Náboženstvo alebo viera v evanjelium: Definícia a rozdiely

Slovíčko "viera" nám pripomína náboženstvo, pre ktoré sme sa rozhodli, že ho budeme nasledovať. Na svete sú mnohé náboženstvá a ľudia neveria len v Ježiša Krista, ale aj niečomu inému. Ateisti veria, že Ježiš vôbec ani neexistoval. Moslimovia veria, že Alah je boh, Číňania veria, že Budha je boh, atď. Cieľom tohto článku je objasniť, čo je viera v evanjelium a aký je rozdiel medzi ňou a náboženstvom.

Čo je to viera v evanjelium?

My sme kresťania, ktorí veríme, že Ježiš je naším Spasiteľom a preto je potrebné, aby sme aj životmi to dokázali. Apoštol Jakub povedal: „Ty veríš, že jeden je Boh. Dobre robíš. Aj démoni veria a sa desia…“ (Jakub 2:19). To nám hovorí o tom, že aj démoni veria, ale na rozdiel od nás, kresťanov, ony sa desia. Kresťania (Kristovci) boli pomenovaní po svojom zakladateľovi, tj. Spasiteľovi, Ježišovi Kristovi. Boli to Jeho učeníci, ktorí verne nasledovali to čo ich učil ich Pán a majster.

Konali presne tak, ako im hovoril, nie preto, že videli divy a zázraky, ale preto, že boli presvedčení Komu uverili, že má moc človeka spasiť, zachrániť od zlého, uzdraviť…a preto bolo hodné aj svoj život dať pre takú vieru. Apoštol Ján píše o pevnom presvedčení, svojho spasenia. Viera nie je niečo ako: "Boh na koniec o všetkom rozhodne", ale presvedčenie toho čo nevidíme, ale vieme, že tak bude. Spasiteľ chce, aby sme boli presvedčení o svojom spasení. My nepotrebujeme žiadne dôkazy, ani žiadnych sprostredkovateľov, ani prímluvcov, preto že On je náš prímluvca.

A čo sa týka presvedčenia nám istý apoštol dáva istotu: „Kto má Syna, má život, kto nemá Syna Božieho, nemá život.“ Na vrchu premenenia bolo počuť hlas z nebies: „Toto je môj milovaný Syn, jeho poslúchajte…“ (Lukáš 9:35). Ich majster im hovoril o veľkých veciach, ktorým spočiatku nerozumeli, ale neskoršie verili každému Jeho slovu, preto že boli presvedčený, že práve On je ten ktorý má moc. On je ten, ktorý mŕtve náboženstvo kritizuje, a činí niečo nové.

Ježiš povedal: „Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa…“ (Ján 14:6). Tieto slová vyriekol práve pred učiteľmi zákona, aby im ukázal, že On je ten, kto človeku objavuje Božiu pravdu. On to svojimi skutkami dokazuje, keď uzdravuje chorých, otvára oči slepým, hluchým uši, a dáva prepustenie zajatým… Ľudia mali dôvod Mu veriť.

V Novom zákone sa spomína asi 150 krát slovo viera. Spomínajú sa ľudia ktorí sa aj napriek prenasledovaniu, nevzdávali viere v Ježiša.

Prvá cirkev poznala len jednu vieru. Bola to viera v Ježiša Krista! Ten kto pochyboval, znamenalo že neveril! Ten kto si vymýšľal rôznych sprostredkovateľov, bol vylúčený preto že neveril že na spasenie stačí Ježiš Kristus. Neskoršie sa nahromadili rôzne denominácie, ktoré propagovali svoje vyznanie viery, a tak tá prvá viera v Ježiša Krista začala strácať svoj význam. Boh chce aby človek mal takú vieru ktorá nezahanbuje a nenecháva človeka v rozpakoch.

Náboženstvo: Úcta k božstvu bez Boha

Pre mňa hlavná črta náboženstva je, že hovorí o Bohu, odvoláva sa na Neho, ale Boh tam v skutočnosti nie je… Ľudia v náboženstve si veľakrát myslia, že slúžia Bohu, ale v skutočnosti Ho veľakrát prenasledujú. Dokonalý príklad je apoštol Pavel. Predtým, než sa stal kresťanom, bol najhorlivejší z farizejov a prenasledoval kresťanov. Až kým sa osobne nestretol so vzkrieseným Kristom. Tak isto aj farizeji, ktorí ukrižovali Ježiša, tvárili sa, že slúžia Bohu, no v skutočnosti Boh bol pred nimi a Ho nespoznali, namiesto toho Ho ukrižovali.

Ďalšia charakteristická črta pre náboženstvo je povrchnosť. Nazvime to úcta k božstvu bez Boha, ktorá je viac formálna ako autentická, je viac ľudská ako Božia. Zmýšľanie je telesné a nie duchovné. Spolieha sa viac na ľudskú silu a spôsoby, ako na Božiu moc a Jeho slovo. Preto tá sila nie je zo vzťahu s Bohom a z prirodzenej autority príkladu, ale je daná človekom, ako vláda založená na moci, vplyve a peniazoch… Náboženstvo v konečnom dôsledku zneužíva Boha, odvoláva sa na Neho, ale predsa to nie je to, čo Boh chce.

Bohu stále išlo v prvom rade o naše srdce a o zmenu, ktorá pôjde zvnútra navonok. Ježiš hovorí k tým ľudom a kladie im otázku: „Hadi, vreteničie plemeno! Ako môžete hovoriť dobré veci, keď ste zlí? Veď z plnosti srdca hovoria ústa.“ Ak je náboženstvo zlé, tak čo potom máme hľadať? Tak hlavný dôvod je určite to, že nepoznajú pravdu. Kde je svetlo tam nebude tma… Ježiš povedal: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (Ján 8:32). Náboženstvo paradoxne neprináša slobodu človeku.

Prečo ľudia milujú náboženstvo?

Dôvod, ktorý drží ľudí v náboženstve, je tiež VINA - ak to neurobia, tak budú horší pred Bohom a nenaplnia jeho vôľu (pričom to vôbec nie je Božia vôľa). Som presvedčený, že to, čo by malo inšpirovať Božie deti, aby nasledovali Pána, je láska a žasnúť nad tým aký je skutočne nádherný. Ak žijeme takýto náboženský život, aký som vyššie popísal, tak to ľudí bude odrádzať. Ľudia veľakrát majú predstavu o Bohu utvorené na základe toho, ako sa prezentujú a žijú ľudia, ktorí sa považujú za veriacich. Obzvlášť predstavení alebo vodcovia. Preto ľudia veľakrát odmietajú Boha, lebo Ho vidia nesprávne.

Náboženstvo je preto potom karikatúra skutočného vzťahu s Bohom, pre ktorý sme boli stvorení. Ktorá v skutočnosti zaclonuje výhľad na Neho samého, namiesto toho aby ho zjavovalo v pravde. Keď ľudia vidia náboženstvo, tak im to kazí pohľad na Boha, a preto Ho veľakrát odmietajú. Ježiš povedal, že Otec hľadá uctievačov, ktorí Ho budú uctievať v Duchu a Pravde (J 4:24).

V podstate si myslím, že je to dobré, že došlo k takémuto prehĺbeniu významu slova „náboženstvo“. Lebo v skutočnosti tou jedinou cestou k Bohu Otcovi je sám Ježiš. Je to v prvom rade o nasledovaní JEHO a o VZŤAHU S NÍM.

Základné články viery

Na základe Augsburského vyznania, ktoré je jedným z hlavných vyznaní luteránskej cirkvi, môžeme definovať základné články viery:

1. O Bohu: Je len jedna božská bytosť, ktorá sa nazýva Boh a naozaj je Bohom, a to v troch osobách: Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý.
2. O dedičnom hriechu: Po Adamovom páde všetci prirodzene zrodení ľudia sú počatí a narodení v hriechu.
3. O Božom Synovi: Boh Syn sa stal človekom, narodil sa z čistej panny Márie. Dve prirodzenosti, božská a ľudská, sú teda v jednej osobe nerozdeliteľne spojené: jeden Kristus, pravý Boh a pravý človek.
4. O ospravedlnení: Odpustenie hriechov a spravodlivosť pred Bohom nemôžeme dosiahnuť vlastnými zásluhami, skutkami a zadosťučinením. Odpustenie hriechov dostávame a pred Bohom sme ospravedlnení len z milosti pre Krista vierou.
5. O kazateľskom úrade: Boh ustanovil kazateľský úrad, dal evanjelium a sviatosti. Týmito prostriedkami Boh dáva Svätého Ducha, ktorý v poslucháčoch evanjelia budí vieru kde a kedy chce.
6. O novej poslušnosti: Táto viera má donášať dobré ovocie a dobré skutky a že veľa dobrých skutkov, ktoré Boh prikázal, musíme robiť preto, že to On chce. Avšak nesmieme sa spoliehať, že nimi si môžeme zaslúžiť milosť pred Bohom.
7. O cirkvi: Vždy musí zostať jedna, svätá, kresťanská cirkev. Ona je zhromaždením všetkých veriacich, ktorým sa evanjelium čistotne káže a sväté sviatosti podľa evanjelia prisluhujú.
8. Čo je cirkev: Kresťanská cirkev vlastne nie je nič iné než zhromaždenie všetkých veriacich a svätých. V tomto živote je však medzi pobožnými veľa falošných kresťanov, pokrytcov a zjavných hriešnikov. Jednako však sviatosti sú účinné, aj keď ich prisluhujú kňazi, ktorí nie sú pobožní.
9. O krste: Krst je potrebný a že v ňom sa ponúka milosť. Treba krstiť aj deti, ktoré sa krstom odovzdávajú Bohu a Boh ich prijíma.
10. O svätej Večeri: Pravé telo a pravá krv Kristova sú skutočne prítomné v podobe chleba a vína pri Večeri Pánovej a tam sa prisluhujú a prijímajú.
11. O spovedi: Súkromné rozhrešenie sa má v cirkvi ponechať a nemá sa vynechať.
12. O pokání: Tí, ktorí po krste zhrešili a kedykoľvek sa budú kajať, dosahujú odpustenie hriechov a cirkev im nemá odmietnuť rozhrešenie.
13. O používaní sviatostí: Sviatosti nie sú ustanovené len preto, aby boli znameniami, podľa ktorých možno kresťanov navonok poznať, ale že sú znameniami a svedectvom božskej vôle voči nám.
14. O cirkevnej správe: V cirkvi nikto nemá verejne učiť, kázať a prisluhovať sviatosti, ak nie je k tomu riadne povolaný.
15. O cirkevných poriadkoch: Možno zachovávať také, ktoré sa bez hriechu môžu zachovávať a ktoré slúžia pokoju a dobrému poriadku v cirkvi, ako sú určité sviatky, slávnosti a podobne.
16. O štátnej moci a svetskej správe: Každá dobre zriadená vrchnosť vo svete, právny poriadok a zákony sú dobrým poriadkom, Bohom zriadeným a ustanoveným.
17. O Kristovom príchode k súdu: Náš Pán Ježiš Kristus v súdny deň príde súdiť, všetkých mŕtvych vzkriesiť, veriacim a vyvoleným dať večný život a večnú radosť, ale bezbožných ľudí a diablov zatratiť do pekla k večnému trestu.
18. O slobodnej vôli: Človek do istej miery má slobodnú vôľu: môže navonok žiť usporiadaným životom a môže sa slobodne rozhodovať vo veciach prístupných rozumu. Ale bez milosti, pomoci a pôsobenia Svätého Ducha človek sa nemôže ľúbiť Bohu.
19. O príčine hriechu: Hoci všemohúci Boh stvoril a udržuje celú prírodu, jednako prevrátená, Bohu sa protiviaca vôľa pôsobí hriech vo všetkých zlých a Bohom pohŕdajúcich ľuďoch.
20. O viere a dobrých skutkoch: Naše skutky nás nemôžu zmieriť s Bohom a získať nám milosť, ale oboje sa deje jedine vierou - keď totiž veríme, že pre Krista sa nám odpúšťajú hriechy.

Podstata celej Biblie, je viera v Ježiša Krista, a kto neverí už je odsúdený. To naznamená že bude potom, ale je teraz.

tags: #nabozenstvo #alebo #viera #v #evanjelium