Bratislava, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa pýši viac ako 50 kostolmi, katedrálami a kaplnkami, ktoré dýchajú históriou a vzbudzujú zvláštny pokoj. Medzi nimi vyniká jeden, ktorý je najstarším funkčným kostolom na území Starého Mesta - Františkánsky kostol Zvestovania Pána.
História a význam
Františkánsky kostol Zvestovania Pána je najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou v Bratislave. Jeho slávnostné vysvätenie prebehlo 24. marca 1297. Na posviacke kostola bol účastný aj uhorský panovník Ondrej III., posledný panovník z rodu Arpádovcov.
Podľa neovereného prameňa ho dal postaviť uhorský kráľ Ladislav IV. Kumánsky na počesť svojho víťazstva nad českým kráľom Přemyslom Otakarom II. v bitke na Moravskom poli v roku 1278. Od počiatku tu mala sídlo tzv. Mariánska uhorská františkánska provincia, ktorá bola najstaršou františkánskou provinciou v Uhorsku.
Kostol s priľahlými kaplnkami a kláštorom vytvárajú unikátny komplex, ktorý v sebe spája architektonické, výtvarné a duchovné umenie rôznych období. Viac než 2 storočia boli bratislavskí richtári volení vo františkánskom kostole. V stredoveku až do roku 1530 tu volili richtára. Dňa 26. decembra 1526 tu uhorské stavy zvolili za kráľa Ferdinanda Habsburského.
Architektúra a interiér
Kostol postavili v gotickom slohu ako jednoduchý jednoloďový chrám. Pôvodné gotické presbytérium a bočné steny lode sa zachovali dodnes. Sú najstaršou pôvodnou časťou kostola. Pôvodne gotická loď kostola bola po zemetraseniach, ktoré zasiahli Bratislavu v r. 1586 a 1590, prebudovaná v renesančnom štýle a táto prestavba lode bola ukončená v r. 1619.
Centrom najväčšieho oltára v lodi je gotická socha Piety zo 14. storočia z mramoru. Všetky oltáre v lodi sú barokové. Na hlavnom oltári z polovice 18. storočia sú pôvodné barokové sochy sv. Štefana, 1. uhorského kráľa a jeho syna, sv. Imricha a pri nej archanjela Gabriela, ktorý v slávnostnom postoji a geste zvestuje Panne Márii, že sa stane Matkou Spasiteľa. Vitráž je z konca 19. storočia.
Presbytérium kostola je v súčasnosti zreštaurované v pôvodnom gotickom štýle s príjemnou gotickou nepravidelnou ornamentálnou výmaľbou okolo okien a so vzácnymi umeleckými kamenárskymi detailami z konca 13. storočia.
Kazateľnica z roku 1756 je rokoková, zdobí ju niekoľko pozoruhodných reliéfov. Na mieste pre obraz sa nachádza sklená maľba Nanebovzatia Panny Márie z konca 19. storočia, ktorá je zhotovená podľa pôvodnej olejomaľby z 18. storočia. Bočné oltáre sú barokové, pochádzajú z polovice 18. storočia.
Kaplnka sv. Jána Evanjelistu
V 60. rokoch 14. storočia (cca 1367 - 1370) dal richtár Jakub ku severnej stene kostola pribudovať nádhernú gotickú Kaplnku sv. Jána Evanjelistu, ktorá patrí k vrcholným dielam gotiky francúzskeho typu na Slovensku. Kaplnka sv. Jána Evanjelistu je postavená ako bočná prístavba kostola.
Z kaplnky vedie vchod ku kryptám, kde sa v minulosti nechávali pochovávať okrem bratov františkánov aj slávne rody uhorského kráľovstva, šľachtici a biskupi. Šľachtické rody tu túžili mať pochovaného aspoň jedného člena svojho rodu. Posledný dátum na hrobovej jame pochovaného šľachtica je rok 2011. V podzemí kostola a kaplniek sa nachádza 14 krýpt.
V kaplnke je vystavený najväčší známy barokový obraz na Slovensku s úctyhodnými rozmermi 5 m x 5,65 m.
Veža kostola
Šesťboká gotická veža bola k južnej strane lode pristavená v rokoch 1410 - 1420. Počas výstupu na vežu návštevníkov čakajú zaujímavé exponáty, ako napr. srdce pôvodného zvona, špička z vrcholu veže. V bývalej hornej sakristii je možné vidieť výber najreprezentatívnejších umeleckoremeselných diel z drahých kovov a liturgických odevov z inventára františkánskeho kostola a kláštora.
Spomedzi dochovaných zlatníckych liturgických predmetov je najstarším strieborná kadidelnica datovaná rokom 1208.
Možnosť výstupu na vežu, prehliadka klenotnice a VR vizualizácia je za poplatok 1 EUR.
Otvorené povahy františkánov
Františkánsky kostol je jeden z mála bratislavských kostolov, ktoré sú otvorené po celý deň. Oni sú bratia františkáni skrátka také otvorené povahy, radi sú v kontakte s frmolom dnešnej doby a pred nikým sa neuzatvárajú. Návštevníkov pustia nielen do vnútra kostola, aby sa tam pokojne pomodlili či poprechádzali, ale dovolia im nahliadnuť aj do zákulisia kláštora. Spovedná chodba s vystavenými sochami, kaplnka či krásna záhrada v átriu sú verejnosti sprístupnené už roky.
Ďalšie významné kostoly v Bratislave
Okrem Františkánskeho kostola sa v Bratislave nachádza mnoho ďalších významných kostolov, ktoré stoja za návštevu:
- Dóm sv. Martina: Najväčší a najvýznamnejší gotický kostol v Bratislave, korunovačný kostol uhorských kráľov.
- Modrý kostolík (Kostol sv. Alžbety): Secesná budova s bledomodrým interiérom a exteriérom.
- Kostol Najsvätejšej Trojice: Barokový kostol v Podhradí.
- Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Jezuitský kostol): Neskororenesančná stavba s barokovou úpravou.
Staré kostoly sú živou históriou, miestami s energiou generácií ľudí, ktorí v nich hľadali pomoc, duchovnú posilu a zmysel života. Bratislava je na kostoly bohatá a mnohé z nich sú nielen kresťanskými svätostánkami, ale aj historickými pamiatkami.
tags: #najstarsi #kostol #v #bratislave