Najväčší kresťanský symbol Arabského polostrova

Rozdelenie moslimov je staré už bezmála tisícštyristo rokov, odkedy prorok Mohamed neurčil jednoznačne svojho nasledovníka. Dnes, zdá sa, je nepriateľstvo medzi Saudskou Arábiou (vedúcou krajinou sunnitov) a Iránom (vedúcou krajinou šiitov) väčšie než medzi moslimami a Izraelom. Dovolím si to tvrdiť na základe dohôd, ktoré sa podpísali na konci prvého obdobia prezidenta USA Donalda Trumpa.

V Iráne je až 95 % obyvateľov šiitov a žiadny vnútorný náboženský konflikt som nepozoroval. No v krajinách ako Irak či Libanon, kde to je približne polovica, sú známe dlhoročné problémy a mnoho násilností medzi oboma vetvami. Mnohí sunniti považujú šiitov za heretikov a v Egypte, ktorý je sunnitský, vyše polovica Egypťanov tvrdí, že šiiti nie sú moslimovia.

Po tom, ako v roku 632 prorok Mohamed zomrel, nastal v moslimskej komunite problém. Sunniti verili, že jeho nástupcom by mal byť Abú Bakr. Druhá skupina moslimov, ktorá sa začala nazývať šia, verila, že jeho nástupcom mal byť Alí.

Na islam a moslimov som kedysi pozeral cez prsty, veď sú to predsa špinaví smradľaví teroristi, či nie? Nevzdelaní lenivci iba posedávajú, nič nerobia, oklamú ťa na trhu, nedá sa im vôbec veriť. Svet sa pohol vpred a oni naďalej utláčajú svoje ženy, ktoré nemajú žiadne práva, nedovolia im študovať, popierajú práva homosexuálom, zaspali proste dobu. No postupne som prešiel všetky arabské krajiny a následne všetky moslimské krajiny sveta, v niektorých som bol opakovane aj dvadsaťkrát. Samozrejme, aj u moslimov som narazil na blbcov a priznám sa, že teroristické útoky v Európe by som trestal omnoho prísnejšie. No v drvivej väčšine som sa u moslimov stretol s väčším dobrom než v západnom svete. Na môj vkus sa modlia až príliš a vnímam to ako zabíjanie času, ale sú to čestní a vskutku dobrí ľudia. Ok, sú lepší obchodníci než my, ale po tom, čo človek s nimi uzatvorí dohodu, dostane kvalitnejšie služby než od Brita. Keďže sa pred modlitbou niekoľkokrát do dňa umývajú, nemožno ich považovať ani za špinavých.

V tomto blogu nájdete poznatky, ktoré som naakumuloval za tridsať rokov cestovania. Arabi vs. Arab je kultúrny a lingvistický pojem. Keď sa ja pozerám na sunnitov a šiitov, priveľký rozdiel navonok nevidím. Obidve vetvy vyznávajú proroka Mohameda, a keď vyslovia jeho meno, väčšinou dodajú „nech odpočíva v pokoji.“

Ako pre sunnitov, tak aj pre šiitov je náboženstvo v ich živote veľmi dôležité (vyše 82 %), a to sa s chabou vierou Európanov nedá porovnávať. Keď sa spýtam v Kazachstane, či v najväčšej sunnitskej krajine sveta Indonézii, aké náboženstvo vyznávajú, odpoveďou je, že sú moslimovia. Tu žiadnych šiitov neriešia a ani o tom priveľmi, zdá sa, nevedia. Naopak, 95 % Iračanov jasne vie, ku ktorej vetve patria. Ako situáciu sledujem z roka na rok, počet šiitov aj ich politická moc v Iraku rapídne narastá. V Iraku mi na otázku vierovyznania, som moslim odpovedali iba v kaviarni Shabandar na ulici Al-Mutanabi, ktorá je centrom intelektuálov celého Iraku. V severnej kurdskej časti Iraku za vlády Saddáma Husajna vraj ani nevedeli, že v Iraku nejakí šiiti sú. Saddámova vláda bola sunnitská a šiitov systematicky ničila. Pre mňa bolo prekvapujúce, že mnohí irackí šiiti v iránsko-irackej vojne bojovali na strane Iránu.

Prorok Mohamed a jeho vplyv

Prorok Mohamed má do dnešných dní v moslimskom svete nespochybniteľnú autoritu. My kresťania si robíme z neho srandu, smejeme sa, že si prvú ženu vzal pre peniaze a neskôr si vzal za ženu šesťročné dievčatko... Moslimovia to však neberú ako vtip a v redakcii Charlie Hebdo by o tom vedeli rozprávať. S Mohamedom neboli a nie sú žarty do dnešných dní. Narodil sa v roku 570 n.l. v meste Mekka. Keď mal 6 rokov, zomrela mu mama. Narodil sa v dobe, kedy vznikla potreba arabský svet zjednotiť - zanikali rodové pravidlá a vznikala túžba po presadení sa jednotlivca. Mohamed sa musel v živote prebíjať sám a aj keď bol z dobrej rodiny, žil v chudobe.

Ako vyjsť z chudoby? Zobral si o pätnásť rokov staršiu Chadídžu, teda štyridsaťročná Chadídža si zobrala dvadsaťpäťročného zajačika. Mali evidentne dobré manželstvo, narodili sa im dvaja synovia (tí umreli v detstve) a dcéra Fatima. Fatimu mali spoločnú a okrem toho ešte 3 ďalšie dcéry Mohamed vyženil. Chadídža bola zároveň Mohamedovou nasledovníčkou v jeho novom učení a veľmi ho v tom, aby sa nebál vyjadriť novú vieru, podporovala. Chadídža bola prvým moslimom sveta, ak nerátame samotného Mohameda.

Mohamed sa stal prorokom, keď mal štyridsať. Jeho kázania sa susedom v Mekke nepáčili, a tak ho vyhnali - musel utiecť do Mediny do oázy Džathrib. Písal sa rok 622 a touto púťou, ktorú nazývame Hidžra, sa začína moslimský kalendár - ide o moslimský rok 1.

Keď Chadídža zomrela, Mohamed si zobral iné ženy - spolu ďalších dvanásť žien. Väčšinou išlo o vdovy a ženy, ktoré si vzal z politických dôvodov - manželky boli z jednotlivých klanov, napríklad dcéry jeho nasledovníkov - kalifov. Známy je prípad Aiše, dcéry Abu Bakra, ktorú si Mohamed ako 59-ročný vzal ako šesťročnú. Aj keď sa nám to zdá zvláštne, moslimovia sa bránia, že manželstvo bolo “konzumované”/ naplnené, až keď mala deväť.

Mohamed okrem toho, že bol prorokom, bol vynikajúcim vojvodcom a Mekku dobyl späť. To, čo prorok dokázal za pár rokov, sa nedá nazvať inak než zázrak. Treba si predstaviť pôvodnú spoločnosť, ktorá verila v stovky bohov a bôžikov (niečo podobné ako dnes hinduizmus). Pod každým stromom sa mohol skrývať duch (džin) atď. Viera v množstvo bohov bola integrálnou súčasťou starej polyteistickej viery. Do tohto prostredia vstúpil človek, ktorý kmeňom v púšti povedal: Zabudnite na bohov, Boh je len jeden. A oni mu uverili. Musel mať nesmiernu charizmu, keď toto dokázal. Bez mobilov, v drsnom prostredí a prírode.

Okamžite začal reformovať spoločnosť a jednou z prvých vecí bol zákaz zabíjania novonarodených dievčat. Staré kmene dokázali uživiť len istý počet ľudí, a viac než ženy potrebovali bojovníkov.

Nástupcovia proroka Mohameda

Po smrti proroka Mohameda moslimská elita čelila vážnej kríze spôsobenej mocenským vákuom. Mohamedovi druhovia (sahabí) a rodina (ahl al-bajt) krízu vyriešili voľbou prvého námestníka posla božieho - kalifa v osobe Mohamedovho súputníka a svokra Abú Bakra. Abú Bakr bol prvý z rašídovských kalifov a bol vybraný do čela ummy malou vplyvnou skupinou. Jeho voľbu nasledovala prísaha vernosti nasledovníkov v meste Mekka a následne v meste Medina. Táto prísaha sa pri inaugurácii nových kalifov do funkcie opakovala.

Môj partner v Jordánsku sa napríklad hrdí tým, že patrí ku kmeňu Kurajšovcov a dokonca podobne ako rodina Jordánskeho kráľa je z rodu Hašimovcov. Poznáme sa od roku 1995, v Petre vlastnia malý hotelík, história ich priveľmi nezaujíma a správanie majú skôr ako rodina slovenských bačov. Nikdy som u nich nezazrel čosi ako správanie šľachty, čo často napríklad u významných Saudov či celkovo elity Arabského polostrova vidím. Aj keď prídem v Jemene do stanového tábora hlboko v púšti, vítajú ma v čistom vyžehlenom oblečení, ponúknu vodu zo studne a aj keď voda trošku zapácha a všade naokolo je iba piesok, vytvárajú akosi prirodzene pocit, že sme v zámockej záhrade a pijem šampanské.

Abu Bakr sa narodil v Mekke v kmeni Kurajšovcov a ako každé vtedajšie dieťa vyrastal s beduínmi na púšti. Práve tu si zamiloval ťavy a meno Abu Bakr môžeme preložiť ako „Otec malej ťavičky“. V dospelosti bol bohatý a vážený obchodník, neskôr sa stal bojovníkom za nové náboženstvo, novú myšlienku islamu. Mohamed ho volal Al-Siddiq - Pravdivý. Abu Bakr - bohatý obchodník a svokor Mohameda - bol od Mohameda o tri roky mladší. Stal sa prvým rašidským kalifom.

Po Abú Bakrovi bol zvolený druhý kalif Umar al-Chattáb. Umar odmietal, aby ho volali kalif, hovoril, že posol bol Mohamed, a on je možno Posol námestníka posla božieho. Umar hovorieval: Ja som vaším veliteľom (amír al-mu’minín). Niektorí to prekladajú ako veliteľ veriacich. Umar bol najprv proti Mohamedovi, chcel ho dokonca zabiť, a moslimom sa stal, až keď mal 39 rokov. No keď v roku 622 odišli s Mohamedom do Mediny, stal sa jedným z jeho hlavných poradcov. Umar - volá sa aj Omar I. bol zároveň svokrom Mohameda (veď Mohamed mal spolu trinásť žien).

Za vlády Omara I. sa kalifát rozšíril nebývalým tempom a ovládol ohromnú Perzskú ríšu (porazil Sasánovskú dynastiu) a viac než dve tretiny Byzantskej ríše. Omar I. bol vzdelaný, vedel čítať a písať, čo boli na tú dobu nebývalé zručnosti a miloval poéziu. Zároveň, podobne ako Alexander Macedónsky, sa venoval zápaseniu a jazde na koni. Vzdelanosťou a zároveň schopnosťou viesť vojsko a aj tým, že obaja dobyli s takou rýchlosťou mocnú Perziu, sa mi podobajú. Podľa židovskej tradície Omar I. zrušil kresťanský zákaz a umožnil Židom vstup do Jeruzalema a na bohoslužby. Omar ako druhý kalif miloval alkohol a na svojich cestách do Ríma sú známe jeho záťahy v hostincoch a nevestincoch. Udatný Omar I. bol nakoniec zabitý Peržanom Piruzom Nahavandim (v arabčine známy ako ‘Abū Lu’lu’ah) v roku 644.

Situácia pri výbere tretieho kalifa bola od predošlých značne odlišná. Umar totiž, aby zabránil uplatneniu dynastického princípu, vymenoval na smrteľnej posteli šesťčlennú konzultačnú radu (madžlis aš-šúrá) z najváženejších moslimov, ktorá si mala vybrať nového kalifa na základe konsenzu (idžmá). V tejto rade bol aj Alí (štvrtý kalif a prvý imám). Uthmán po svojom zvolení opäť zložil prísahu (ahd), že spoločenstvo moslimov povedie v duchu Mohamedovho odkazu.

Utman (v Perzii a Turecku vyslovujú ako Osman) bol z prominentnej rodiny Banu Umajja (Umayya), z ktorej vzišla Umajjovská dynastia. Umajjovci vládli v roku 661 až 750 z Damasku a po tom, čo ich zmasakrovali Abbásovci (v roku 750), utiekli na Iberský polostrov, kde vládli v Andalúzii v rokoch 756 až 1031.

Uthman sa narodil v horskom Ta’ife, v meste, kde bežne vie napadnúť sneh (fotografiu nájdete v mojom blogu Púť do Mekky), a moslimom sa stal až na nátlak Abu Bakra po svojom návrate z obchodnej cesty v Sýrii. Písal sa rok 615 a Uthman spolu so svojou ženou a ďalšími desiatimi moslimami utiekol na odporúčanie Mohameda do Abesínie (Etiópie a Eritrey). Prechádzam mestom Ta’if, a keď sa na Uthmana pýtam, vidím, že si ho bežní ľudia do dnešných dní pripomínajú a uctievajú. Nebol to však rodený vodca.

Uthmanove vládnutie sa tradične delí na šesť rokov pokoja a prosperity a na ďalších šesť rokov občianskej vojny medzi zástancami Alího (šia) a klanom Banú Umájja. Uthmánov nasledovník Alí bol prvým mužom, čo konvertoval na islam. Alí však nepriniesol do moslimského tábora pokoj, naopak. Udalosť zabitia Husajna, ktorú podrobne popisujem v tomto blogu, bola poslednou bodkou, kedy sa moslimovia rozdelili. Alí ibn Abí Tálib bol bratrancom Mohameda a druhým moslimom hneď po Chadídži a šíti veria, že sám boh Mohamedovi poradil, aby dal Alímu svoju milovanú dcéru Fatimu za ženu.

Alí sa však vodcom moslimov nestal a naopak tieto dve skupiny zviedli zopár bitiek o moc. Alí sa nakoniec stal štvrtým kalifom, ale po tom, čo bol jeho predchodca Uthman z toho istého rodu (Banu Umayya) ako Muawiya, zavraždený. Aliho starší syn Hassan nechcel podobne ako jeho otec vystaviť všetkých moslimov zbytočnému zabíjaniu, a preto odovzdal moc už po pol roku a ďalším kalifom sa stal najväčší Alího oponent Muawiya, zakladateľ Umajjovskej dynastie. Vládol veľmi úspešne devätnásť rokov (zatiaľ rekord) a zomrel prirodzenou smrťou.

Keď mladší syn Alího, Husajn odmietol uznať Jazída za právoplatného vládcu, tento dal príkaz na masaker pri Karbale, kde bol Husajn s celou svojou rodinou zabitý. Obidve vraždy, Alího a Husajna, dali za tie roky vyrásť šiitskemu kultu martýrov a ich presvedčeniu, že boli podvedení a zradení. Kresťanstvo sa rozdelilo na katolíkov a protestantov v 16. storočí, no toto veľké rozdelenie v moslimskom svete sa udialo už päťdesiat rokov po prorokovej smrti.

Ďalšie sekty islamu

Poznáme aj iné sekty islamu a čím ste bližšie k Mekke, teda čím skôr sa ľudia stretli s myšlienkami Mohameda, tým je ich odnoží viac. V mojom blogu o Ománe sa dočítate o ibaditoch a jemenských zajdoch. Zajdi sa pre ľahšie porozumenie radia k šiitom, a k takzvaným „piatočníkom“, ktorí uznávajú päť imámov. Pochádzajú od Zajd ibn ʿAlīho, syna štvrtého imáma al Sadžáda, ktorý ako jediný muž prežil bitku pri Karbale. Zajda však väčšina šiitov za svojho imáma neuznáva. Ibaditi nie sú ani sunniti ani šiiti.

Ďalej je tu škola Džafari, čo je sekta odvodená od šiesteho imáma Ďžafara as-Sadiqa, ktorý sa narodil v Medine piatemu imámovi Mohamedovi Al Baqirovi a jeho žene Um Farwahi. Bol to veľmi múdry a vzdelaný človek, ktorý mal medzi veriacimi veľkú obľubu. Bola to doba, kedy Umajjovci strácali moc a tú prevzali Abbásovci. Abbásovský kalif Mansur Al Dawaneeqi Džafara ibn Mohameda otrávil.

Väčšina šiitov za siedmeho imáma uznáva jeho mladšieho syna al-Khadíma (o jeho hrobke píšem nižšie), ale sekta izmaelitov, ktorí uznávajú nie dvanásť ale sedem imámov, verí, že nasledovníkom je jeho starší brat. Ako siedmeho imáma neuznávajú al-Khadíma (pochovaný na severnej periférii Bagdadu), ale jeho staršieho brata Isma'il ibn Ďža'fara. Ismaeliti sú zrejme najotvorenejší moslimovia, akých som stretol. Ženy a muži sa modlia spolu a miesto ani nenazývajú mešita ale čosi ako učebňa.

Vládnuca rodina Sýrie, Assadovci sú zasa Alaviti. Prezývajú ich aj "islamskí kresťania" a za sunnitskej nadvlády museli dokonca aj keď sú považovaní za šiitov platiť náboženskú daň (ako kresťania a židia).

Všetci imámi tak boli rodinou proroka Mohameda a pokrvní príbuzní Aliho. V roku 939 došlo však k prerušeniu pokrvnej dedičnej línie imámov. Dvanásty imám, ktorý bol synom al- Aškarího, zmizol, pravdepodobne bol zabitý (pssst...) ihneď po svojom zvolení. Šiiti samozrejme neveria, že zomrel, naopak veria, že sa pred súdnym dňom vráti ako Mahdí s úlohou v predvečer súdneho dňa nastoliť vládu Božej spravodlivosti. Nepripomína vám to niečo? A áno, v tento súdny deň bude po jeho pravici sedieť Ježiš Kristus. Bol som na mieste, kde zmizol, a podrobnosti sa dočítate nižšie.

Menej sa hovorí o tom, že myšlienka skrytého imáma bola zapracovaná do celej ideológie až v modernej dobe. Vo videu vyššie z mesta Samarra v Iraku si môžete vypočuť všetky mená imámov.

Po prvý raz som bol pri hrobe prvého imáma Alího v meste Mazar-e-Šaríf na severe Afganistanu. Tá modrá mešita je ohromným zážitkom. No väčšina moslimov verí, že imám Alí je pochovaný v meste Nadžaf v blízkosti mesta Kufa. V Kufe navštevujem mešitu a miesto, kde sa Alí modlil a kde ho zavraždil člen hnutia charídža (Abd ar-Rahmán Ibn Muldžim). V jeho dome chodíme od miesta, kde skonal, a miesta, kde ho pripravili na pohreb. Dnes sa vedľa mešity, kde je Alí pochovaný, nachádza cintorín a každý šiit chce byť pochovaný práve tu. Cintorín s piatimi miliónmi náhrobkov je najväčším na svete.

Vo Wadi Al-Salaam, čo môžeme preložiť ako Údolie mieru, je neustále rušno a nosia sem truhlu za truhlou. Som prekvapený ich značnou jednoduchosťou, ako keby...

Rozdiely medzi Koránom a Bibliou

Životný príbeh proroka Mohameda je verejne známi a nemá zmysel polemizovať o tom, koľko je v ňom pravdy. Samozrejme, že nespochybňujem existenciu proroka, ale na druhej strane budem pátrať, či sa pri zrode islamu neodohrali podobné nekalosti a podvody, ako pri zrode kresťanstva. Na rozlúštenie tejto otázky potrebujeme iba určité informácie, predstavivosť a logiku. Mohamed si získal srdcia ľudu podobnými tézami, ako ranné kresťanstvo. Boh je spravodlivý, milosrdný, atď., trestá zločincov a zároveň hlása, že sme všetci pred Bohom rovní. Členstvo vo veriacej komunite ponúka okrem odpustenia hriechov a cesty do neba aj solidaritu a ochranu, ktorá sa javí v krutej dobe bezprávia ako veľmi výhodná. Náboženstvo ponúka hlavne pre veriacich nádej, že viera prinesie spravodlivosť a lepší život aj do pozemského života. Mohamed preto nemusel, na rozdiel od Ježiša, robiť zázraky. Jeho myšlienky dávali nádej slabým a zároveň rozhnevali elity Kurajšovcov (vládcov Mekky), ktorým automaticky podrýval autoritu. Jeho útek do Mediny mal podobné aspekty, ako mali prenasledovaní kresťanskí reformátori. Po príchode do Mediny nemal okamžite na ružiach ustlané, aj keď si priniesol dobrú povesť. Vyriešením klanových sporov, v ktorých účinkoval ako nestranný sudca si získal všeobecný rešpekt. Mohamed mal v sebe evidentne prvky spravodlivosti, ktoré boli v tej dobe vzácnosťou. Pomsta je ale tak sladká, že jej ani prorok Mohamed nedokáže odolať. Mekka sa musí dobiť a ponížiť! V tomto smere asi ťažko nájdeme paralelu medzi Ježišom a Mohamedom.

Podľa Biblie si ťažko dokážeme predstaviť Ježiša, ako popravuje svojich odporcov, aj keď dosiahne maximálnu moc. V tomto smere si treba uvedomiť nielen veľkú názorovú a inteligenčnú odlišnosť medzi Mohamedom a Ježišom, ale aj celkový rozdiel medzi Koránom a Bibliou. Pramene uvádzajú, že po smrti Mohameda vzniklo určité mocenské vákuum (žiadna závet proroka), ktoré vyústilo v rôzne spory ohľadom nástupníctva. V tejto pohnutej a hektickej dobe mal vzniknúť korán, ktorý má byť údajným spísaním všetkých Mohamedových myšlienok.

Verše Koránu, vyvolávajú u mňa množstvo otázok, nad ktorými sa veriaci moslimovia zrejme nezamýšľajú. Prečo je text písaný vo veršoch? Prečo je tak ťažko zrozumiteľný? Prečo je tak extrémne rozsiahli? Je svojim obsahom originálny, alebo sa podobá svojou pointou už existujúcemu náboženstvu? Sú všetky myšlienky Koránu vnuknuté od Boha (prípadne vyspelej bytosti), alebo ich vytvorili Mohamedovi blízki ľudia účelne pre danú dobu? Korán mi svojim obsahom veľmi pripomína židovský Starý zákon a kresťanský dokument - Hermasov pastier.

Tabuľka: Imámovia v šiitskom islame

tags: #najvacsi #krestansky #symbol #v #arabskom #poloostrove