Najsvätejšia Trojica: Kreslené obrázky a ich hlboký význam

Sväté písmo odhaľuje tajomstvo Najsvätejšej Trojice. On je jediný, živý, pravý, skutočný Boh. Stvoriteľ, neuchopiteľný, nepochopiteľný, posiela svojho Syna, aby bol „Boh s nami“, Emanuel. Je síce Boh, ale aj človek.

Nemôžeme obsiahnuť oceán, ale môžeme doň vstúpiť, nemôžeme obsiahnuť tajomstvo Trojice svojím rozumom, ale môžeme doň vstúpiť. Viera v jedného Boha, ktorá je trojičná, je niečím, čo zásadne ovplyvňuje náš každodenný život. Najkratšie vysvetlenie Božieho života podáva svätý Ján, keď napísal: „Boh je láska“ (1 Jn 4, 8). Do života tejto lásky sme vtiahnutí skrze Syna v Duchu Svätom.

Život viery je povolaním k láske. Láska plodí radosť, napĺňa človeka pokojom a pozdvihuje ho k Bohu. Srdce je miestom stretnutia sa s Bohom. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „Srdce je príbytok, kde sa zdržiavam, kde bývam.... Je to miesto rozhodovania... Je to miesto pravdy, kde si volíme život alebo smrť“ (KKC, 2563).

Sväté písmo nám predstavuje Boha pri stvorení ľudského tela ako umelca, ktorý vytvára dielo vlastnou rukou - Boh utvoril človeka z hliny zeme. Už v ľudskom tele mala zažiariť Božia sláva; a tak mala byť aj ľudská duša obrazom Boha, so svojou silou, schopnosťou poznávať, so svojou slobodnou vôľou a schopnosťou milovať. Lebo človek vo vzťahu k Bohu je jediný tvor na zemi, ktorého Boh chcel pre neho samého. Boží obraz je prítomný v každom človeku. Je to prvá a základná pravda, ktorú Boh povedal ľuďom hneď na prvých stránkach Svätého písma: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby!

Boli sme stvorení na Boží obraz, ale spreneverili sme sa svojej úlohe byť týmto obrazom. Zo Svätého písma sa dozvedáme, čo pre nás urobil Boh v Ježišovi Kristovi. Ponuka z Božej strany presahuje všetky naše očakávania, je nad našu predstavivosť a fantáziu, nedokážeme ju opísať ani vystihnúť žiadnymi ľudskými slovami. Z Božej lásky sme boli stvorení, z tej istej lásky zachránení a omilostení a z tej istej lásky budeme prijatí do večného života.

Licheňská svätyňa: Miesto viery a uzdravenia

Postavená na chválu Boha, ku cti Matky Božej Licheňskej, bolestnej kráľovnej Poľska, na prelome tisícročia. Z milodarov ľudí povstala najväčšia bazilika v Poľsku. Licheňská svätyňa nie je ani tak darom materiálnym akoby sa mohlo zdať. „Je výrazom viery i lásky k Márii a jej Synovi“, povedal Ján Pavol II. v roku 1999 pred zhromaždenými pútnikmi. „Je to ovocie modlitby a obety pre Boha i Cirkev a mnoho tisícov pútnikov“.

Roku 1813 Tomasz Klossovski, ktorý bojoval v bitke národov pri Lipsku, ostal ťažko ranený a z ľudského hľadiska bez šance na záchranu. Ležal na bojisku a horlivo sa modlil k matke Božej. Pritom stískal v ruke medailón nosiaci na krku. Vtedy zbadal ako chodí po bojisku pekná pani s bielym orlom na prsiach. Keď podišla bližšie spoznal v nej Matku Božiu. Nebeská pani sa nad ním zľutovala, a povedala mu, že sa vráti domov. I povedala, aby hľadal obraz na zemi, ktorý by sa jej najviac podobal. 23 rokov hľadal obraz, ktorý by sa podobal na Máriu, ktorú videl. Roku 1836 vybral sa do Czenstochovej a tam zbadal pútnikov v malej skupine modliacich sa k obrazu zavesenom na strome. Spoznal v tom obraze Božiu matku ako ju videl na bojisku pri Lipsku. Obrázok bol malý len 9,5 x 15,5 centimetra.

Roky sa modlil pred týmto obrazom vo vlastnom dome. Po ťažkej chorobe sa rozhodol roku 1844 umiestniť obraz na strom v lese grablinskom. Ľudia sa začali chodiť modliť k tomuto obrazu Matky. Roku 1850 sa zbožnému pastierovi Mikolajovi Sikatkovi opäť zjavila Božia Matka. Bohorodička cez pastiera vyzývala ľudí, aby zmenili spôsob života a vyhýbali sa hriechu. Vyzývala, aby sa ľudia modlili pod záštitou kňazov vo svätyniach, a aby sa modlili ruženec. Nikto nechcel veriť obyčajnému pastierovi. Pokladali ho za psychicky narušeného. Zmenilo sa to až, keď Poliakov postihla cholera. Začali sa modliť pred zázračným obrazom.

29. septembra 1852 bol obraz prenesený do malého dreveného kostolíka v Starej Lichni. Od toho času sa datuje počiatok Licheňského Sanktuária. Roku 1858 bol konsekrovaný murovaný kostol sv. Doroty, kde na hlavnom oltári bol umiestnený zázračný obraz. V čase 2. svetovej vojny bol obraz ukrytý pred hitlerovcami. Oni vtedy zničili všetky dokumenty, boli spálené oltáre v kostole, liturgické predmety a mnoho iných škôd. Po príchode rehole Mariánov v roku 1949 bol kostol obnovený a obraz vrátený na pôvodné miesto.

Roku 1966 bolo tisíce výročie pokresťančenia Poľska. Z tej príležitosti, rok nato na základe dekrétu pápeža Pavla VI. vtedajší prímas Poľska Štefan kardinál Wyszynski, korunoval zázračný obraz za účasti okolo 100000 veriacich. Ako poukazuje ústna tradícia, Mikolaj Sikotka počul od Matky Božej: „Obraz, ktorý visí na sosne v húštine lesnej nech bude prenesený na vhodné miesto a nech je patrične chránený pred znevážením neverných ľudí. Tu k môjmu obrazu prichádzajú pútnici z celého Poľska a nachádzajú potešenie v svojich trápeniach. Ja budem kraľovať môjmu národu naveky. Skôr alebo neskôr bude vystavený na tom mieste spanilý kostol k mojej cti“.

Pod vedením správcu sanktuária Eugeniusza Makulského MIC, začali s budovaním svätyne v roku 1994. 25. mája 1995 bol poľským prímasom kardinálom Jozefom Glempom vmurovaný základný kameň prinesený z hrobu sv. Petra, ktorý požehnal Ján Pavol II. Ján Pavol II. roku 1999 sám navštívil stavbu. 12. Najväčšia poľská bazilika má rozlohu 25000 m2. Vo svätyni je 3000 miest na sedenie a 7000 na státie. V priestore pred bazilikou sa môže zhromaždiť približne 100000 veriacich. Do baziliky sa vchádza po 33 schodoch podľa počtu rokov života Ježiša Krista. Vo svätyni je 365 okien čo je počet dní v roku a 52 dverí podľa počtu týždňov v roku. Svätyňa je neobyčajne bohato zdobená. Uprostred svätyne pod baldachýnom sa nachádza maličký obraz s podobizňou Matky Božej, často nazývanej pútnikmi Bolestná Kráľovná Poľska. Titul, ktorý jej pripísali pútnici sa ponúkol sám: Mária má na hlave korunu, na prsia túli bieleho orla a na jej plášti sú znaky Kristovho umučenia.

Tak ako kedysi tak aj teraz prichádzajú pútnici vyprosiť si pre seba i svojich blízkych potrebné milosti. Účinné príhovory Matky Božej vzbudzovali a vzbudzujú vo veriacich vieru i pocit vďačnosti. Mnohí pútnici sa sem opakovane vracajú. Načúvajú Matke Božej, ktorá vyzýva k pokániu a obráteniu, veľmi často začínajú svoj pobyt v sanktuáriu sviatosťou zmierenia. Nejedenkrát v dlhej modlitbe, so slzami v očiach a očistenou dušou vyjadrujú pri nohách Božej Matky túžby svojich sŕdc.

Boh vybral toto miesto, aby cez ruky Matky Božej Licheňskej a s jej pomocou vylieval na svoje deti zdroje milosti. Často sa stáva, že prichádzajú turisti na autobusoch a po niekoľkých hodinách pobytu prosia kňaza o spoveď, o odslúženie sv. omše i prichádzajú do kostola na modlitby. Obyčajní turisti, ktorí prichádzajú, len tak sa pozrieť na baziliku, sa pod atmosférou toho miesta stávajú pútnikmi. Človeka najprv ohromí mohutnosť a krása baziliky, no najmä citeľná sila modlitby a pokoj. Je to naozaj neobyčajne krásne, premodlené a pokojom naplnené miesto. Celú atmosféru dotvárajú nádherne upravené parky s jazierkami. Množstvo tichých zákutí na modlitbu či sú to altánky alebo malé kaplnky. Môžem povedať, že je to miesto, kde sa človek naozaj rad vracia a ťažko sa mu odtiaľ odchádza. Chcem povzbudiť všetkých, ktorí budú mať možnosť ísť do Licheňského sanktuária, aby neváhali išli.

Reprodukcia obrazu s motívom Najsvätejšej Trojice nalepeného na drevenom podklade. Obraz má rozmer 40 x 30 cm.

Ponuka z Božej strany presahuje všetky naše očakávania, je nad našu predstavivosť a fantáziu, nedokážeme ju opísať ani vystihnúť žiadnymi ľudskými slovami. Z Božej lásky sme boli stvorení, z tej istej lásky zachránení a omilostení a z tej istej lásky budeme prijatí do večného života.

Je síce Boh, ale aj človek. Cez tieto skúsenosti prežívame už v tomto živote Božiu lásku, vtiahnutie do prúdenia lásky Otca, Syna a Ducha Svätého.

Ikona Najsvätejšej Trojice od Andreja Rubľova

Romano Guardini napísal: V Bohu traja vyslovujú: ty. Každý človek je osobou len raz. V Bohu sú traja, ktorí vyslovujú ty. Vždy hovoria ty. Ak chce človek povedať „ty“, musí vyhľadať iného človeka; Boh naproti tomu nachádza toho, ku ktorému sa prihovára, vo svojom vlastnom živote.

Nie je potrebné študovať priebeh zániku veľkých civilizácií, čítať prebujnené konšpirácie ani rozhodovať sa pre rôzne experimenty, stačí prijať Boží projekt: Boh stvoril človeka z lásky a pre lásku.

Mnohokrát som počul otázku: A ako ten tvoj Boh vlastne vyzerá? Zamýšľal som sa nad tým a prišiel som k záveru, že to nie je dôležité. Pozrime sa na znenie druhého prikázania Desatora: „Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať!

V čase mojej vojenskej služby som pri sebe nosil fotografiu dievčiny, ktorú som miloval. Keď mi bolo clivo, jej fotka ma vždy potešila. To dievča je teraz už tridsať rokov mojou manželkou a jej fotku nosím v peňaženke dodnes. To je ideál, ktorý ponúka Boh v druhom prikázaní. Ak budeme každý deň prežívať s Pánom, jeho zobrazená podoba nebude dôležitá. Pokiaľ si začneme Boha znázorňovať, skončíme rovnako ako Židia pod vrchom Sinaj. V peňaženke nosím fotografiu manželky. Občas sa stáva, že nás naše služobné povinnosti rozdelia, a potom som rád, že sa môžem pozrieť aspoň na jej obrázok.

Cez skutočnosť Božej prítomnosti, Božieho milosrdenstva a Božej lásky bude nám otvorený pohľad do neba, keď zažijeme malý kúsok „neba na zemi“.

Nadčasové. Boli by ľudia šťastnejší, keby žili tak dlho? Chceme čoraz viac, a nakoniec nemáme nič. V súčasnosti je posadnutím mať všetko makro, XXL, mega, big, byť veľký, unikátny, jediný, byť super, jednotka. Naša predstava o živote je vedená k maximalizmu, všetko mať, všetko užiť, byť všade, jednoducho prežiť rozprávkové predstavy v realite. To všetko na nás vplýva cez reklamu, médiá, v extravaganciách každého druhu s výzvou, ktorú nemôžeš odmietnuť, neprijať, lebo to všetko čaká len na teba. Ty a nik iný!

Keď umelec tvorí nejaké dielo, najprv ho vytvorí vo svojej predstavivosti.

Experiment sa končil neslávne. Dochádzalo k zabíjaniu novonarodených mláďat a izolácii jedincov. Následne z toho vyvodil záver: Ak sa hlodavcom dá všetko, čo môžu chcieť, spoločenstvo sa degeneruje a zrúti. Ako je to s nami?

Existuje celý rad dobier, ktoré očakávame od života. Tieto sú primerane naplňované a vedú k rozvoju osobnosti. Prvým je očakávanie a potreba miesta. Nielenže to miesto máme najskôr v materskom lone, potom v náručí rodičov, v postieľke a medzi blízkymi. S potrebou miesta súvisí aj to, čomu hovoríme „cítiť sa ako doma“, že sme tu správne, že sem patríme.

Všetko je na internete, zvyknú hovoriť nielen mladí. Aj tento príbeh. Jeho podobnosť s vaším je isto náhodná:

Znázornenie Najsvätejšej Trojice

Produkty s motívom Najsvätejšej Trojice:

• Obrazy: Reprodukcie na dreve s rozmermi 40 x 30 cm.
• Obliečky: Mikroplyšové obliečky s rôznymi odtieňmi šedej a hnedej farby.
• Náušnice: Strieborné náušnice s elegantnými perlami.
• Mikiny a tričká: S potlačou motívu "Nezmyselná trojica" v rôznych farbách.

Športové obrazy:

Séria obrazov s motívom trojice cyklistov, dostupných v rôznych rozmeroch panorámy:

• 20x40 cm
• 30x60 cm
• 40x80 cm
• 50x100 cm
• 60x120 cm

Obrazy zobrazujú troch mužov na bicykloch, ktorí šliapu v rytme a sústredení napredujú. Ich dynamika a pohyb sú umocnené svetlom, ktoré vytvára príjemnú atmosféru jasného dňa.

Ostatné produkty:

• Drevený kríž na stenu: Vyrobený z bukového masívneho dreva s motívom Najsvätejšej Trojice.
• Ochranná podložka na stôl: S motívom trojice, chráni stôl pred mechanickým poškodením.
• Puzzle trojica jedlo: Drevené puzzle pre deti s obrázkami jedla.
• DoTerra Trojica Peta difuzér: S esenciálnymi olejmi Levanduľa a Pomaranč.
• DoTerra Žiarivá a príjemná trojica esenciálny olej: Sada 3 esenciálnych olejov.

Tabuľka produktov s motívom Najsvätejšej Trojice:

tags: #najsvatejsia #trojica #kreslene