Očarujúcou historickou stavbou v bratislavskej mestskej časti Staré mesto je Kostol svätej Alžbety Uhorskej, známy tiež ako Modrý kostolík. Vďaka neprehliadnuteľnej modrej farbe a secesnému štýlu je jednou z najvyhľadávanejších historických pamiatok v Bratislave.
Od vysvätenia chrámu uplynie v stredu 11. októbra 110 rokov. Kostol svätej Alžbety známy ako Modrý kostolík je secesná sakrálna stavba v bratislavskom Starom Meste.
Kostol sv. Alžbety (Modrý kostolík)
Vznik a architektúra
V tomto období totiž maďarský architekt a predstaviteľ secesie Edmund Lechner začal pripravovať plány bratislavského Katolíckeho kráľovského hlavného gymnázia (v súčasnosti gymnázium na Grösslingovej ulici), pričom vznikla požiadavka, aby sa k nemu spomínaný kostol pripojil.
Základný kameň chrámu bol položený v 23. augusta 1909. O jeho vznik sa zaslúžila mecenáška sakrálnych stavieb, grófka Gabriela Szapáryová, ktorá financovala napríklad aj stavbu bratislavského Kostola nanebovzatia Panny Márie (Blumentál).
Modrý kostolík, ktorý je dnes súčasťou Starého Mesta Bratislavy, vysvätili 11. októbra 1913. Ide o jednoloďovú stavbu s pristavanou valcovitou vežou. Stavbu charakterizujú prvky secesie. Tvoria ich ornamenty a pravidelne sa opakujúce prírodné motívy listov a kvetov.
Exteriér a interiér
Interiér aj exteriér kostola je vymaľovaný odtieňmi bledomodrej farby. Steny budovy zdobia modré majolikové obkladačky. Pravé uhly pri výzdobe nahrádza jemný oblúk. Modré drevené lavice vnútri kostola sú tiež ozdobené ornamentom s prírodným motívom štylizovaného listu a kvetu. Strechu pokrýva modrá glazovaná škridla.
Súčasťou stavby je aj oválna veža vysoká 36,8 metra. Grófka Szapáryová nariadila vybudovať vchod do chrámu nielen zo strany od školy, ale aj ďalší, do ktorého sa vchádza z Bezručovej ulice - v súčasnosti slúži ako hlavný vstup.
Mozaika nad bránou hlavného vchodu vyobrazuje sv. Alžbetu, dcéru uhorského kráľa Ondreja II., ktorá má v plášti uložených množstvo ruží. Tento výjav sa viaže k zázraku, ktorý sa mal stať, keď raz šľachtičná Alžbeta pri svojom odchode zo zámku vynášala chlieb hladným. Členovia jej rodiny ju vtedy podozrievavo zastavili s otázkou, čo ukrýva v zástere. Boh ju chcel uchrániť pred hnevom príbuzných a tak zázrakom obhájil jej narýchlo vymyslenú výhovorku o ružiach a chlieb premenil na kvety.
Obraz tejto svätice sa nachádza tiež vo vnútri kostola na hlavnom oltári.
V blízkosti Modrého kostolíka je Pamätník nenarodených detí od výtvarníka Františka Guldana, ktorý bol odhalený 30. októbra 1997. Zaujímavosťou je, že zmenšenú napodobeninu bratislavského Kostola svätej Alžbety Uhorskej možno nájsť v bruselskom parku Mini-Europe. Na tomto mieste sú umiestnené modely s pridanou hodnotou v oblasti architektúry a kultúrneho významu európskych krajín.
Architekt Edmund Lechner
Plán to bol ambiciózny a ambiciózny bol aj výber architekta. Maďar Ödön Lechner bol totiž mimoriadne plodný autor a stal sa jednou z kľúčových osobností vtedajšej architektúry. Edmund Lechner sa veľmi potešil, keď v roku 1909 dostal od Bratislavčanov poverenie na naprojektovanie kostola. Veď už niekoľko rokov nedostal žiadne poverenie od štátu a bol finančne úplne na dne (jeho dlhy v kaviarni neskôr vyplatil Jozef Vágó).
Lechner na kostole, na rozdiel od dovtedajších veľkých budov, nepoužil veľké stenové pásy, ale jednotlivé menšie pásy, čím naplánoval maďarskejšie rozvrhnutie steny. Tým sa čelné steny stali oveľa živšie ako dovtedajšie Lechnerove budovy.
Lechner zmenil pôvodne navrhnutý pozemok, pričom požiadal o pozemok na rohu ulice. Chcel tak prispôsobiť umiestnenie kostola, aby získal dva vchody, jeden na severnej strane oproti gymnáziu pre študentov a druhý na východnej strane pre obyvateľstvo. Lechner takýmto umiestnením kostola úplne prevrátil tradičnú pozíciu (hlavný vchod na západe, bočný vchod na juhu).
Podľa výskumu pôvodná farba kostola bola sivá. Hore zobrazená pohľadnica teda správne znázorňuje zafarbenie stien, reliéfy na stenách boli žlté. O stenách hovorí aj vtedajší opis: "Okrem širokých plôch stien staviteľ prerušoval steny plochými reliéfmi. Takto stenu rozčlenil do rôznych tvarov: kríž, kruh, z okien visiaca ornamentika, medzi nimi modrobiele mozaikové symboly ruží s retiazkami a so symbolom Najsvätejšej Trojice - v trojuholníku vsadené oko." (Emil Szyllaba: Pamätný kostol slávnej arpádovskej svätej Alžbety, nazývanej aj kráľovnej Alžbety, bratislavského kráľovského katolíckeho hlavného gymnázia).
Ladislav E. Baranszki píše v gymnaziálnom vestníku 1909/10: "Chcem obzvlášť poznamenať niečo ohľadne hlavného vchodu, ktorý každého prekvapí svojou monumentalitou a pritom nádhernou jednoduchosťou. Rímsa vchodu mohutne vystupuje z rovnej steny. Vchod je jednoduchý a široký, uzavretý elipsou. Rímsa svojou vypuklosťou sa javí ako zaoblený stĺp... Celá brána je akoby nalepená na stene. Mozaika nad bránou zobrazuje sv. Alžbetu znázorňujúc zázrak s ružami. Keď raz opäť zo zámku vynášala chlieb hladným, ktosi ju podozrievavo zastavil s otázkou, čo nesie v zástere. Boh zázrakom obhájil jej narýchlo vymyslenú a nešikovnú výhovorku o ružiach, lebo chlieb sa naozaj premenil na ruže (pozri galériu obrázkov vyššie).
O mozaike sa zmieňuje umelec Róth Miksa a prisvojuje si ju vo svojich pamätiach (Vyznania RóthaMiksu. Umelec, ktorý maľuje na sklo o maľbe na skle. Na stenách vidíme legendárne štýlové ruže sv. Alžbety vytvorené s veľkou fantáziou z rôznych materiálov: modrou sklenenou mozaikou, farbou, alumíniovými platňami, sadrou. Štylizovanými ružami sú ovenčené vchody a v menšej miere aj okná.
Stavba kostola sv. Alžbety prekročila vytýčený termín výstavby. Tu i tam sa omeškali projektant alebo realizátor. Kto omeškanie spôsobil dodnes nie je jasné. V Bratislave jednu zimu zmrzla omietka a v lete robotníci štrajkovali. V Kőbányi odňali Lechnerovi projektovanie vnútorného zariadenia kostola, ale aj Bratislavčania už boli veľmi netrpezliví.
Secesný štýl a ľudové prvky
V prvom rade to je však secesný kostol. Secesná je jeho farebnosť, ľahkosť, organickosť, oblosť a hravosť, secesné sú aj materiály, ktoré boli pri jeho stavbe a dekorácii použité. Pre nový secesný štýl bolo typické kombinovať netradičné a moderné materiály (železobetón) s tradičnými umeleckoremeselnými výzdobnými technikami (majolika, keramika, sklo, mozaika).
Lechner k tomu všetkému pri projektovaní nového kostola ešte doplnil prvky z románskej (a teda výsostne európskej) architektúry a ornamentálne motívy inšpirované maďarskou ľudovou architektúrou 19. storočia. Z týchto zdrojov čerpal aj pri tvorbe masívnych a plasticky riešených portálov.
Symbolika ruží a patrónky kostola
Ruže sú dôležitým motívom celého výzdobného programu. Secesní umelci milovali rastlinné motívy, vedeli sa s nimi výtvarne pohrať a oceňovali ich vysokú dekoratívnosť.
A zasvätenie sv. Alžbete Uhorskej, ktorej hlavným atribútom je práve ruža, muselo byť pre secesného Lechnera vzrušujúcou výzvou. Mozaikové ruže v modrej a striebornej farbe zdobia fasádu, farebné ruže sú vyskladané aj v pásoch keramickej mozaiky, ktoré členia mramorový oltár.
Svätá Alžbeta Uhorská, ktorá prvé roky svojho života prežila na Bratislavskom hrade a je známa svojou láskavosťou a dobročinnosťou, je v kostole prítomná na dvoch dôležitých figurálnych obrazoch. Vo veľkom okrúhlom okne nad hlavným vstupom je zasadená byzantsky pôsobiaca mozaika. V strede vidíme sväticu s korunou na hlave, ktorá drží v lone ruže. Na jednej strane sa jej ukláňa žobrák, na strane druhej žena s dieťaťom v náručí.
Oltárny obraz sv. Alžbety, ktorý vytvoril maďarský maliar Gyula Túry, predstavuje Alžbetu rozdávajúcu chlieb chudobným a chorým, ženám, deťom, starcom, starenám a mrzákom. Viedenské alžbetínky venovali bratislavskému kostolu aj posvätnú partikulu z kostí sv. Alžbety. Relikvia je zabudovaná v oltári.
Premeny a súčasnosť kostola
Kostolík prijali Prešporčania s hrdosťou a takmer okamžite ho premenovali na Modrý kostolík. Toto pôvodne neformálne pomenovanie však nedostal pre svoje modré steny. Zo starých záznamov vyplýva, že pomenovanie vychádzalo z farebnosti výzdobných mozaík a strešnej krytiny, pričom steny pôvodne modré neboli.
Modrý kostolík, ktorý je dnes takou obľúbenou destináciou aj pre slovenských turistov, bol plný habsburských a uhorských symbolov. Mnohé však boli postupne odstránené. Zo spodnej časti mozaiky sv. Alžbety, osadenej nad hlavným portálom, bol napríklad odstránený arpádovský erb. A spolu s Rigeleho reliéfom zmizli aj rakúsko-uhorský štátny znak a erby dynastií, z ktorých pochádzal cisársky pár.
Takisto vitráže, zničené počas druhej svetovej vojny, zostali po rekonštrukcii bez erbov. Kostolík teda nie je iba príkladom maďarskej secesie, ale dá sa naň pozerať aj ako na pamätník pre mnohých stále neobľúbenej monarchie.
Napriek tomu všetkému, alebo práve pre nápadnosť, fotogenickosť a nezvyčajnú farebnosť kostolík v roku 2006 Thierry Meeus vybral, aby práve on v bruselskom parku Mini-Europe reprezentoval Slovensko. Či sa to niekomu páči, alebo nie. Faktom zostáva, že malý kostolík je medzi Bratislavčanmi mimoriadne obľúbený. Sú na neho hrdí a majú ho naozaj radi. Radi sa v ňom sobášia a krstia svoje deti.
Ďalšie významné kostoly v Bratislave
V Bratislave sa nachádza viac ako 50 kostolov, katedrál a kaplniek. Medzi najzaujímavejšie patria:
- Dóm sv. Martina: Najzachovalejší a najväčší gotický kostol v Bratislave.
- Františkánsky kostol Zvestovania Pána: Najstaršia zachovaná sakrálna stavba v Bratislave.
- Kostol trinitárov: Najväčší barokový kostol v Bratislave.
- Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Jezuitský kostol): Neskororenesančná stavba s neskoršou barokovou úpravou.
Navštívte tieto pamiatky a objavte krásu a históriu Bratislavy.
tags: #najznamejsi #kostol #v #bratislave