Návod na najkrajšiu vianočnú choreografiu

Vianoce sú časom plným rozprávok, rodinnej pohody a radosti. Jedným zo spôsobov, ako deťom spríjemniť toto čarovné obdobie, je zapojiť ich do tvorby a nacvičovania vianočnej choreografie. Tanec je nesmierne náročná a zároveň ľahučká vyjadrovacia forma. A práve hra je rozmer, ktorý v ťažkej fyzickej fáze tréningu, neodmysliteľne patriacej k tanečnej technike, pomáha udržať pozitívny aspekt a zvyšuje efektivitu celého procesu.

Umenie prichádza až so skúsenosťou, ale jeho záblesky sa vyskytujú v ktoromkoľvek stupni procesu. V prepojení a súznení vnútornej a vonkajšej pohybovej výpovede. V čistom a spontánnom prejave detí pri hrách a tančekoch, prvých pokusoch mládeže o vyjadrenie sa tancom, spontánnom hraní sa s tancom v improvizácii, alebo vysokej úrovni ktorejkoľvek tanečnej techniky v scénickom umeleckom prejave.

Ak sa nebrieme príliš vážne, vždy je v tom hra. A teda zábava. Poďme sa teda hrať. Slovami na úvod od tanečného pedagóga, choreografa a umelca Martina Urbana sa nechajme motivovať aj inšpirovať.

Stredoškoláčka Silvia sa už jedenásť rokov venuje tancu a hovorí: "Už od malička mám veľmi rada hudbu - vždy, keď mi ju rodičia pustili, začala som tancovať a predstavovala som si, že tancujem na javisku. Pri tanci sa dokážem uvoľniť, zabudnúť na všetky problémy, odísť na chvíľu z reality. Ja som ten typ človeka, ktorý skôr vyjadrí svoje pocity pohybom ako rečou. Mne osobne sa najlepšie tancuje o tom, čo práve prežívam, pretože vtedy je to najviac zo srdca."

Podstatné je vložiť do tanca srdce, odovzdať príbeh divákom, dať tancu správnu myšlienku, aby tomu ľudia porozumeli. Treba dbať aj na mimiku, pretože výraz robí veľa.

Ako začať s choreografiou

Choreografia vzniká tak, že mi napadne nejaká téma, myšlienka alebo sa mi zapáči nejaká pesnička a viem, že chcem na ňu tancovať, lebo ma chytí za srdce. Najťažšie na choreografii je nájsť tú správnu hudbu a namixovať ju tak, aby sa hodila k tancu.

Ivka Antolová je choreografka a profesionálna tanečnica. Baví ma fakt, že človek sa v tanečnom umení rozvíja, posúva svoje hranice, uvedomujúc si vlastné limity, rozširuje obzory, spoznáva fascinujúce možnosti pri spoznávaní nových techník, prístupov, pohľadov. Je to svet plný inšpirácie, ktorý v istom zmysle odmieta „jedinú“ pravdu, „jediný“ pohľad na vec. Svet sebadisciplíny a neuväznenej krásy. Svet pravdy a autentickosti, drilu, sebaspoznávania aj sebadarovania.

Ak sa mám však na seba pozrieť odmala, uvedomujem si, že som tvorila. Či som sa ako osemročné dievčatko mala potrebu predvádzať s novými kúskami doma v kuchyni alebo na základnej škole „choreografovať“ celej triede s mojou najlepšou kamarátkou dvadsaťminútový tanečný program, kde ani zďaleka neboli deti, ktoré túžili tancovať. Ale išlo to, nadchli sa. Choreografiu som si vybrala aj pre široký záber tohto nádherného remesla. A asi aj pre slobodu - je neuveriteľne pestrofarebná.

A asi aj pre slobodu - je neuveriteľne pestrofarebná. Raz si doma študujem klavírny výťah k opere či operete, inokedy sa zahĺbim do situácií v scenároch činohier, špeciálny prístup k pohybu si vyžaduje bábkové divadlo.

Tvorba choreografie

Tvorím ho v modlitbe. Začnem jednoducho pohybom… akýmkoľvek. Niekedy čakám, čo mi napadne. Je to spontánne. Tvorba súvisí aj s poznaním a uvedomelou výstavbou - napríklad krokov. Myslím si, že Boh je veľký estét. Dokáže využiť všetko.

Pre tradičnú kultúru totiž platí, že je to tá časť, ktorá sa žije vo svojom pôvodnom prostredí a ktorú udržiavajú jej pôvodní nositelia.

Ak chcem byť vedúcim folklórneho súboru akéhokoľvek zamerania, podstatou mojej činnosti musí byť poznanie materiálu, poznanie tradičnej kultúry, ktorú chcem spracovávať a prezentovať prostredníctvom súboru. Dôležité sú súvislosti - ľudový tanec súvisel s ľudovou hudbou a spevom, s ľudovým odevom, ten vyplýval z geografických daností ktoré ovplyvňovali celú materiálnu kultúru - a to všetko bolo pod vplyvom zásad a princípov obsiahnutých v duchovnej kultúre.

Ak idem opačným extrémom a snažím sa o umelecké spracovanie, dávam si laťku veľmi vysoko: musím dokonale poznať pôvodný materiál, lebo len v jeho poznaní viem nájsť správnu inšpiráciu pre umeleckú tvorbu. Musím nájsť interpretov, ktorí sú schopní zvládnuť technicky náročné partie môjho diela tak, aby ho nedegradovali na balast.

Najvhodnejšia cesta pre súbory Slovákov v zahraničí bude pravdepodobne niektorá zo zlatých stredných ciest medzi naznačenými hraničnými formami. Poučme sa však z múdrosti našich predkov: všetko so všetkým súvisí, estetika a forma vždy súvisí s obsahom, ktorý je určujúci. Príliš veľké odchýlky od zaužívanej formy (všetkého) naši predkovia nikdy nepripúšťali a prirodzene tieto extrémy vypudili z kolektívu. Zlatá stredná cesta je plná inšpirácií aj možností - a práve tradíciou inšpirovaná prirodzenosť vie aj dnes upútať.

Príprava na tréning

Bez rozcvičky nikdy nezačínajte... Rozcvička pripraví telo, aj myseľ. Pri správnej rozcvičke sa správne naladia deti, aj pedagóg. Po dobrej rozcvičke deti s radosťou pokračujú - a pedagóg ľahšie napreduje...

Na úvod deti „zohrejeme“ kráčaním, pri ktorom dbáme, aby deti dodržiavali rytmus a „kráčali do hudby“. Pokojne využite aj modernú hudbu, ktorú deti poznajú a majú rady. Dôvod? Moderná hudba má jasne zvýraznenú prvú dobu, ktorá deťom pomôže pri správnom kráčaní do rytmu (na rozdiel od skladieb ľudovej hudby, kde je spravidla dôraz na druhú dobu, tzv.“estam“).

Pri kráčaní do rytmu necháme deti kráčať úplne prirodzene, nevedieme ich ku kráčaniu cez špičku (je to neprirodzený pohyb), dbáme na to, aby deti našľapovali cez pätu na celé chodidlo, pričom aby nezvýrazňovali nášľap cez pätu a podobne.

Pri chôdzi do rytmu využívame „ľadovú kryhu“. Predstavte si, že my všetci sme na šírom mori, spoločne na jednej veľkej ľadovej kryhe. Ak by sme sa postavili všetci na jednu časť tejto kryhy, kryha by sa naklonila a my by sme postupne padli do mora... Preto sa musíme snažiť, aby sme po celej ľadovej kryhe boli v rozostupch, čo zabezpečíme tak, že sa nebudeme jeden druhého dotýkať, že keď sa pri pohybe začneme približovať k niekomu inému, všimneme si to a zmeníme smer, aby sme sa nedotkli.

Ľadová kryha a kráčanie do rytmu - každé dieťa podľa svojho rozhodutia, schopností a odvahy si samo rozhodne, kedy a v akom čase bude meniť rôzne smery pri kráčaní: dopredu, cúvanie, natáčanie, chôdza bokom...

Po úvodnom rozohriatí pristúpime ku postupnému rozhýbaniu tela a končatín. Môžme využiť fantáziu a nechať aj deťom, aby si vymysleli pohyb pre rôzne zvieratká, ktoré všetci napodobňujú. Využiť môžeme zaužívané telocvičné pohyby: mačička, psíček, žabka... ale môžeme vymyslieť akékoľvek iné zvieratko: tuleň, medveď, ježko, slon...

Dôverujme deťom a veďme ich k odvahe, aby sa nebáli predviesť svoju predstavu pohybu rôznych aj ďalších zvieratiek. Podstatou polohových pretekov je potom pohyb všetkých detí dohodnutým spôsobom podľa pokynu pedagóga, ktoré zvieratko majú deti napodobňovať.

Pedagóg dbá na to, aby jednotlivé pohyby zvieratiek na seba nadväzovali, nie je vhodné prudko meniť polohy v úvodnej fáze rozcvičky. V prílohe nášho materiálu Vám poskytneme viaceré detské riekanky a vyčítanky.

Pedagóg si na zvolenú riekanku alebo vyčítanku vymyslí rytmiku, ktorú „vyťukáva“ drevenými vareškami, alebo paličkami. Rytmiku naučí pedagóg deti spoločne s riekankou. Deti si tak trénujú pamäť aj rytmus. Tento spôsob trénovania rytmu je vhodný aj pre úplných začiatočníkov, pre najmenšie deti.

Do rytmu pustenej piesne deti tlieskajú na každú slabiku spievaného slova. Najprv sa deti učia tlieskanie do rytmu samostatne (môžu trénovať aj doma), postupne tlieskajú všetky deti spoločne do rytmu.

Deti sa posadia, alebo postavia do kruhu (navrhujeme striedať formu postavenia). Deti si „podávajú“ potlesk. Prvé dieťa tlieskne smerom doprava (pri ďalšom opakovaní aj doľava), jeho sused tlieskne smerom k ďalšiemu susedovi v tom istom smere.

Dbáme na to, aby sa deti postupne dopracovali k pravidelnému tymu, ktorým si potlesk „podávajú“ v jednom smere kruhu. Pedagóg im môže na úvod s rytmom pomôcť, ale cieľom je dosiahnuť, aby sa deti samy dostali do pravidelného rytmu a vedeli si ho udržiavať.

Po získaní dostatočnej praxe deťom pustíme muziku a dbáme, aby deti tlieskali do rytmu. Výberom vhodného tempa v hudbe vieme deťom postupne úlohu robiť stále náročnejšou. Od pomalšieho tempa sa vieme posunúť k tempu rýchlejšiemu.

Ak niektoré dieťa nestihne tlesknúť na dobu nasledujúcu po potlesku jeho suseda dbá pedagóg na to, aby dieťa tlesklo na najbližšiu dobu v správnom rytme.

• Ozvena: keď je kruh dostatočne veľký, a deti bezproblémovo zvládajú základnú verziu podávania potlesku, môžu si deti potlesk podávať aj tak, že začnú viaceré deti naraz, alebo keď potlesk „odíde“ do inej časti kruhu, prvé dieťa s istým odstupom znova „pošle“ potlesk - najprv v tom istom smere ako odišiel prvý potlesk, alebo po získaní dostatočnej šikovnosti všetkých detí aj do opačného smeru.
• Zrkadlo: Keď majú deti dostatočnú prax s podávaním potlesku v oboch smeroch po kruhu aj s ozvenami, môžu začať používať aj „zrkadlo“: dieťa namiesto podania potlesku v smere nastaví „zrkadlo“ (pohyb proti potlesku dvomi rukami, v ktorých akoby dieťa držalo zarámované veľké zrkadlo). Na nastavené zrkadlo musí zareagovať to dieťa, ktoré tlieskalo ako posledné - a musí tliesknuť a podať potlesk do opačnej strany. Cieľom je dosiahnuť, aby aj tento prvý potlesk po zrkadle nasledoval v stanovenom rytme, najlepšie hneď na prvú nasledujúcu dobu.

Namiesto potlesku si deti podávajú varešku, alebo neskôr aj palicu, ktorou pri podaní buchnú o zem.

Rôzne formy napodobňovania vláčika, koordinácia pohybu detí navzájom za sebou. Staršie dieťa stojí, mladšie pred ním čupí. Staršie dieťa chytí hlávku menšieho opatrne do oboch rúk a miernym pohybom rukami „osieva“ hlávku dieťaťa pred sebou. Dve deti naproti sebe sa chytia za ruky na široko, akoby spoločne držali veľké sito.

Pohyb do rytmu vyčítanky, rôznymi formami napodobňujeme osievanie, necháme deťom, aby si vymysleli vlastnú formu „osievania“.

Cip, cip, cipovička, mak, mak makovička. Deti sú v drepe, dbáme na to, aby nemali deti na podlahe celé chodidlá, ale aby boli chodidlá len na prednej časti - a v drepe deti sedia na pätách. Udržiavajú si tak rovnováhu. V tejto polohe sa pokúšajú kráčať, alebo neskôr aj skákať.

Využijeme medzi deťmi obľúbený princíp na zemi nakreslenej „skákacej škôlky“. Políčka skákacej škôlky však zoradíme tak, aby sme deti viedli k tréningu tanečného kroku. Pre najmenšie deti - a v úplnom začiatku - necháme deti, aby si vo svojom vlastnom tempe škôlku preskákali, pričom dbáme len na to, aby deti „triafali“ správnou nohou do políčok škôlky. Dodržiavame princíp, že políčka na pravej strane sú pre pravú nohu, políčka na ľavej strane pre ľavú nohu.

Trénujeme kráčanie do rytmu po priestore (formou ľadovej kryhy) alebo po kruhu. Zvolíme najprv sp...

Tipy na aktivity a inšpirácie

Kniha Hra a tanec od tohoto autora je odporúčaním pre tých z Vás, ktorí sú už na vyššej úrovni - máte zvládnuté základy, Vaši malí tanečníci už vyrástli a ovádajú základný tanečný pohyb. Predkladaná didaktika školičky ľudového tanca je určená tým z Vás, ktorí pracujú s úplnými začiatočníkmi. Aj keď v našej didaktike nájdete hry pre malé deti, teóriu práce so začiatočníkmi je možné využiť aj pre začiatočníkov v staršej vekovej kategórii. Len sa nechajte inšpirovať predkladanou didaktikou, detské hry a piesne nahraďťe materiálom vhodným vekovej kategórii Vašich začiatočníkov - a využite pohybové aktivity z našej didaktiky. Pretože podstata didaktiky ostáva tá istá: hravou a prirodzenou formou začať od vnímania rytmu, od prvkých tanečných krokov v rytme, lebo tanec je vlastne hra nášho tela v rytme hudby...

Záujem o činnosť folklórnych súborov v prostredí Slovákov žijúcich v zahraničí v posledných rokoch narastá. Viacerí z Vás na rôznych plénach prezentovali, že až Váš život v zahraničí vzbudil Váš záujem o folklór. Napriek tomu, že nemáte žiadne skúsenosti s činnosťou vo folklórnom súbore, máte záujem aj o činnosť detských folklórnych súborov vo Vašich krajanských spolkoch. Nie raz ste ma požiadali o pomoc - aj so slovami: nielen, že deti nikdy „folklór“ netancovali, ani nikto z nás dospelých nikdy v súbore nebol.

Práca, do ktorej sa vo Vašich spolkoch a súboroch púšťate, však má svoje dôležité zásady a princípy. Nevyhnutným základom je poznanie tradičnej kultúry, ktorú máte záujem prezentovať.

Podstatu tradičnej kultúry tvorí materiálna kultúra, ktorá vo forme prírodného prostredia bola určujúca pre tradičnú kutúru regiónov Slovenska - od okolitého prostredia a podmienok záviselo, či bola architektúra drevená alebo hlinená - aj či sa nosili kroje z ľanového (v horských prosrediach) či konopného plátna (v teplejších nížinách). Od vzdialenosti regiónu od mestského prostredia potom záviselo, v ktorom období sa do ľudového odevu dostávali farebné výšivky, či neskôr rôzne galantérne nášivky, v ktorom období sa domáce plátno menilo na brokát, zamat, kašmír - alebo v mužskom odeve plátno a súkno na fabrické materiály.

Duchovným základom kultúry našich predkov bola ich viera (najprv tá ľudová), z ktorej vyplývali základné prvky duchovnej kultúry viažucej sa k rodinnému zyvkosloviu (zvyky súvisiace s narodením, iniciačnými obradmi, svadbou, pohrebom), aj ku zvykosloviu výročnému (zimné obdobie vrcholiace vo Vianociach, fašiangy, jarné novoročie, letné a jesenné pracovné zvyky...).

Druhým dôležitým základom pre Vašu prácu v súbore či krúžku je uvedomenie si skutočnosti, že jedine na základe poznania tradičnej kultúry viete pripraviť tanček alebo divadielko, ktoré nebude mnohokrát opakovanou kópiou. Nemusíte pritom študovať všetko - siahnite po tom regióne, z ktorého pochádzate.

Pýtajte sa Vašich starých rodičov, čo sa hrali, čo si spievali. Požiadajte múzeum alebo kultúrne centrum vo Vašom rodisku, či Vám nevie poradiť s materiálom z Vášho regiónu. Čím prirodzenejšie bude vystúpenie Vašich detí, tým skôr im ich diváci uveria. A prirodzenosť nájdete v tom, čomu aj Vy sami uveríte. Najskôr uveríte svojim vlastným koreňom - preto Vám navrhujem, aby ste začali vo svojom vlastnom regióne.

A ďalšia dôležitá vec: každá hra a tanček, ktoré sa aj prostredníctvom detí z Vášho krúžku či súboru dostanú na pódium, stávajú sa prejavom folklorizmu, teda druhého života folklóru.

„Je mi ľúto, keď „folkloristickí“ tvorcovia (samozrejme i početní interpreti) nemajú úctu k antropologickej hodnote prejavov, ktoré sprostredkúvajú. Pod pojmom úcta myslím vedomosť o veci a uvedomenie si svojho poslania. Často vidia len cieľ svojho produktu - úspešnosť produkcie, t.j. tanec, film, koncert, povesť, štúdiu atď. (Je na škodu veci, keď veľmi dobrí tanečníci nevedia „o čom“ tancujú, pretože masy členov súborov a skupín, ktorí sa hrdo nazývajú folkloristami, by mali byť v určitom zmysle i znalcami tradičnej kultúry). Hodnotu práce, najmä v detských folklórnych súboroch, nie je potrebné vidieť v počtoch vystúpení a v oceneniach, ale vo výchovnej sfére. A popri interpretačných aktivitách je potrebné prihliadnuť i na vzdelávanie nenásilnou formou, adekvátnou veku.

Folkloristami na Slovensku sa to dnes len tak hmýri. Podhubie folklórneho hnutia, ktoré sme si založili v druhej polovici 20. storočia a jeho vrchol sme zaznamenali v 80. rokoch nám na Slovensku dáva ojedinelý základ pre činnosť folklórnych súborov najrôznejšieho zamerania. Zameranie súborov potom určuje takmer výhradne osobnosť, ktorá súbor či jeho umeleckú činnosť vedie a umelecky smeruje.

Folklórne súbory na Slovensku tak pokrývajú veľmi široký záber foriem spracovania pôvodného folklóru - od „podobeniek na sovietsku školu“, na ktorej archívne formy nostalgicky spomínajú nadšenci glorifikujúci práve 80. roky ako vrchol folklorizmu na Slovensku - až po ich občas až odporcov, ktorí trvajú na dokonalom prepise archívnych filmových záznamov z 50. - 80. rokov 20. storočia.

Medzi oboma pólmi sú desiatky úrovní, ktoré idú za „svojou“ formou prezentácie folklóru až do takej miery, že na Slovensku zaznamenávame „množenie folklórnych súborov delením“. Na jednej strane je táto rôznorodosť veľmi dôležitá - vystihuje podstatu práva na vlastnú umeleckú tvorbu, na vlastné umelecké cítenie (dovolím si poznamenať, že je nutný dôraz práve na pojem „umelecký“). Pre záujemcov z prostredia Slovákov žijúcich v zahraničí je preto pochopiteľne veľmi ťažké orientovať sa v ponuke zo Slovenska.

Práve preto Vám v nasedujúcej didaktike ponúkame jeden z možných postupov pri začiatkoch práce s detským folklórnym súborom či tanečným alebo divadelným krúžkom. Ak chcem byť vedúcim folklórneho súboru akéhokoľvek zamerania, podstatou mojej činnosti musí byť poznanie materiálu, poznanie tradičnej kultúry, ktorú chcem spracovávať a prezentovať prostredníctvom súboru.

Dôležité sú súvislosti - ľudový tanec súvisel s ľudovou hudbou a spevom, s ľudovým odevom, ten vyplýval z geografických daností ktoré ovplyvňovali celú materiálnu kultúru - a to všetko bolo pod vplyvom zásad a princípov obsiahnutých v duchovnej kultúre. Ak chcem byť vedúcim folklórneho súboru, musím pracovať s ľuďmi - to znamená prijať ich ako individuality s jedinečnými vlastnosťami, pochopiť ich jedinečnosť, spoznať ich priority, pozitívne danosti - a tie využiť v prospech výsledku celého kolektívu.

Nezatvárajme naše tradície do „konzervy“ folklórnych súborov, nechajme im právo na vývoj ako súčasti našich tradícií. Ak sa ako vedúci súboru rozhodnem pre dokonalé kopírovanie pôvodného materiálu, čím mu uberám právo na jeho ďalší život a nepridávam ku kopírovaniu žiadnu svoju hodnotu, stávam sa „archivárom“ - aj to je dôležitá funkcia, iste aj dnes potrebná - ale väčšinou nespĺňa kritériá umeleckého diela...

Inšpirácia pre vianočnú choreografiu

Vianočné filmy pre deti

Vybrali sme 15 animovaných rozprávok, ktoré navodia vianočnú atmosféru. Kreslené vianočné filmy nie sú iba pre deti. Z ich posolstiev sa mnohokrát môžu poučiť aj dospelí, navyše ich aj pobavia.

Tipy na vianočné filmy:

• That Christmas: Príbeh o rodine, priateľstve, láske a samote počas snehovej búrky.
• Klaus: Nádherný príbeh o vzniku Santa Klausa a jeho tradícii.
• Snehuliak: Krátka animovaná rozprávka o chlapcovi a oživenom snehuliakovi.
• Polárny expres: Chlapec cestuje na Štedrý večer na Severný pól za Santa Clausom.
• Vianočná koleda: Animovaná adaptácia príbehu Charlesa Dickensa o Ebenzerovi Scroogovi.
• Arthur zachráni Vianoce: Arthur sa snaží doručiť posledný darček a zachrániť Vianoce.
• Ako Grinch ukradol Vianoce: Grinch sa snaží pokaziť Vianoce obyvateľom mestečka Whoville.
• Predvianočná nočná mora: Jack Skellington sa rozhodne usporiadať Vianoce podľa svojich predstáv.
• Luskáčik: Rozprávka o dievčati Kláre a Luskáčikovi v čarovnom svete.
• Tokijskí kmotri: Traja bezdomovci nájdu na Štedrý deň malé dievčatko.
• Rudolf: Sob Rudolf s červeným nosom musí zachrániť Vianoce.
• Grinch: Animované spracovanie príbehu o Grinchovi, ktorý nenávidí Vianoce.
• Frozen: Princezná Anna sa vydáva na cestu, aby našla svoju sestru Elsu a ukončila večnú zimu.
• Piadinôžka: Mladý yeti Mig objaví človeka.
• Robin nie je myš: Červienka Robin pátra po svojom pôvode.
• Ľadové kráľovstvo: Vianoce s Olafom: Príbeh o prvých Vianociach po oslobodení kráľovstva Arendelle.

Nezabudnuteľný zážitok z umeleckého vystúpenia, v ktorom sa môžete tešiť na fúziu tanca, spevu aj herectva s vianočnou atmosférou! Taká bude Christmas Show Domu umenia Riverpark Dance School, ktorá je vždy plná detskej radosti a navodí dokonalú atmosféru Vianoc. Malí aj veľkí predvedú príbeh inšpirovaný známou vianočnou rozprávkou Grinch. Vo veľkolepej Christmas Show vystúpia zložky Riverpark Dance School, The Wave, Souljam aj Muzikálová akadémia spoločne na jednom pódiu v Stars Auditoriu za obchodným centrom Vivo. Pripravená je krásna audiovizuálna show s množstvom kostýmov, tematických rekvizít a veľkou LED obrazovkou.

Každoročne sa tanečníci FREE-ZEE dance zo ZUŠ Stará Turá zúčastňujú tanečnej súťažnej prehliadky MY DANCE v Myjave. V tomto 9. ročníku boli naše očakávania veľké už od začiatku pripravovania nových choreografií, nakoľko nastúpili aj naši najmenší tanečníci v spoločnom tíme, odhodlaní "bojovať" za naše úspechy. Tvrdá práca a znásobené tréningy detí nenechali dlho na seba čakať. Naši najmenší si vytancovali v kategórii deti I.-open choreografie s tancom LOLLIPOP úžasné 1. miesto (choreografiu pripravila Ivana Chutniaková). Slzičky šťastia sa kotúľali po líčkach. Usmiate tváre s chýbajúcimi zúbkami boli to najkrajšie, čo sme mohli vidieť na javisku.

tags: #najkrajsie #vianoce #choreografia