Olympskí bohovia: Mytológia, moc a príbehy

V gréckej mytológii boli hlavní bohovia gréckeho panteónu, sídliacimi na vrchu Olymp. Preto boli nazývaní aj "dodekatheon" (gr: δωδεκα, dodeka, "dvanásť" + θεον, theon, "bohov"). V rôznych obdobiach, bolo až 17 bohov považovaných za olympských, ale nikdy nie viac ako dvanásť naraz.

Zeus, Héra, Poseidón, Áres, Hermes, Hefaistos, Afrodita, Aténa, Apolón a Artemis boli vždy považovaní za olympských bohov.

Dvanásti olympskí bohovia

Najvyšší bohovia

Zeus

Zeus - syn Titána Krona a jeho manželky Rheie, najvyšší boh starých Grékov. Bol vládca bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku. Nevládol od večnosti, ale na radu svojej matky a s pomocou niektorých bohov a Titánov zvrhol z trónu svojho otca a oslobodil z jeho útrob svojich súrodencov.

Podľa gréckej mytológie bol kráľom bohov, vládcom Olympu, bohom hromu, blesku a nebies, ochrancom pohostinstva, utečencov, štátu a rodiny. Preto aj boli jeho družkami Themis (bohyňa poriadku), Diké (bohyňa spravodlivosti) a Nemesis (bohyňa pomsty).

Narodil sa v jaskyni vrchu Dikté na ostrove Kréta. Pretože sa mu jeho matka nemohla venovať, zverila ho na starosť nymfám Adrástei a Ídai.

Zvrhnutím svojho otca Kronosa z trónu sa nestal automaticky najvyšším vládcom. Bohyňa zeme Gaia sa pre kruté potrestanie Titánov hrozne nahnevala, spojila sa s bohom priepastnej tmy Tartarom a priviedla na svet stohlavého obra Týfóna, aby Dia zahubil. Bol taký obrovský, že sa pod ním prehýbala zem. Zeus ho však pomocou bleskov a hromov po ťažkom boji premohol a zhodil takisto ako odbojných Titánov do Tartaru.

Potom navrhol bratom ktorí sa spolupodielali na jeho víťazstve, aby sa o vládu rozdelili žrebom. Keď súhlasili, postaral sa, aby si vytiahol najlepší : nebo a zem. Poseidónovi pripadlo more, Hádovi podsvetie.

Spočiatku vládol Zeus ako tyran, a dva razy sa dokonca pokúsil vyhubiť ľudský rod. Postupne si upevnil svoju moc a dokonca i prepustil na slobodu i svojich bývalých nepriateľov.

Hoci bol Zeus absolútnym vládcom, nevládol celkom neobmedzene. Ostatní bohovia a i ľudia mali svoju vôľu a slobodu. Nad všetkými bohmi a ľuďmi, i nad samým Diom, vládlo ešte niečo vyššie, nevyspytateľné a nezmeniteľné : osud.

Povrávalo sa síce, že Zeus vládne aj osudu. Bola to však len metafora.

Poseidón

Poseidón - syn Titána Krona a jeho manželky Rheie, boh mora. Bol jedným z troch najmocnejších gréckych bohov.

Poseidónovým sídlom bol nádherný palác v Aigách. Odtiaľ odchádzal na morskom voze ťahanom koňmi so zlatými hrivami. Kým vo svojej ríši mal Poseidón neotrasiteľnú autoritu, s ostatnými bohmi nevychádzal často po dobrom. Súperil s nimi o nadvládu viacerých miest.

Jeho manželkou bola Amfitríta, dcéra morského boha Nérea, jeho najmilším synom bol morský boh Tritón. S milenkou nymfou Thoósou mal jednookého syna Polyféma, s nymfou Libyou sidónskeho kráľa Agénora, s nymfou Náidou morského boha Prótea, s bohyňou zeme Gaiou obra Antaia.

Gréci mu zo zvierat zasvätili delfína, býka a samozrejme koňa, ktorého sám stvoril. Zo stromov to bola borovica.

Hádes

Hádes - syn Titána Krona a jeho manželky Rheie. Bol najstarším Kronovym synom . je v gréckej mytológii boh podsvetia.

To, že sa stal bohom podsvetia, úplne vyhovovalo jeho pochmúrnej a neústupnej povahe. Jeho panstvo sa skrývalo v hlbinách zeme a tvorilo ho bezútešná rovina porastená bledými kvetmi divých asfodelov a tieklo cez neho päť riek, ktoré zároveň tvorilo jeho hranice : všetko zmrazujúca rieka Styx, rieka nárekov Acherón, rieka zármutku Kókýtos, ohnivá rieka Pyriflegethón a temná Léthé, ktorej vody dávali zabudnúť na všetko pozemské.

Vstupnú bránu do podsvetia strážil trojhlavý pes Kerberos s hadmi na šiji. Prichádzajúcich ochotne púšťal, ale naspäť nepustil nikoho.

Hádes uniesol do podsvetia Persefonu, vzal si ju za manželku, urobil z nej spoluvládkyňu v ríši mŕtvych a mal sňou dcéru Erinyu

Hádes nebol medzi ostatnými olympskými bohmi veľmi obľúbený a svoje sídlo opúšťal len zriedka. Z obetných zvierat mal najradšej čierne ovce, pri ich obetovaní sa však musel obetujúci pozerať iným smerom.

Ostatní olympskí bohovia

Héra

HÉRA - dcéra Titána Krona a jeho manželky Rheie, sestra a manželka najvyššieho boha Dia. Keď sa narodila, postihol ju rovnaký osud ako jej súrodencov. Vlastný otec ju prehltol z obavy, že by ho zbavila moci. Oslobodil ju až jej najmladší brat Zeus.

V rade bohov pripadla Hére funkcia ochrankyne manželstva. Starala sa o posvätnosť a neporušiteľnosť manželských zväzkov, posielala manželom potomstvo a pomáhala matkám pri pôrode. Jej zbrane boli búrky, hmly, hromy a blesky.

Démétér

DÉMÉTÉR - dcéra Titána Krona a jeho manželky Rheie, bohyňa plodnosti zeme a roľníctva. Naučila ľudí obrábať polia. Navyše jej dal ochutnať jadro granátového jablka, a kto raz v podsvetí dačo zjedol, nemohol sa vrátiť k životu na svete.

Démétér nato opustila Olymp a zaslala na zem neúrodu. Situácia začala byť neúnosná nielen pre ľudí, ale aj bohov. Zeus to vyriešil kompromisom. Prinútil Háda, aby sa zaviazal, že prepustí Persefonu vždy na dve tretiny roka na svet, a Démétér musela zase dovoliť, aby tretinu roku žila Persefona so svojím manželom v podsvetí. Tak sa aj stalo : keď roľník ukladá na jeseň semená do zeme, odchádza Persefona do ríše mŕtvych a Démétér zo žiaľu prestáva dávať prírode plodnosť.

Apolón

APOLLÓN - syn najvyššieho boha Dia a jeho milenky Léty, boh svetla a slnka, ochranca života a poriadku, neomylný strelec a veštec. Chránil ľudí vo vojnách a nebezpečenstvách, zaháňal od nich prírodné pohromy, dával im zdravie a v nemoci ich liečil, staral sa o poriadok stanovený Diom, miloval a odmeňoval dobro a trestal zlo.

Aténa

ATHÉNA - dcéra najvyššieho boha Dia, bohyňa múdrosti a víťazne vedenej vojny, ochrankyňa práva, spravodlivosti a umení. Zeus ju mal zo všetkých svojich dcér najradšej. Bola ochrankyňou miest, snemov, práva, starala sa o deti a nemocných, poskytovala ľuďom blahobyt, bola bohyňou umenia a remesiel.

Artemis

ARTEMIS - dcéra najvyššieho boha Dia a jeho milenky Léty, bohyňa lovu, zveri, plodnosti prírody a mesiaca. Bola bohyňou maloázijského pôvodu. Mýty ju ukazujú skôr ako ženu skôr s tvrdým než láskavým srdcom. Bola pre Grékov ideálom krásy.

Afrodita

AFRODITA - bohyňa lásky a krásy, najkrajšia z bohýň antických mýtov. Jej pôvod je nejasný. Buď bola Diova dcéra a bohyne dažďa Dióny, alebo sa zrodila z morskej peny, oplodnenej bohom neba Úranom. Bola jednou z najsilnejších bohov, ale i najnestálejších a šťastie ktoré poskytovala, bolo často prchavé.

Áres

ARÉS - syn Dia a Héry, boh vojny. Pre vojnu vedenú slepou zúrivosťou, a teda neistú, bol bohom Arés. Nebolo jediného boja ktorého by sa nezúčastnil. So svojimi synmi Deimosom a Fobosom rozsieval na bojisku smrť spolu s bohyňou sváru Eris a bohyňou vojnového vraždenia Enýó. Napriek tomu ho Gréci zobrazovali ako takmer krásavca, urasteného muža.

Héfaistos

HÉFAISTOS - syn Dia a Héry, boh ohňa a kováčstva, zbrojár bohov a staviteľ príbytkov bohov. Keď dospel, ako vyučený kováč zhotovil zlatý trón, ktorý poslal svojej matke. Na Olympe si zriadil kováčsku dielňu, kde vyrábal zbroj nielen pre bohov, ale i ľudských hrdinov.

Dionýzos

Dionýzos - boh vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti a zábavy. Syn Dia a dcéry kráľa Kadma Semely (vnučka Area a Afrodity). Bol najšikovnejší, najvynaliezavejší a najľstivejší zo všetkých olympských bohov.

Tabuľka olympských bohov

Staroveká grécka mytológia, bohovia, ich vlastnosti, príbehy a osudy sú predmetom veľkého záujmu až do dnešných čias.

Grécki bohovia podľa mýtov sídlili na hore Olymp, konkrétne v svätyni nazývanej Panteón. Z príbehov poznáme až 17 bohov s prívlastkom olympský, no naraz ich nikdy nebolo viac ako dvanásť.

Grécka mytológia je radostná, vychádza z prírody a radostného pozemského života; bohovia sú ľudskej podstaty i s povahovými chybami, nič nie je na nich posvätne velebného; nie sú všemohúci ani vševediaci, i nad nimi vládne Osud.

Ľudia si o nich rozprávali mnohoé príbehy, legendy, či báje a tým ich prezentovali ako autority, ktoré treba uctievať, ale aj ako dobrých radcov.

tags: #na #vrchu #sa #nachadza #boh