Slovanská mytológia je bohatá na rôzne božstvá, ktoré ovplyvňovali život starých Slovanov. Medzi najvýznamnejších patrí Perún, boh hromu a blesku. Avšak, aj ostatní bohovia zohrávali dôležité úlohy v živote starých Slovanov.

Perún, boh hromu a blesku
Často dostávam otázku od ľudí ktorí majú slabší prehľad v našej histórii podľa čoho sú pomenované moje viaczložkové krémy. Tak tu je odpoveď. Naozaj neexistuje bylinka Mokoš ani Perún, ani tie ostatné :-) . Tu si viete nájsť toho svojho podľa ktorého som pomenoval práve ten váš krémik :-) .
Slovanskí bohovia a ich charakteristiky
Poďme sa pozrieť na niektorých z najvýznamnejších slovanských bohov a ich charakteristiky:
- Perún - najdôležitejší slovanský boh, ktorý vládol ostatným. Bol bohom blesku, hromu, búrok a vojny. V mnohom sa podobal na boha Thora germánskej mytológie, kde mal určitú podobnosť aj v sekere. Tá bola jeho symbolom, kým symbolom Thora bolo kladivo. Perún vytváral blesky pomocou dvoch mlynských kameňov. Obetovali mu býka a len výnimočne aj ľudské obety.
- Chors - boh nejasného zasvätenia, spájaný so Slnkom a inokedy s Mesiacom.
- Simargl - posol bohov, ktorý má byť prostredníkom medzi nebom a zemou.
- Mokoš - zosobnenie Matky zeme je zároveň bohyňou plodnonosnej sily a úrodnosti. Počas osláv jej sviatku si prišli na svoje milovníci sexu. Sexuálne oslavy boli totiž vecou tradícií a povinnosti, ktorá nepochybne lákala viacero generácií.
- Svarog - je jedným z najstarších a najvýznamnejších staroslovanských bohov. Bol bohom Slnka a ohňa, taktiež často zobrazovaný ako boh tepla. Mal zhotoviť nebeský kotúč, čiže Slnko, v kováčskej vyhni. Je akousi obdobou gréckeho Hefaistona a ľuďom mal zoslať kliešte, cenný nástroj pri obrábaní kovov. Na jeho miesto neskôr mali nastúpiť v niektorých západných oblastiach jeho syn Svarožič, a na východe Dažbog.
- Živa - bohyňa života a životnej sily tiež nazývaná ako Siwa, Živena, alebo Rašiva, dáva život rastlinám aj zvieratám. Vynášanie Moreny, bábky zo slamy, či látky a jej hádzanie do vody či z mosta do rieky na jar, je symbolom konca jej vlády. Vládla totiž smrti a zime. Po jej vláde prišla vláda bohyne Vesny.
- Vesna - bohyňa jari, mladosti a života zaháňala Morenu a prinášala oživenie zmrznutej prírody a oživovala všadeprítomnú zeleň. Bola jej zasvätená breza. Informácie o nej sa zachovali len ak v našich končinách a aj o nich sa nedá povedať, že ide s istotou o pôvodnú postavu, prípadne či sa naozaj volala Vesna.
- Veles - bol bohom čried, ochranca pastierov a bol jedným z najstarších bohov Slovanov vôbec. Pre niektoré národy bol bohom podsvetia.
- Trihlav - je mladším bohom, ktorý bol vyznávaný len v niektorých oblastiach západných Slovanov. Každá z hláv symbolizovala nebo, zem alebo podsvetie a mal vysoký význam najmä v oblasti okolo súčasného severozápadu Poľska.
- Jarilo - boh vyobrazený ako mladý šťastný muž, ktorý vládne plodnosti a jarnému slnku. Patrí medzi mladších bohov, a pochádza z oblastí Pobaltia.
- Rujevít - je ochrancom ostrova Rujana a je vyobrazovaný s až siedmimi tvárami a siedmimi mečmi s ôsmym v pravej ruke. Ďalšími bohmi na ostrove Rujana sú Porevít a Porenut, ktorí plnili taktiež úlohu ochrancov, hoci len ochrancov miest.
- Simargl - jeho funkcia je nejasná. Hoci sa nám zachovala o ňom zmienka, pre podobnosť výrazu z iránskeho jazyka sa dozvedáme o možnej spojitosti s démonom podobným psovi, ochrancovi rastliny. Môže však ísť o dvoch bohov a to Sima a Rgla, čo by mohlo znamenať dobytok a obilie.
- Devana - Perúnova dcéra, ktorej malo byť zasvätené nebeské svetlo a lokálne zasvetené aj to denné. V podobe zlatovlasého dievčaťa na zlatej stoličke si ju predstavujú zrejme skôr etnológovia a historici.

Niektorí slovanskí bohovia
Perún - najvýznamnejší slovanský boh
Perún - ten, ktorý udiera, bije veľkou silou (bleskom), bol považovaný za najvyššieho slovanského boha. Bol zobrazovaný ako muž drsného výrazu s medenou bradou, niekedy so striebornou hlavou a zlatými fúzami. Nechýbala mu sekera, alebo kladivo, ktorým metal ohnivé blesky.
Perúnova moc sa naplno prejavovala nástupom jari - prvým zahrmením. Údajne po tom, ako Perún udrel prvým bleskom sa začali prebúdzať bohovia, príroda, začal sa nový kruh života. Perún bol považovaný za ochrancu poľnohospodárstva. Polia zlých ľudí zasypával krúpami. Predstavoval symbol spravodlivosti.
V prírode ho symbolizuje dub - najsilnejší zo všetkých stromov. Všetko zasiahnuté bleskom sa stáva posvätným. Perún bol hlboko vrytý do ľudského povedomia, ani kresťanstvu sa ho nepodarilo vymazať. Je už minulosťou, no i dnes jeho meno ožíva v podaní preklínania, hnevu a podobne.
Perún a jeho atribúty
- Hromovládca: Najčastejší prívlastok Perúna, zdôrazňujúci jeho moc nad hromom a bleskom.
- Ochranca spravodlivosti: Pod jeho ochranou sú súdy a je zosobnením pravdy.
- Svarogovo koleso času: Práve on otáča Svarogovo koleso času.
- Sekera: Jeho typickým artefaktom je sekera, ktorá je symbolom moci.
- Posvätný háj: Jeho posvätným miestom je dubový háj, kde sa konali rituály a obetovania.
Perún v iných kultúrach
Perún, ale po slovensky aj Parom, je svojím spôsobom známy na celom svete. Pripodobňuje sa indickému božstvu Varuna, hlavnému bohovi slnečných božstiev Áditja. Varuna vyšiel z mora a Rámovi na jeho ceste do Srí Lanky ho pomohol zvládnuť - a Varuna sa stal bohom mora.
Perún je rovnako podobný starogréckemu Uránovi, bohovi nebies. Perúna okrem starých Slovanov poznali a ctili Lotyši, Litovci, starí Prusi. Zobrazovali ho ako muža s tvrdosťou k očiach. Niekedy mal zlaté fúzy a striebornú hlavu. Buď jazdil na voze, alebo po oblohe lietal na mlynskom kameni. Vyzbrojený sekerou, občas kladivom.
Perún je rovnako často porovnávaný s germánskym bohom Thorom, známym aj ako hromovládca. Thor mal ohnivú sekeru, posvätný strom dub a zviera býka. Z dní mu zasvätili štvrtok. A to nie je všetko. Thor alebo Tór, po staronemecky Donar, v starých severských jazykoch Pórr, prípadne Ása-Pórr, bol boh nielen hromu a blesku, ale aj rozumu. To je dôvod, prečo mal povesť najsilnejšieho z bohov aj ľudí. Uctieval sa ako boh úrody.
Perún sa takisto stotožňuje s Herkulom, resp. Heraklom. Podľa gréckych mýtov bol mocným synom boha Dia a Alkmény, dcéry mykénskeho kráľa Elektryóna. Asi viete, ale predsa pre úplnosť: ide o najväčšieho hrdinu antického sveta.
A čo Thor? Ten sa zobrazuje aj ako mladý muž s červenou bradou a jeho otcom bol najvyšší boh severskej mytológie Ódin. Znak Thora, a tým pádom aj Perúna, je svastika - symbol pohybu a energie. Zároveň je svastika považovaná za najstarší solárny symbol na svete, čiže posvätný symbol Slnka - života.
S príchodom kresťanstva sa z Perúna stal svätý Eliáš. V kresťanstve je Eliáš prototyp spravodlivého bojovníka proti bezbožnosti, predchodca mníchov a askétov. Ľudia sa naňho spoliehali pri zlom počasí, verili, že je divotvorca. K Slovanom sa jeho kult dostal cez Konštantínopol a nahradil Perúna.
Porovnanie atribútov Perúna s inými bohmi
| Boh | Atribúty |
|---|---|
| Perún | Hrom, blesk, sekera, dub, spravodlivosť |
| Thor | Hrom, blesk, kladivo, dub, sila |
| Zeus | Hrom, blesk, žezlo, orol |
Fragmenty dávnych indoeurópskych tradícií podľa jedného z najvýznamnejších jazykovedcov 20. storočia naznačujú, že Perúna alebo jeho predchodcu pôvodne sprevádzala družka či „konkubína“.
Roman Jakobson, jeden z najvýznamnejších jazykovedcov 20. storočia, upozorňuje, že rituál ako aj mladé dievča v jeho stredobode nesú „zdvojené meno Perúna“. Zdvojením slovného koreňa v mene Perún vznikla Perperuna (per-perun-a): podľa Jakobsona pôvodné označenie, od ktorého sú odvodené rôzne miestne variácie prporuľa, perperuda, peruniga a iné.
V tomto prípade však Roman Jakobson upozorňuje, že ak sa oprieme o historickú jazykovedu, ktorá skúma zákonitosti vývoja slov v rôznych jazykoch, a o porovnávaciu mytológiu indoeurópskych národov, získame početné indície, ktoré ukazujú na pôvod Perperuny hlboko v indoeurópskom praveku.
Perun | Slovanský boh hromu
Ďalšie významné božstvá
Okrem Perúna, slovanská mytológia je bohatá na ďalšie božstvá. Medzi ne patrí Mokoš, bohyňa plodnosti a úrody, Svarog, boh Slnka a ohňa, Vesna, bohyňa jari, a Veles, boh dobytka a podsvetia.
Mokoš - zosobnenie Matky zeme je zároveň bohyňou plodnonosnej sily a úrodnosti. Počas osláv jej sviatku si prišli na svoje milovníci sexu. Sexuálne oslavy boli totiž vecou tradícií a povinnosti, ktorá nepochybne lákala viacero generácií.
Svarog - je jedným z najstarších a najvýznamnejších staroslovanských bohov. Bol bohom Slnka a ohňa, taktiež často zobrazovaný ako boh tepla. Mal zhotoviť nebeský kotúč, čiže Slnko, v kováčskej vyhni. Je akousi obdobou gréckeho Hefaistona a ľuďom mal zoslať kliešte, cenný nástroj pri obrábaní kovov.
Živa - bohyňa života a životnej sily tiež nazývaná ako Siwa, Živena, alebo Rašiva, dáva život rastlinám aj zvieratám.
Vesna - bohyňa jari, mladosti a života zaháňala Morenu a prinášala oživenie zmrznutej prírody a oživovala všadeprítomnú zeleň. Bola jej zasvätená breza.
Veles - bol bohom čried, ochranca pastierov a bol jedným z najstarších bohov Slovanov vôbec.
Slovanská astrológia a symbolika
Slovanská astrológia a symbolika zahŕňajú rôzne prvky, ktoré majú vplyv na ľudský osud a život. Slovania mali vlastné znamenia zverokruhu, ktoré sa líšili od znamení, ktoré poznáme dnes. Každé znamenie malo svoj vlastný charakter a vplyv na osud jednotlivcov.
Znamenia slovanského zverokruhu:
- Vlk (21. december - 20. január)
- Medveď (21. január - 20. február)
- Sokol (21. február - 20. marec)
- Vták (21. marec - 20. apríl)
- Bažant (21. apríl - 20. máj)
- Los (21. máj - 20. jún)
- Rys (21. jún - 20. júl)
- Jeleň (21. júl - 20. august)
- Vydra (21. august - 20. september)
- Líška (21. september - 20. október)
- Kuna (21. október - 20. november)
- Bobor (21. november - 20. december)

Slovanský zverokruh