Kresťanský svet je plný obrazov a sôch zobrazujúcich Ježiša Krista. Od obrazov u starých rodičov v spálni, obrázkov v modlitebných knižkách cez slávne umelecké diela až po historické mozaiky pochádzajúce z prvých storočí po Kristovi. Všetky zachytávajú Ježišov výzor a často majú jeho portréty spoločné črty.
Ako sa však rozširuje geografický a kultúrny región a ako plynú storočia, Ježišova tvár je stále iná, prispôsobená miestnym zobrazeniam a momentálnym trendom. Nespočetné zobrazenia Ježišovej tváre za posledných dvetisíc rokov hovoria možno častejšie o tom, ako si ho ľudia predstavovali a aký bol Ježiš pre nich, než to, ako reálne vyzeral.
Ako môžeme zistiť, ako vyzerala naozaj? Moderní vedci sa rozhodli nehľadať odpoveď na túto otázku medzi umeleckými dielami.
Pokiaľ sa ocitneme na miestach presýtených Ježišovými obrazmi, máme možnosť vidieť desiatky jeho zaužívaných podôb - krásny mladík so svetlými vlasmi, tmavý muž s čiernymi kučerami, nežný dobrý pastier, prísny a spravodlivý sudca, trpiaci muž v posledných chvíľach pred smrťou, kráľovský syn sediaci po pravici Otca, muž odsúdený na smrť. Stále iný a predsa by to mal byť ten istý Ježiš.
V tom všetkom najdôležitejším ostáva náš osobný pohľad. Ako vyzerá Ježiš pre teba? Akého ho poznáš? Keď hľadíš na Jeho tvár, koho vidíš? A keby si aj vedel celkom presne, ako Ježiš vyzeral počas svojho pobytu na zemi, malo by to nejaký vplyv na tvoju vieru?
Zmenilo by sa niečo na tvojej viere, ak by sa zistilo, že Ježišove vlasy boli dlhšie alebo kratšie, jeho tvár svetlejšia alebo tmavšia, než je zaužívaná predstava? Evanjelisti sa pri písaní evanjelií často nevyhli naoko zanedbateľným detailom, opis fyzických čŕt hlavnej postavy ale neuviedol ani jeden z nich. Akoby tým chceli povedať, že toto nie je to podstatné.
„Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre.
Rekonštrukcia tváre pomocou vedy
Skutočná pozemská tvár Ježiša Krista - The real earthly face of Jesus Christ
Britskej BBC sa v spolupráci s tímom expertov podarilo dať Ježišovi tvár na základe lebky z prvého storočia, ktorú našli na cintoríne v Jeruzaleme, podľa ranokresťanských fresiek zo Sýrie a Iraku, ako aj pokročilej grafickej technológie. Pri úsilí britskej verejnoprávnej TV zapracoval ešte tretí prvok: starostlivá tvárová úprava, ktorú urobil Richard Neave z Univerzity v Manchestri.
Tento vedec sa snažil čo najviac priblížiť pôvodnej tvári, pričom použil lebku človeka žijúceho v Jeruzaleme v prvom storočí. Počítačovou technológiou identifikoval osobu, ktorá zhorela počas nedávneho železničného nešťastia v Londýne. Podobne postupuje i polícia pri identifikácii násilím znetvorených obetí.
Po dôkladnej práci vznikla nová, takmer šokujúca tvár Ježiša s inými črtami - vyčnievajúcim nosom, krátkymi vlasmi a tmavou pokožkou. Táto tvár je vzdialená od nám známeho Ježiša s bledou tvárou a gaštanovými dlhými vlasmi, ktorú si umelci predstavovali na základe šatky sv. Veroniky.
Podľa Jeremyho Bowena, bývalého korešpondenta BBC na Blízkom východe a moderátora programu s názvom Syn Boží, by nová tvár mohla byť bližšia skutočnosti. „V Jeruzaleme je mnoho mužov, ktorí majú tvár podobnú tejto. Je to autentický Žid z tej oblasti. Ešte dnes tam takí žijú“.
Lebku použitú pri rekonštrukcii vybral archeológ Joe Zygas. Neave a BBC prišli neskôr. Najprv vznikla prvá reprodukcia bez vrások a nosa. Vlasy, bradu a farbu pokožky pridala BBC, pričom sa opierala o farby Kristovej tváre na freskách z prvého až tretieho storočia zo Sýrie a z Iraku.
„Archeológia a anatómia vniesli do Kristovej podoby viac svetla ako umenie,“ tvrdí Jean Claude Bragard, producent programu, ktorý začne budúcu nedeľu vysielať BBC v spolupráci s televíznymi kanálmi Discovery a France 3. „Pochopiteľne, to nie je skutočná tvár Ježiša, pretože sme nepracovali s jeho skutočnou lebkou,“ dodal Bragard s tým, že ide o dobrý východiskový bod k prehodnoteniu našich názorov na jeho tvár.
V evanjeliu sa pasáže o Kristovej tvári nenachádzajú. Jedinou oporou je už spomínaná Veronikina šatka, do ktorej si Ježiš pred ukrižovaním utrel tvár.
Vedci pritom použili metódy vedného odboru forenznej antropológie, ktoré sa normálne využívajú pri vyšetrovaní zločinov. Jeden z vedcov si ale uvedomil, že vďaka nim môžu odhaliť aj vzhľad Krista. Tým vedcom bol Richrd Neave z University of Manchester in England a ešte pred publikovaním štúdie o Ježišovom vzhľade mal na konte niekoľko kontroverzných výskumov.
Prvým krokom k rekonštrukcii Ježišovej tváre bolo získanie lebiek z oblasti Jeruzalema, kde počas svojho života kázal. Následne z troch lebiek výskumníci získali drobné detaily o ich štruktúre. Neave o svojej práci rozprával aj pre portál Popular Mechanics. Vysvetľuje, že na rekonštrukciu tváre najznámejšej historickej osobnosti histórie sa vyžadovali poznatky z obrovského množstva vedných odborov.
Počas rekonštrukcie vedci využili expertízy z oboru primátológie, paleoantropológie, ale aj osteológie, či vzdialenejších odborov. V Biblii možno nájsť opis Ježišovho vzhľadu. Podľa nej išlo o človeka, ktorého tvár niesla typické črty Semitov, žijúcich v danom období. Vedci preto rekonštruovali tvár postupne - od lebky, cez tvárové svalstvo až po kožu.
Nie všetko dokázali vedci vyčítať z lebky. Farbu Kristových vlasov a ich dĺžku. Neaveho tím na základe rôznych archeologických dôkazov z prvého storočia odhadoval, že mal Ježiš s najväčšou pravdepodobnosťou tmavé vlasy a oči.
Mnohí tvrdia, že mal Ježiš dlhé vlasy, no to nemusí byť pravda. Podľa vedcov mal pravdepodobne krátke a brčkavé tmavé vlasy. To však nesúhlasí s tým, čo ukazuje kontroverzné turínske plátno.
Niektorí tvrdia, že v ňom bol Ježiš pochovaný, no iní nie sú tým presvedčení. V Biblii sa rovnako píše, že mať dlhé vlasy je pre muža hanbou. Výskumníci sa domnievajú, že ak by mal Ježiš skutočne dlhé vlasy, niečo také by sa v svätom texte nepísalo.
Podľa všetkého by Ježišova tvár mala byť široká a okrúhla, s tmavšou pleťou, krátkymi vlasmi, výrazným nosom a čiernou bradou. Výsledky výskumu sú len pravdepodobné, pretože experti pracovali s lebkou vybranou archeológmi s čo najviac typickými črtami autentického Žida z tej oblasti.
Farba pokožky, vlasy a brada boli pridané tímom BBC a vychádzali z farieb použitých na freskách v prvom až treťom storočí.
Historička Joan Taylorová sa vo svojej knihe zaoberá otázkou, nad ktorou sa možno doteraz zamyslel len málokto. Podobizeň Ježiša Krista sa stala témou knihy spisovateľky a historičky Joan Taylorovej, ktorá sa špecializuje najmä na problematiku kresťanstva, Biblie a Ježiša Krista.
Jeho prvé zobrazenia navyše odrážajú nelichotivý postoj ich autorov ku kresťanstvu ako takému. Na grafite z druhého storočia je Kristus vykreslený ako človek s hlavou osla a nápisom "Alexamenos hovorí: Uctievajte Boha!". Jeden z antikresťanských spisovateľov z toho istého obdobia zas tvrdil, že išlo o človeka "malého, škaredého a nevýrazného", čím sa snažil ublížiť jeho duchovnej sláve. Až vo štvrtom storočí dostal Ježiš podobizeň, ako ju pozná celý svet.
Za jej vznikom môže byť tzv. Ak by bol však za základ jeho podoby považovaný spomínaný List Lentulus, v ktorom údajne rímsky guvernér popísal fyzický zjav Ježiša a list nechal doručiť do rímskeho senátu, ide naozaj o nie veľmi dôveryhodný zdroj. Syn Boží je síce v liste vykreslený presne tak, ako ho poznáme, čiže ako vysoký muž v dlhom plášti s bradou, hnedými vlasmi po ramená a jasnými očami, ale okolo pôvodu samotného listu existuje veľa pochybností.
Turínske plátno a oviedská šatka
V minulosti sa vedci snažili odhaliť Ježišovi tvár najmä na základe odtlačku na Turínskom plátne - plátne, do ktorého bol po smrti Ježiš zavinutý a po svojom vzkriesení na ňom zanechal svoju podobu. Okrem Turínskeho plátna existuje ešte aj takzvaná oviedská šatka uchovávaná v španielskom meste Oviedo, na ktorej je tiež podľa tradície odtlačok Ježišovej tváre.
Obe tieto relikvie boli v posledných rokoch podrobené mnohým výskumom, z ktorých vyplynulo, že krv na oboch je identická a odtlačky tváre sú si podobné. Ide o šatku a plachty ako ich opisuje evanjelista Ján v príbehu o vzkriesenom Ježišovi, keď vraví, že tam „videl položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste.“ (por. Ján 20, 6-7)
Evanjelista tento detail zaznamenal nenútene, akoby len na okraj, zanechal nám v ňom ale krásny dôkaz, o ktorý sa v dnešných časoch môžeme oprieť a zasadiť vďaka nemu existenciu plachiet a šatky do širšieho kontextu. Hovorí to o tom, že evanjelisti si nevymýšľali a naozaj do evanjelií vložili tie najpotrebnejšie slová.
Priamy dôkaz o výzore Ježiša by mohla poskytnúť šatka Veroniky, ktorou mu utierala krvavú tvár cestou na Golgotu. Na kúsku látky bola údajne dokonale zobrazená, a preto mohla slúžiť ako základ na vytvorenie jeho podobizne, pretože Veronika ju starostlivo uchovala a neskôr doručila pápežovi Klementovi I. Najznámejšou z relikvií spájanou s podobizňou Krista je samozrejme Turínske plátno.
Väčšina kresťanov zotrváva vo viere, že plátno po prvý raz vystavené v 14. storočí je presne to, v ktorom bol Ježiš uložený do hrobu.
Tajomstvo Turínskeho plátna ľudí fascinuje dodnes. Toto plátno je jednou z najvýznamnejších kresťanských relikvií, pričom sa na ňom nachádzajú odtlačky a škvrny, ktoré mali patriť Ježišovi. Od roku 1578 je relikvia uchovávaná v kaplnke v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Turíne.
Niektorí tvrdia, že zobrazuje pravú Ježišovu tvár po tom, čo ho Jozef z Arimatey a Nikodém po sňatí z kríža zabalili do ľanovej plachty. Relikvia je terčom početných diskusií a rozoberajú ju nielen laici, ale aj historici či teológovia, uvádza portál Daily Star.
Turínske plátno si verejnosť mohla pozrieť v roku 1933. Návštevníci si boli istí, že na plátne bola krv Ježiša Krista, hoci dodnes existujú zástupy skeptikov, ktorí túto teóriu spochybňujú. Prvýkrát bolo masám odhalené asi pred 600 rokmi a už vtedy si niektorí mysleli, že plátno je skôr podvodom a nezobrazuje podobu Ježiša.
V roku 1390 francúzsky biskup Pierre d'Arcis napísal pápežovi Klementovi VII. list, v ktorom o plátne zapochyboval. Podľa jeho slov totiž išlo o falzifikát. Vedci sa pritom neraz snažili overiť pravosť plátna, pričom uhlíkové datovanie zistilo, že mohlo byť vytvorené medzi rokmi 1260 a 1390 nášho letopočtu.
V roku 1979 Turínska komisia vyhlásila, že je pravdepodobné, že škvrny na látke nie sú krvou, ale pigmentom a v roku 2018 forenzní vedci uviedli, že bol umelo vytvorený. Rímskokatolícka cirkev pritom nikdy neprijala ani úplne neodmietla, že plátno je skutočné.
Denník Daily Star informoval, že umelá inteligencia vytvorila obraz Ježiša Krista v HD rozlíšení na základe Turínskeho plátna, ktorý ukazuje, ako mohol tento zázračný muž vyzerať.
Turínske plátno sa údajne použilo na zabalenie Ježiša po jeho ukrižovaní a na jeho pochovanie, aby bolo vidieť jeho tvár v krvi. Hoci mnohí si predtým mysleli, že ide o podvod - dokonca aj veriaci a náboženskí predstavitelia sa rozchádzali v názoroch na pravosť jedného z najvýznamnejších artefaktov v dejinách, ak nie dokonca najdôležitejšieho.
V modernej dobe bol rubáš podrobený serióznym testom izotopov uhlíka, ktoré odhalili, že bol vyrobený medzi rokmi 1260 a 1390 n. l., čo znamená, že nemohol byť rubášom, do ktorého bol zabalený a pochovaný Ježiš.
Archeologické dôkazy
Taylorová vo svojej knihe konštatuje, že najdôveryhodnejší obraz Krista je možné vytvoriť po preskúmaní archeologických dôkazov o živote v Judsku v prvom storočí nášho letopočtu a o ľuďoch z tohto regiónu. Na základe toho sa dá predpokladať, že Ježiš mohol byť 165 centimetrov vysoký, štíhly a primerane svalnatý. Pravdepodobne mal olivovo-hnedú pokožku, tmavohnedé až čierne vlasy, hnedé oči, krátke vlasy a mohol byť mierne zarastený.
Po tisíce rokov sa podľa expertov Ježiš Kristus vyobrazuje nesprávne. Zobrazujú ho tak n biblických obrázkoch, v kresťanskej literatúre, maľbách, sochách či vo filmoch alebo karikatúrach. Dokonca aj v seriáloch ako South Park či Simpsonovci.