Etrúske náboženstvo je ako tajomný kameň zapadnutý v pôde dejín - presiaknutý silou, presnosťou a mystikou, no čiastočne zabudnutý. Ich vierouka, predznamenania a práca s vôľou bohov prenikli až do srdca Ríma, no duchovný základ - videnie sveta ako prepojeného celku medzi nebom, zemou a podsvetím - zostáva dodnes fascinujúcim dedičstvom.
Etruskovia rozoznávali nebeské a podsvetné božstvá. Nebeské božstvá riadila trojica Tinia, Uni, Menrva, podsvetné Vetisl, Mania a Demeter. Vládcom neba bol Tin/Tinia, pomáhal mu zbor šiestich bohov a šiestich bohýň, ich mená sú neznáme, pretože boli tabu. Rímske správy ich označujú dī cōnsentēs - spolu sa zúčastňujúci. Tinia vládol blesku, podobne ako grécky Zeus a rímsky Iūppiter, ale rovnakú vládu nad bleskom majú aj poradcovia, dī cōnsentēs.
Rimania tento systém poradného zboru neprevzali, ale pomenovanie dī cōnsentēs používali na označenie šiestich párov božstiev prijatých podľa gréckeho vzoru (Iūppiter-Iūnō, Neptūnus-Minerva, Mars-Venus, Apollō-Diana, Volcānus-Vesta, Mercurius-Ceres).
Ďalšie dôležité božstvá zahrňovali:
- Uni ~ rímska Iunō, je Tiniova manželka
- Tecom alebo v Itálii používané názvy Menerva, Menrva, Merva, Mera, nie je panenskou bohyňou ako Pallas Athéna, ale je tiež bohyňou múdrosti
- Ani - božstvo času, zobrazované s dvoma alebo štyrmi tvárami, Rimania ho prevzali ako boha zvaného Ianus
- Nethuns ~ Neptūnus, boh moreplavcov, ale uctievaný aj vo vnútrozemí ako božstvo vôd, zobrazovaný tiež s trojzubcom
- Marisl, Mari ~ Mars, božstvo jarných vôd, dažďa a úrody, pod vplyvom gréckych mýtov o láske Area a Afrodíty Etruskovia spájali Marisla s bohyňou Turan, ktorá je etruskou paralelou ku gréckej Afrodíté. Marisl nebol v etruskom ponímaní bohom vojny, tým bol Laran.
Z gréckych bohov Etruskovia prebrali kult Apollóna - Aplu, Artemidy - Artemnes, Artumes a héroa Hérakla - Hercle, ktorého Etruskovia uctievali ako boha. Na rozdiel od gréckych a rímskych mýtov Etruskovia znázorňovali Hercla kojeného bohyňou Uni. Grécka Héra a rímska Iunō Hérakla nenávidela a snažila sa mu všemožne uškodiť.
Podsvetní bohovia: Vetisl ~ latinský Vedius/Veiovis, okrídlená bohyňa smrti Vanth. Od 5. storočia pr. n.l. sa rozšíril kult dvojice Aita ~ grécky Hádés a Fersipnei ~ gr. Persefoné. Ďalší podsvetní bohovia boli Silvans ~ lat. Silvānus, Satres ~ lat. Saturnus, ktorého vláda nastávala pri zatmení = smrti slnka, uctievali ho krvavými obetami, Velchans ~ lat. Volcānus, boh ohňa zobrazený na minciach z Populonie (etrusky Pupluna/Fufluna). Od 5. a 4. storočia pr. n.l. sa predstavy o podsvetných božstvách prelínajú s gréckymi, ale Charun ~ Chárón nie je prevozník, ale boh/démon, ktorý trestá nepriateľov bohov, a čaká pri podsvetnej bráne na duše, ktorým zasadzuje svojím kladivom smrteľnú ranu.
Vo všeobecnosti sa nebeské božstvá považovali za priaznivé a podsvetné za nepriaznivé. Niektorí bohovia mohli byť raz priazniví, inokedy nepriazniví, ako Fufluns, boh ohňa, pripomínajúci gréckeho Dionýza.
Etruskovia verili, že bohovia ovládajú celý svet, a pozorovaním javov si vytvorili magickú sústavu čísel, najvýznamnejšie boli čísla 7 a 12, podľa siedmich planét a dvanástich súhvezdí v zverokruhu. K bohom sa obracali s modlitbami, ktoré boli pravdepodobne metricky zostavené.
Medzi obety patrilo aj lectisternium, ktoré sa udržalo ešte aj v Ríme - zobrazení v ležiacej polohe (ako vtedy bývalo zvykom počas hostín). Konali sa aj slávnostné hry s pretekami vozatajov, jazdcov a zápasníkov, hudobno-tanečnými predstaveniami a mimickými rituálnymi tancami. Existovali aj všeetruské hry, tie sa konali pravidelne pri svätyni Voltumny . Z etruskej Kampánie sa v 5. storočí pr. n.l. hry rozšírili aj do Ríma. Hry sa usporadúvali tiež v súvislosti s pohrebom a prelievala sa počas nich aj krv - ako príklad slúži zobrazenie z Hrobky augurov v Tarquiniách, muž so zakrytou hlavou bojuje proti psovi.
Náboženské zásady boli ustanovené zložitými predpismi (disciplīna etrusca), ich výklad podávali haruspikovia - haruspicēs. Pôvod náuky bol prezentovaný ako mýtický, Etruskov ju naučil Tages, dieťa vyorané v Tarquiniách, potomok Hercla alebo Genia s Menrvou. Disciplina etrusca bola zakotvená v posvätných knihách: librī Tageticī (o bohoch a spôsoboch ich uzmierenia), librī Vegonicī (náuka o blesku a očisťovaní miest ním zasiahnutých), librī Acherunticī (zásady pre posmrtný život), librī fātālēs (osudové), librī fulgurālēs (o blesku).
Model etruskej pečene z Piacenzy
Haruspicēs pri obeti vykladali vôľu bohov a ich mienku podľa pečene - model pečene s vyznačenými miestami prislúchajúcimi danému bohu. Na modeli je vyznačená pravá časť - slnečná usils a ľavá časť - mesačná tivr. Okrem pečene skúmali aj iné vnútornosti.
Augurēs vykladali znamenia prichádzajúce z neba a vyznali sa aj vo veštení z letu vtákov, veštili z vymedzeného priestoru templum, ktorý rozdelili na štyri časti kolmicou východ-západ decumānus a kolmicou sever-juh cardō. Augur vychádzal z predpokladu, že bohovia sídlia na severe a dívajú sa smerom na juh, preto ľavú stranu považovali za stranu svetla a slnka, za priaznivú a pravú za nepriaznivú. Gréci vnímali strany naopak a ich spôsob sa ujal aj u Rimanov, pravá strana bola priaznivá a ľavá nepriaznivá. Podľa tohto vnímania sa postupovalo pri stavbe miest, chrámov, vojenských táborov.
Bohovia boli uctievaní najprv na mieste vymedzenom kňazmi, neskôr - asi od prelomu 7. a 6. storočia pr. n.l. im stavali chrámy. Stáli na pódiu, na priečelnej strane viedlo do chrámu schodisko. Na rozdiel od gréckych a rímskych chrámov mali etruské obvykle štvorcový pôdorys a stĺpy boli len v prednej časti. Dôležitý bol ale celý posvätný okrsok a najdôležitejší bol oltár pod holým nebom, na ktorom sa obetovali rôzne obetiny. Okrem potravinových obetných darov sa bohom darúvala aj keramika a bronzové sošky.
Duša sa oddelila od tela a pokračovala v živote v hrobke alebo v podsvetí, výnimočne odišla medzi bohov. Od 4. storočia pr. n.l. Etruskovia prijali grécku vieru v podsvetie prístupné každej duši, ale etruské podsvetie bolo pochmúrnejšie než grécke, čo súviselo so spoločenskými zmenami a úpadkom etruskej aristokracie. Hrobky boli vyzdobené motívmi pohrebnej hostiny s bohmi alebo výjavmi z gréckej mytológie, kde sa prelieva krv - podrezanie zajatých Trójanov, zobrazenie Charuna a démona Tuchulchu s krídlami, oslími ušami, zobákom dravca a hadmi vytŕčajúcimi z hlavy. Tento námet mohol ovplyvniť kresťanskú predstavu o diablovi, v časoch, keď sa kresťania ukrývali a tajne zhromažďovali v hrobkách.
Etruský vplyv na náboženstvo starých Rimanov je veľký, sprostredkovali prenos gréckych božstiev do rímskeho panteónu, určili formálnosť a prísnu nemennosť kultu a ovplyvňovali široké vrstvy obyvateľstva až do prelomu letopočtov. Haruspikovia čelili v neskorom cisárstve zákazom ich činnosti, a predsa sa ich veštenie udržalo aj v kresťanskom období.
Tieto bytosti neboli len predmetmi uctievania - boli to živé sily, ktoré sa manifestovali cez rituál, znamenie a osud. Etruskovia verili, že bohovia hovoria pomocou prírody. Haruspicina - čítanie z pečene obetovaných zvierat. Etrúska viera po smrti nebola hrozbou, ale prechodom. Hroby boli stavané ako domy - večné príbytky duší. (Aj dnes na našich cintorínoch sú ešte malé krypty ktoré mali - majú tvar domčeka. Dary a nápisy (napr. Podľa legendy vzišiel zo zeme - dieťa so znalosťou starca. Tagès je archetyp zjavenej múdrosti, podobný hermetickému Poimandrésovi.
Etruskovia, ktorí žili na Apeninskom polostrove v 9. - 2. storočí pred n. l., mali zákony týkajúce sa vlastníctva pôdy. Jeden z nich hovorí: "More bolo oddelené od zeme a pretože Jova (Tinia) najvyšší boh im zveril zem do vlastníctva, určil im, aby zem bola vymeraná a hranice medzi poliami presne vymedzené a označené." Tinia prikázal: "Ten, kto sa ich dotkne, alebo nimi pohne s cieľom rozšírenia svojho majetku na úkor zmenšenia majetku niekoho iného, bude za tento zločin prekliaty bohmi. Ak to urobia otroci, upadnú ešte do väčšej poroby."