O tom, ktorý kostol na Slovensku je najstarší, sa už dlho polemizuje. Dražovský kostolík, ktorý čnie Nitrou? Alebo je to Rotunda svätého Juraja pri Nitrianskej Blatnici? Medzi nepochybne najvýznamnejšie patrí Kostol sv. Margity Antiochijskej pri Kopčanoch.
Kostol svätej Margity Antiochijskej pri Kopčanoch, postavený v predrománskom štýle, je považovaný za najstaršiu stavbu na našom území. Odhaduje sa, že vznikol v 9. alebo 10. storočí. Na tento unikátny kostol môžu byť Slováci právom hrdí. Jedná sa totiž o jediný doposiaľ stojaci a zachovaný objekt z obdobia Veľkej Moravy. V Českej republike ani inde takýto objekt neexistuje. Kostol sv. Margity Antiochijskej sa nachádza v obci Kopčany, okres Skalica. Stojí mimo obce na ľavom brehu rieky Moravy. Ako farský kostol (prvá zmienka v r. 1392) slúžil až do 18. storočia.
Zároveň si treba uvedomiť, že tento nenápadný kostolík je prakticky najstaršou zachovanou stojacou stavbou severne od Dunaja, čím má obrovský význam aj v rámci celej strednej Európy. Kostolík je zároveň živým dôkazom toho, aké nezmyselné je chápanie hraníc Moravy a Nitravy podľa dnešných hraníc SR/ČR.
Kostol svätej Margity Antiochijskej leží pri obci Kopčany v Trnavskom kraji v okrese Skalica, a prvá zmienka o ňom je z roku 1392. Jeho najstaršia stavebná fáza je datovaná do 9. storočia. Kostol leží pri slovensko-českej hranici blízko veľkomoravského sídla Mikulčice-Valy. V okolí kostola existovali malé osady až do 13. storočia.
Malý kostolík stojí už celé stáročia uprostred poľa pri Kopčanoch. Čaro tohto mystického miesta poznali predovšetkým miestni a viac sa o ňom začalo hovoriť až v 90. rokoch v súvislosti s archeologickými prieskumami. Dlhé roky stál v zabudnutí a skrýval svoje veľké tajomstvo.
Vedie k nemu asfaltová cesta a mlatový cyklochodník z východného konca obce Kopčany (1,9 km). Asfaltový cyklochodník je možné využiť aj zo smeru od Holíčskeho zámku (3,8 km). Okolo kostola vedú 2 turistické trasy: Cyrilometodejská cesta a modrá turistická trasa č. 2452 (Rieka Morava, lávka - Kostol sv. Margity Antiochijskej).
Kostolík je dlhý 11,9 a široký 5,21 metra. Kostolík mal pôvodne aj nartex, čo je v podstate predsieň.
Kostol sv. Margity Antiochijskej a Kačenáreň v Kopčanoch
História a vývoj
Tie preukázali, že vznik Kostola sv. V roku 2004 boli v jeho okolí objavené veľkomoravské hroby, ktoré dokázali, že pôvod kostola siaha až do doby Veľkomoravskej ríše. Bohatý vývoj kostolíka dokumentuje množstvo hodnotných vrstiev ako svedectvo jeho významu v kultúrno - historických súvislostiach.
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch
„Ide o malú jednoloďovú stavbu s presbytériom. Predpokladaná doba vzniku sa odhaduje na druhú polovicu 9. Interiér Kostola sv. Margity Antiochijskej.
Kostolík je v súčasnosti považovaný za najstarší nález z obdobia Veľkej Moravy. Prvé archeologické výskumy prebehli v roku 1961 pod vedením Ľudmily Kraskovskej, ktorá kostolík datovala do 13. storočia. „Dôvodom bolo, že v stavbe pomocou sond objavila gotické okná v tvare mníšky a mladšie hroby v okolí kostolíka.
Predpokladá sa, že keď sa bude objekt prezentovať vo veľkomoravskom výrazu, bude treba obmedziť účinok ďalších zásahov.
Až v roku 2004 boli objavené veľkomoravské hroby v okolí kostolíka, ktoré ho pevne datujú do 9. storočia.
Kostolík prešiel niekoľkými stavebnými úpravami a zmenou prešla aj výzdoba. Prvá etapa prestavby patrí do konca 12. a začiatku 13. storočia. Na kostole v tej dobe prerobili okná, keď do pôvodne predrománskych boli osadené gotické okná.
„Ďalšia významná úprava prebehla v roku 1467, keď kostolík už nestačil svojou kapacitou. Preto bol oltár vysunutý z presbytéria do lode kostolíka a veriaci sa zhromažďovali pred ním.
Historickou zaujímavosťou je, že kostolík v druhej polovici 15. storočia fungoval aj ako pevnosť. „Okolo kostolíka bola vykopaná kruhová priekopa s valmi. Bolo to počas bojov Mateja Korvína s Jiřím z Poděbrad.
Kostolík nie je len dokladom o najstaršej sakrálnej architektúre na Slovensku. Spolu s osídlením v jeho okolí preukázal, že po rozpade Veľkomoravskej ríše na našom území neprestal existovať život. Teda nedošlo k opusteniu územia a presídleniu obyvateľstva len do významných aglomerácií rozvíjajúcich sa stredovekých miest. Život kontinuálne pokračoval ďalej. Akoby sme povedali dnes „bez ohľadu na zahranično a vnútro politický vývoj“. Ľudí z osád blízkych kostolu vyhnala až rieka Morava.
Interiér Kostola sv. Margity Antiochijskej
Archeologické výskumy
Z počiatku šlo len o to, aby bolo možné staticky stabilizovať juhozápadné nárožie kostola a zdokumentovať intenzitu a rozsah pochovávania pri kostole. Výskum sa mal zamerať najmä na obdobie 16. a 17. storočia. Výskumníci však končili sezónu s poznatkami, ktoré sľubovali nové objavy. V priebehu ďalšieho roka sa jednoznačne preukázalo, že cintorín predstavuje nálezisko s mnohonásobnou superpozíciou objektov - teda ich prekrývaním. K takýmto situáciám dochádzalo ak pohrebisko bolo intenzívne využívané niekoľko sto rokov po sebe. Prevažná časť hrobov sa nachádzala v zásype starších hrobových miest. V rokoch 2003 - 2004 bolo zistených 47 hrobov, z toho až 30 detských.
V hroboch sa našlo relatívne veľké množstvo keramických črepov, drobných kovových predmetov a šperkov, niekoľko desiatok mincí. Stále však išlo o renesančno - barokový horizont. V roku 2004 sondy prenikli hlbšie. Otvoril sa gotický horizont a neskôr veľkomoravský, ktorý priniesol zlom v pohľade na kostolík a jeho okolie. Archeológovia dostali možnosť zdokumentovať tri hroby, z ktorých jeden mal mimoriadne bohatú výbavu. Striebornú náušnicu a dva pozlátené gombíky. Nespochybniteľne datované do polovice 9. storočia.
Samotný kostolík bol ešte komplikovanejšou záhadou. V roku 1964 robila pri ňom výskum PhDr. Ľ. Kraskovská. Potvrdila veľkomoravské osídlenie v blízkom okolí, ale o samotnom kostolíku hovorila ako o gotickej architektúre. V 90.-tych rokoch 20. storočia sa na lokalitu vrátila riaditeľka Záhorského múzea v Skalici, Dr. V. Drahošová, ktorá lokalizovala hroby a pozostatky predsiene - nartexu kostola, ktorý v tom čase už neexistoval.
V druhej polovici 90.-tych rokov vykonala stavebno - historický výskum kostola Mgr. E. Sabadošová, ktorá objekt typologicky charakterizovala ako predrománsky s analógiami karolínskej architektúry z 9. storočia. Výsledky tohto výskumu sa medzi laickú verejnosť viac - menej nedostali a ešte stále sa akosi „cudne“ mlčalo o tom čo na Slovensku máme.
Zaujímavé je, že mlčanie „prelomila“ spoločnosť Tondach. Tá dodala novú strešnú krytinu na kostolík a v malom propagačno-informačnom bulletine smelo uviedla, že „zastrešila“ veľkomoravský kostolík, v ktorého interiéri sa našlo niekoľko desiatok hrobov.
Stavebné fázy
Kostolík prešiel piatimi stavebnými fázami. Vznikol v 9. storočí ako jednoloďový s pravouhlou svätyňou na východe a s predsieňou - nartexom na západnej strane. V tomto období sa začalo aj pochovávať v okolí kostola a prvé hroby v jeho interiéri pochádzajú až z 11. storočia.
Najvýraznejšou zmenou prešiel kostol koncom 15. a na začiatku 16. storočia. Vybúraný bol vstupný portál na západnej stene a oltár vysunuli zo svätyne lode. Cieľom tejto prestavby bolo jednoznačne zvýšiť kapacitu kostola. Niekoľkokrát spomenutá predsieň už v tomto období nestála. Zbúrali ju niekedy v 13. - 14. storočí (2. stavebná fáza).
Štvrtá stavebná fáza priniesla do kostola novú dlažbu a ukončenie pochovávania v jeho interiéri. Zamurované bolo jedno gotické okno a druhé upravené v barokovom slohu.
Posledná stavebná fáza z roku 1926 bola zameraná skôr len na zachovanie kostola.