Zeus: Najvyšší boh starovekého Grécka

Zeus (genitív Dia alebo Zeusa; lat. Iuppiter, gr. Ζεύς) je najvyšší zo starogréckych bohov. Bol kráľom bohov, vládcom Olympu, bohom hromu, blesku a nebies. Taktiež bol ochrancom pohostinstva, utečencov, štátu a rodiny. Bol vládca bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku. Preto aj boli jeho družkami Themis (bohyňa poriadku), Diké (bohyňa spravodlivosti) a Nemesis (bohyňa pomsty).

Podľa Hésioda je Zeus boh, ktorý stál na čele najmladšej generácie bohov - olympských bohov. Tí sa zmocnili definitívnej vlády nad svetom po desaťročnom boji so staršou generáciou bohov Titanov, vedených Diovým otcom Kronom. Ten taktiež zvrhol z trónu svojho otca Urana, prvého vládcu nad svetom. Po víťazstve poverili ostatní bohovia najvyššou vládou na svete Dia, ktorý im pridelil náležitý podiel na moci, čiže pridelil im vládu nad vymedzenými oblasťami sveta. Zeus bol vytvorený na obraz človeka a podľa podoby vládcov z vtedajších čias.

Narodenie a detstvo

Zeus je synom Krona a Rheie, bol najmladší zo svojich súrodencov. Narodil sa na Kréte, kde ho schovala jeho matka v jaskyni v pohorí Dikté. Živil sa mliekom kozy Amaltheie a starali sa oňho nymfy.

Kronos bol varovaný, že bude porazený svojimi vlastnými deťmi a preto po narodení každého z nich ich hneď zjedol. Keď sa narodil Zeus, jeho matka Rhea ho skryla a na miesto malého dieťaťa dala Kronovi k vrchu obalenú kameňom. Po dosiahnutí dospelosti sa Zeus vrátil a porazil svojho otca a Titanov v obrovskom boji, ktorý sa nazýva Titanomaquia.

Vláda a moc

Po súboji Titánov a Gigantov bol Zeus prijatý ako vládca a otec všetkých bohov a ľudí. Jeho zbraňou bol blesk a vládol na nebi aj na Zemi. Zeus bol v gréckej mytológii najvyšší boh, ktorý bol považovaný za pána neba a hromovládcu. Po víťazstve nad Titanmi sa Zeus stal najvyšším bohom a všetci ostatní bohovia sa mu podriadili. Jeho symbolom bola blesk a hrom, ktorého používal ako zbraň proti nepriateľom a aby ukázal svoju moc.

Mal mnoho manželiek a mileniek a jeho deti boli tiež bohovia. Medzi jeho najznámejšie manželky patrí jeho sestra Héra, bohyňa manželstva a rodiny, s ktorou mal mnoho detí vrátane Aresa, boha vojny, a Hebesa, boha mladosti. Medzi jeho milenky patrila aj jeho sestra Deméter, bohyňa plodnosti, ktorá mu dala Persefónu, bohyňu podsvetia.

Jeho manželkou bola Héra, bohyňa, ktorá ochraňovala vladársky palác. Ich deti boli Arés, Hébé, Eileithya a Héfaistos. Zeus mal ale veľa ďalších detí s bohyňami aj smrteľnými ženami. Všetky svoje deti mal rád a ochraňoval ich, preto sa často stávali predmetom hnevu Héry.

Zeus bol povestný svojimi milostnými dobrodružstvami. Veľa bohýň a smrteľných žien po ňom túžilo a vtedy neváhal premeniť sa na býka, labuť, dážď alebo hocičo iné, len aby sa k nim dostal. Svoju najmilšiu dcéru Aténu zrodil sám z vlastnej hlavy, odkiaľ mu vyskočila sama v plnej zbroji.

Vplyv gréckych bohov na rímsku mytológiu

Rímske náboženstvo sa v priebehu vývoja Ríma (resp. Rímskej ríše) menilo a prispôsobovalo potrebám ľudí. Rimania uctievali nielen bohov (Dei / Dii), ktorí stáli na prvom mieste, ale aj rôznych duchov, ochrancov človeka alebo posvätné predmety či zvieratá. Verili, že ich priazeň si môžu nakloniť stavaním chrámov, modlitbami a bohoslužbami. Sprostredkovateľmi medzi ľuďmi a bohmi sa stali kňazi (pontifikovia - slovo pontifex doslova znamená „staviteľ mosta“ = pons + facere) a kňažky (napr. vestálky - kňažky bohyne Vesty).

Rímski bohovia sú rôzneho pôvodu - latinského, sabinského, etruského (= tzv. domáci, pôvodní), neskôr aj z rôznych podmanených alebo susedných území (= tzv. novousadlí). Najvyšším bohom bol Jupiter (Iuppiter, gr. Zeus) s prívlastkom Optimus Maximus (Najlepší a Najväčší).

Pravdepodobne za vlády Tarquiniovcov sa zmenila najvyššia trojica ochranných bohov Ríma - stali sa nimi Jupiter, Juno a Minerva. Po rozšírení Rímskej ríše sa do Ríma dostali aj iné cudzokrajné božstvá, napr. Rimania ďalej uctievali Múzy (Musae) - ochrankyne deviatich umení (Euterpe - hudba, Terpsichore - tanec, Clio - história, Urania - astronómia, Calliope - epická poézia, Erato - ľúbostná poézia, Polymnia - náboženská poézia, Thalia - komédia a Melpomene - tragédia), Hóry - bohyne ročných období, Fúrie - bohyne pomsty a Grácie (Gratiae) - tri bohyne krásy a pôvabu. Z Grécka bol prevzatý aj boh lekárstva Aesculapius (gr.

tags: #najvacsi #boh #v #starovekom #grecku