V živote kresťana sú niektoré dni významnejšie ako iné. Tým najvýznamnejším dňom by mala byť nedeľa, kedy slávime Ježišovo zmŕtvychvstanie. Okrem toho nás Cirkev osobitne pozýva sláviť Eucharistiu aj v iné dni, ktoré nazývame prikázané sviatky.
V nedeľu a v prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši a zdržiavať sa takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu.
Prikázané sviatky v Katolíckej cirkvi
História prikázaných sviatkov siaha do raných kresťanských čias, keď sa veriaci začali pravidelne stretávať na liturgických sláveniach, aby si uctili nielen Pánov deň - nedeľu, ale aj významné udalosti ako Narodenie Pána či Zmŕtvychvstanie. Dodržiavanie prikázaných sviatkov je príležitosťou na prehĺbenie viery, modlitbu a účasť na Eucharistii.
Medzi prikázané sviatky patria:
- Narodenie Pána (25.12.)
- Zjavenie Pána (6.1.)
- Nanebovstúpenie Pána (40. deň po Veľkej noci)
- Najsvätejšie Kristovo telo a krv (štvrtok po Nedeli Najsvätejšej trojice)
- Bohorodičky Panny Márie (1.1.)
- Nanebovzatie Panny Márie (15.8.)
- Nepoškvrnené počatie Panny Márie (8.12.)
- Svätých apoštolov Petra a Pavla (29.6.)
- Všetkých svätých (1.11.)
Prikázané sviatky:
- Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. januára. V tento deň si Cirkev pripomína Pannu Máriu ako Bohom vyvolenú Matku Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorej zveruje celý nastávajúci rok.
- Zjavenie Pána - 6. januára.
- Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý sviatok - 40. deň po Veľkej noci. Pán Ježiš na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní pred očami apoštolov a iných učeníkov odchádza k svojmu Otcovi do neba.
- Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi - Je to slávnosť, ktorou si Cirkev uvedomuje nesmierny poklad, ktorý je skrytý v Eucharistii.
- Svätých Petra a Pavla, apoštolov - 29. júna. Svätý Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli. Obidvaja boli horliví kazatelia evanjelia. Petra ustanovil za hlavu Cirkvi sám Pán Ježiš a Pavol sa stal apoštolom pohanov. Obaja zomreli mučeníckou smrťou v Ríme okolo r. 67.
- Nanebovzatie Panny Márie - 15. augusta. Panna Mária, aj keď bola uchránená od každého hriechu, predsa musela podstúpiť smrť.
- Všetkých svätých - 1. novembra. Cirkev v tento deň slávi pamiatku všetkých Božích svätých a svätíc.
- Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. decembra. Panna Mária bola pre zásluhy svojho Syna vopred uchránená od dedičného hriechu.
- Narodenie Pána - 25. decembra. Nikde vo Svätom Písme nenájdeme presný dátum narodenia Pána Ježiša Krista. Nepoznáme ani deň, ani mesiac, ba ani presný rok jeho narodenia. Cirkev však na základe tradície už oddávna slávi Ježišovo narodenie 25. decembra.
Neprikázané sviatky
Okrem prikázaných sviatkov existujú aj neprikázané sviatky, ktoré sa slávia ako slávnosť, ale nespadajú pod cirkevný príkaz povinnej účasti na svätej omši. Medzi ne patria:
- Obetovanie Pána - 2. februára
- Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie - 19. marca
- Veľkonočný pondelok - (pohyblivý)
- Zvestovanie Pána - 25. marca
- Turíčny pondelok - (pohyblivý)
- Najsvätejšieho Srdca Ježišovho - (pohyblivý)
- Sv. Cyrila a Metoda - 5. júla
- Narodenie Panny Márie - 8. septembra
- Sedembolestnej Panny Márie - 15. septembra
- Sv. Štefana, prvého mučeníka - 26. decembra
Čo robiť, ak nemôžete ísť na omšu?
Niekedy sa stane, že sa nemôžeme zúčastniť na svätej omši v nedeľu alebo v prikázaný sviatok. Dôvodom môže byť choroba, cestovanie alebo iné vážne okolnosti. V takom prípade sa odporúča:
- Venovať čas modlitbe a čítaniu Svätého písma.
- Sledovať svätú omšu v televízii alebo online.
- Vykonávať skutky milosrdenstva a lásky k blížnym.
- Stráviť čas s rodinou a blízkymi.
Dovolenka, počas ktorej nemáme možnosť zúčastniť sa na svätej omši, nemusí vyjsť naprázdno. Ak nie je v destinácii Boží chrám, treba sa zahĺbiť do čítania Božieho slova a úvahy nad ním. Cieľom zhromaždenia veriacich v nedeľu v kostole je počúvať Božie slovo a sláviť Eucharistiu.
Neúčasť na omši z vážneho dôvodu nie je hriech. V sviatočný deň si máme oddýchnuť od služobnej práce v zmysle Božieho príkazu a prežiť svoju radosť, že sme kresťania a Božie deti. Kresťania majú svätiť nedeľu aj tým, že svojej rodine a svojim blízkym venujú čas a starostlivosť, ktoré im ťažko môžu venovať v iných dňoch týždňa. Nedeľa má byť pre veriacich aj príležitosťou venovať sa skutkom milosrdenstva, lásky a apoštolátu. Nedeľa je deň pokoja človeka s Bohom, so sebou samým i s blížnymi.
Často sa veriaci pýtajú, či je sobotná omša s nedeľnou platnosťou určená pre tých, ktorí musia nedeľu stráviť v práci alebo sa z iného, vážneho dôvodu nemôžu zúčastniť na bohoslužbe v nedeľu. Podľa liturgistu, v sobotu večer je už nedeľa, ako keď aj slávnosť sa začína večer predchádzajúceho dňa. Ide o súvis so židovským vnímaním času, kde sa deň začína večerom predchádzajúceho dňa.
Svätiť nedeľu je zákon daný Stvoriteľom. Ak napríklad turistika neprekáža vo vzdávaní kultu Bohu a prispieva k odpočinku, je v poriadku. Pri posudzovaní skutkov je tiež veľmi dôležitý aj úmysel konajúceho.
Celú problematiku musíme vnímať aj v kontexte prvých dvoch prikázaní. Kto dá Pána Boha na prvé miesto v živote, dáva aj ostatné veci na to správne miesto. Je tiež dôležité sa spýtať, ako konkrétna aktivita ovplyvňuje môj vzťah s Bohom a blížnym.
Ako negatívny príklad uvádza, keď ideme napríklad v sobotu večer alebo hoci aj v nedeľu ráno na omšu len preto, aby sme mohli celú nedeľu pracovať. K tejto téme ešte patrí aj dovolenie cirkvi, aby sa nedeľná platnosť vzťahovala aj na sobášne omše, ktoré sú pomerne skoro v sobotné popoludnie.
Po Druhom vatikánskom koncile bolo prijaté rozhodnutie zakotviť starobylú tradíciu „vigílnych“ svätých omší v kánonickom práve.
Cirkev nevymyslela slávenie sviatku, z nášho pohľadu v „predvečer nasledovného dňa“. V starovekom svete nemerali čas chronometrami, ktoré máme k dispozícii dnes. Neurčovali našich 24 hodín.
Podľa židovských zákonov „šabbat“ je deň odpočinku a slávenia, ktorý sa začína v piatok pri západe slnka a končí sa v sobotu po zotmení. Jedno z odôvodnení tejto praxe pochádza z tradície hebrejskej Paschy.
| Sviatok | Dátum | Poznámka |
|---|---|---|
| Narodenie Pána | 25. december | Prikázaný sviatok |
| Zjavenie Pána | 6. január | Prikázaný sviatok |
| Nanebovstúpenie Pána | 40. deň po Veľkej noci | Prikázaný sviatok, pohyblivý |
| Všetkých svätých | 1. november | Prikázaný sviatok |
| Sv. Cyrila a Metoda | 5. júl | Neprikázaný sviatok |
Čo sú to katolícke zaviazané sviatky? - Cirkvi viery
Pán Ježiš sa na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní posledný raz stretol so svojimi učeníkmi a pred ich očami vystúpil do neba a sedí po Božej pravici.
Udalosť nanebovstúpenia sa hlboko zapísala do pamäti prvých učeníkov. Svedectvo o nej nachádzame v evanjeliách a v knihe Skutkov apoštolov. Pán Ježiš štyridsať dní po zmŕtvychvstaní vyviedol svojich učeníkov na Olivovú horu až k Betánii, a ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba (Lk 24, 50-51). V knihách Nového zákona nachádzame opis Pánovho nanebovstúpenia predovšetkým v Evanjeliu podľa svätého Lukáša a v Skutkoch apoštolov.
O slávení tohto sviatku máme písomné správy už od 4. storočia; svätý Augustín spomína, že v jeho časoch bol všeobecne rozšírený. Takisto o ňom nájdeme zmienku u sv. Jána Chryzostoma alebo sv. Gregora Naziánskeho. Nanebovstúpenie Pána spomína aj Nicejsko-carihradské vyznanie viery a píše sa o ňom aj v Peregrinatio Aetheriae, pochádzajúcom z 5. storočia.
V Katolíckej cirkvi je to prikázaný sviatok. U nás, napriek tomu, že ho ako štátny sviatok nemáme, zostalo tradičné liturgické slávenie vo štvrtok, teda na 40. deň po Veľkej noci.
Pre zaujímavosť možno spomenúť, že deň Nanebovstúpenia Pána stále ako štátny sviatok majú napríklad v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, na Islande, v Luxembursku, Nórsku, Holandsku, Švédsku či Švajčiarsku.