme ako svadobný dar, iba ak by išlo o predmet umelecky alebo historicky cenný. Milovníkom starožitností sa iste veľmi zavďačíme umeleckou starobylou majolikou, pôvodnou habánskou keramikou, starou, ale bezchybnou súpravou z benátskeho krištáľu alebo dobre zachovaným antickým kusom nábytku, soškou, erotickým klenotom, cennou sériou vkusne viazaných kníh a podobne.
Až do štyridsať rokov môže slobodná deva ísť na sobáš v bielych šatách, ale nie je vo zvyku brať si dlhý závoj. Nevesta štyridsaťpäťročná ide na sobáš v šatách svetlých, najvhodnejšie však v elegantnom sivom úbore a klobúku. Štyridsaťročná nevesta má mať iba jednu družicu, kým nevesta, blížiaca sa k päťdesiatke, ide k oltáru iba v sprievode rodičov alebo príbuzných.
Ak vedie vdovec slobodnú devu k oltáru, deva môže byť v bielej svadobnej toalete a môže mať práve tak družbov a družičky, ako by sa vydávala za slobodného.
Vdova, i keby sa vydávala za slobodného mládenca, má sa na sobáš odiať do toalety triezveho strihu a solídnej farby. Najvhodnejším sobášnym úborom vdovy je elegantný cestovný úbor popolavej farby.
Sobáš vdovy s vdovcom deje sa tiež bez zvláštnej obradnosti. Vdova a vdovec i po uzavretí sobáša podržia si sobášne obrúčky z prvého manželstva, obzvlášť ak z toho manželstva žijú ešte deti. Kytica vdovy nevesty nebýva bielej farby.
Svadbe predchádzajú zásnuby. Formálne, tradičné, v kruhu rodičov a ďalších pozvaných hostí alebo menej okázalé, ale o to romantickejšie zásnuby vo dvojici.
Zásnuby nie sú záväzkom po právnej stránke. Je to skôr z tradície vychádzajúci verejný prejav výnimočnosti vzťahu, ktorý snúbenci v budúcnosti plánujú povýšiť na manželstvo. Pri príležitosti zásnub si snúbenci dávajú dary. Snúbenici snubný prsteň, snúbencovi prsteň alebo iný predmet pripomínajúci deň zásnub.
Hoci žijeme v 21. storočí a povedačky o nadprirodzených silách už väčšinou nikto neberie vážne, mnoho ľudí je ešte stále poverčivých. Dávajú si pozor, aby na seba neprivolali nešťastie alebo nepriazeň osudu, a naopak, rôznymi úkonmi sa usilujú dostať šťastenu na svoju stranu. Množstvo povier sa spája so svadbou. Nie je to veľmi prekvapujúce, veď svadba je jedna z najdôležitejších udalostí v živote človeka.
Niektoré tieto povery sú veľmi známe a stali sa súčasťou svadobného folklóru, iné už zapadli prachom. Samotnej svadbe predchádza zasnúbenie, ktoré sa tradične začína požiadaním o ruku a darovaním zásnubného prsteňa. Ten by si žena nemala dávať dole až do svadby, pretože odloženie prsteňa môže zapríčiniť aj odloženie, ak nie dokonca zrušenie, samotnej svadby.
Alebo sa kamarátke páči váš zásnubný prsteň a chcela by si ho vyskúšať? Podľa povery by ste mali jej želanie odmietnuť. Teda, ak nechcete, aby vám s prsteňom vzala aj lásku vášho nastávajúceho. Platí to aj naopak, skúšanie zásnubného prsteňa ešte pred samotnými zásnubami prináša nešťastie.
Najviac svadobných povier súvisiacich so šperkami sa viaže k obrúčkam. Nie je veľmi ťažké pochopiť, prečo je tomu tak. Práve obrúčky sú najsilnejším symbolom a najdôležitejším šperkom na celej svadbe. Symbolika je už v ich tvare - dokonalý kruh značí neprerušiteľnosť a večnosť lásky mladomanželov.
Povery tvrdia, že prsteň, ktorý pri nasadzovaní skĺzne a treba ho nasadiť na prst druhy krát, prináša nešťastie. Ešte hrozivejšie vyznieva povera, že ak obrúčka spadne na zem, ten, komu padla, zomrie prvý. Ľudová tvorivosť sa s týmto motívom vyhrala naozaj do detailov. Tvrdí sa, že pri obrade v kostole alebo kaplnke, kde je aj hrobka, si treba dávať obzvlášť pozor. Ak by prsteň spadol a odkotúľal sa k tomuto hrobu, znamenalo by to smrť jedného z novomanželov. Ak by bol v hrobe pochovaný muž, tak smrť ženícha, ak žena, tak nevesty.
Aké šperky si vziať, aby ste si do manželstva privolali šťastie a pohodu a vyhli sa nepriazni osudu? Niektorí ľudia tvrdia, že perly by mali byť pre nevestu tabu. Dôvod? Perly vraj symbolizujú slzy a ak nechcete, aby ste v manželstve veľa a často plakali, mali by ste ich v svadobný deň nechať v šperkovnici. S perlami sa ale spája aj opačná, pozitívna povera. Podľa nej sú perly na svadbe vítaným šperkom, pretože ak ich má nevesta na sebe v svadobný deň, v manželstve už plakať nebude. Ostáva už na vás, ktorej verzii uveríte. Keďže perly sú obľúbené pre svoj elegantný a nadčasový výzor, na svadbu sú ako stvorené.
Známa je aj anglická povera, ktorá hovorí o tom, že nevesta by mala mať na svadbe „niečo staré, niečo nové, niečo modré, niečo požičané“. Tým starým sa zväčša myslí rodinný šperk. Ale pozor! Ak si šperky požičiavate od niekoho iného, mali by ste si dvakrát premyslieť od koho. Vraj by ste mali prijať šperk len od šťastne vydatej kamarátky. Požičaný kus totiž so sebou nesie emóciu, aká panuje v manželstve jeho majiteľky.
Svadobné šaty bývajú nezriedka na neveste najkrajším módnym doplnkom. Pokušenie vyskúšať si ich a pozrieť sa, ako v najkrajší deň v živote budete vyzerať, môže byť veľké. Ak však pre vás povery nie sú len „babské povedačky“, mali by ste tomuto nutkaniu odolať. Obliecť sa do kompletného svadobného outfitu ešte pred samotnou svadbou vraj prináša veľké nešťastie. Samozrejme, ženy sa chcú (a aj potrebujú) pred svadbou vidieť v zrkadle. Mnohé to riešia tak, že si jednotlivé časti vyskúšajú postupne, nie naraz.
So svadbou sa spája ešte obrovské množstvo ďalších povier, zvykov a tradícií. Napríklad známa vec, že ženích by nemal pred svadbou vidieť nevestine svadobné šaty. Aj rozbíjanie taniera alebo prenášanie nevesty cez prah sú zvyky, ktoré pramenia z ľudových povier. Zvuk rozbíjaného porcelánu má odohnať zlých duchov, rovnako ako prenesenie nevesty ponad prah, pod ktorým sa títo zlí duchovia schovávali, ju má ochrániť.
Svadobné obrúčky pod lupou
Plánujete svadbu a podľa harmonogramu nastal ten správny okamih na pátranie po ideálnych svadobných obrúčkach? Veríte, že vás v tejto oblasti nemôže nič prekvapiť? Veď predsa každé malé dieťa vie, že ide o prstene, ktoré si snúbenci vymenia počas svadobného obradu a následne ich nosia po celú dobu trvania manželstva.
Lenže vo chvíli, keď si máte obrúčky vybrať, zistíte, že ide o pomerne komplikovaný a komplexný proces. Inšpirujte sa naším ultimátnym sprievodcom svadobnými obrúčkami, nech vás pri ich hľadaní nič nezaskočí. Svadobným krúžkom sa pozrieme na zúbok z hľadiska voľby vhodného materiálu a zdobenia a zoznámime vás s tým, na ktorom prste sa prstienky nosia a kde ich je najlepšie zaobstarať.
Zdá sa vám naša otázka jednoduchá? Zásnubný prsteň a svadobná obrúčka - rozdiel tkvie v niekoľkých základných oblastiach. Líšia sa primárne vzhľadom a symbolikou, pozrite sa ale do našej tabuľky, ktorá vám v krátkosti hlavné odlišnosti priblíži.
| Zásnubný prsteň | Svadobná obrúčka | |
|---|---|---|
| Odkedy sa nosí? | Zásnubný prsteň je trblietavý kúsok, ktorý sa používa pri žiadosti o ruku. Symbolizuje zasľúbenie ženy mužovi a predzvesť zväzku. | K nasadeniu svadobných obrúčok dochádza počas svadobného obradu vo chvíli, keď k tomu vyzve oddávajúci, či už v kostole alebo na radnici. Následne sa nosia až do konca života alebo manželstva. |
| Kto ho nosí? | Spravidla ho uvidíte na ľavom dámskom prstenníku, na ktorý ho muži nasadzujú, aby vyjadrili svoj úmysel oženiť sa s dotyčnou. V niektorých kultúrach zásnubný prsteň nosia aj muži. V našich krajoch však ide o výnimku. Tento trend oslovuje skôr páry, ktoré hľadajú niečo unikátne. | Obrúčku uvidíte na ruke oboch partnerov. Ženích s nevestou si týmito prstienkami sľubujú lásku, vernosť a spojenie svojich životov. |
| Aký má design? | Vzhľad zásnubných prstienkov vždy závisí od vkusu budúcej snúbenice a rozpočtu ženícha. Obecne sa však dá povedať, že ide o kúsok výraznejší a prepracovaný. Obvykle sa vyrába zo zlata alebo platiny, výnimočne aj zo striebra. Prstene sú najčastejšie zdobené jedným, tromi alebo viacerými kameňmi. Podľa základnej predstavy ide o diamanty alebo drahokamy. | Najčastejšie ide o zladené hladké krúžky s profilom a designom, ktorý vyhovuje obom snúbencom. Obrúčky by mali byť z kvalitného materiálu, ktorý odolá každodennému noseniu počas mnohých rokov. Ideálny materiál tak predstavuje zlato alebo platina, prípadne kombinácia kovov. |
| Ako je zdobený? | Klasikou všetkých klasík je hladký krúžok so solitérnym diamantom uchytený v 4-6 krapničkách. Postupne sa však presadzujú aj originálne modely zdobené ďalšími drahými kameňmi, a to v rôznom počte i osadení. | Charakteristické je decentné zdobenie dámskej obrúčky diamantmi alebo drahokamami, páni uprednostňujú jednoduchosť. Originálne pôsobia moderné výrezy alebo gravírovanie. Za obľúbený prvok môžeme považovať vyrytie dátumu svadby na vnútornej strane prstienkov. |
| Koľko stojí? | Čiastka, ktorú muž vydá za zásnubný prstienok, sa odvíja od jeho rozpočtu. V mnohých prípadoch však býva drahší než obrúčka, a to predovšetkým kvôli svojmu zdobeniu. | Vzhľadom na jednoduchší design môžeme povedať, že svadobné obrúčky vás budú stáť menej než prsteň zásnubný. Nie je to však pravidlo a vždy záleží na zvolenom materiáli a ozdobných prvkoch. |
Ako vidíte, každý prsteň má svoj vlastný význam a určenie.
Rozdelenie svadobných obrúčok podľa typu
Predstavujete si svadobné obrúčky ako vyhladené krúžky zo žltého zlata bez akéhokoľvek zdobenia? Potom vedzte, že klenotníci ponúkajú oveľa širšiu a zaujímavejšiu škálu týchto výnimočných šperkov. Každý si určite príde na svoje, pozrime sa však na základné delenie, ktoré vám uľahčí orientáciu.