Slávnosť Nanebovstúpenia Pána je dôležitý kresťanský sviatok, ktorý si pripomíname 40 dní po Veľkej noci a desať dní pred Turícami - Zoslaním Ducha Svätého. O slávení tohto sviatku máme písomné správy už od 4. storočia. Kresťania si vo štvrtok pripomenú sviatok Nanebovstúpenia Pána, teda vstúpenie Krista do neba - Ascensio Domini. Tento sviatok si kresťania na celom svete pripomínajú 40 dní po Veľkej noci. Pre svoju nadväznosť na premenlivý termín veľkonočných sviatkov patrí sviatok nanebovstúpenia k pohyblivým.
Veriaci si budú na bohoslužbách pripomínať zavŕšenie diela Ježiša Krista na Zemi a jeho návrat k nebeskému otcovi. So svojimi učeníkmi sa Spasiteľ lúčil s prísľubom, že bude prítomný vždy medzi tými, ktorí sa zhromaždia v jeho mene. V evanjelických kostoloch je pre tento sviatok charakteristické chrámové rúcho bielej farby.
Biblické zmienky o Nanebovstúpení
Biblické zmienky o Nanebovstúpení: Prvé čítanie slávnosti Nanebovstúpenia Pána prináša úvod do Skutkov apoštolov, ktorý obsahuje jeden z opisov Ježišovho nanebovstúpenia. Ďalšie opisy nájdeme v Mk 16,19 a Lk 24,50-52. Za potvrdenie Ježišovho nanebovstúpenia môžeme považovať aj Petrove slová v Sk 2,33-34 a v 1Pt 3,22, alebo Pavlove slová v Ef 4,8-10. Ježiš hovorí o svojom nanebovstúpení v Jánovom evanjeliu, aj v iných evanjeliách - Mt 10,32-33; 19,28; 20,21-23; 22,43-44, atď.
Lukáš v Skutkoch apoštolov: Lukáš sa v úvodných slovách Skutkov apoštolov vracia k zhrnutiu udalostí medzi Ježišovým zmŕtvychvstaním a jeho nanebovstúpením, pričom spomína 40 dní Ježišových zjavení a rozhovorov s apoštolmi. Lukáš celé Ježišovo pozemské účinkovanie predstavuje ako výstup k Otcovi (z Galileje do Jeruzalema a následne z Jeruzalema do neba), ako exodus, ktorý sa teraz definitívne naplnil. Ježišovým nanebovstúpením vrcholí Ježišova „pascha“, prechod k Otcovi.
Proroctvo o návrate: Lukáš k tejto správe o Ježišovom viditeľnom odchode k Otcovi pridáva aj proroctvo o Ježišovom slávnom návrate od Otca späť na zem, vtedy príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať, teda „v nebeských oblakoch“, čiže v Božej sláve. Toto proroctvo vkladá do úst „dvoch mužov v bielom odeve“ (anjelov, resp. nebešťanov).
Svätá Faustína a Nanebovstúpenie Pána
Svätá sestra Faustína vo svojom Denníčku opisuje svoje duchovné zážitky spojené s týmto sviatkom: Dnes už od samého rána sa Boh dotýka mojej duše. Po svätom prijímaní som chvíľu prebývala s nebeským Otcom. Moja duša bola pritiahnutá do samotnej žiary lásky. Pochopila som, že žiadne vonkajšie diela nemožno porovnávať s čistou láskou k Bohu… Videla som radosť vteleného Slova a bola som pohrúžená do trojjediného Boha. Keď som prišla k sebe, moju dušu zaplavila túžba, túžim spojiť sa s Bohom. Zalieva ma taká veľká láska k nebeskému Otcovi, že celý tento deň nazývam nepretržitou extázou lásky. Celý vesmír sa mi zdal v porovnaní s Bohom iba kvapôčkou vody. Niet väčšieho šťastia ako to, že Boh mi dáva vnútorne poznať, že mu je milý každý úder môjho srdca, a keď mi dáva najavo, že ma osobitne miluje. Toto vnútorné presvedčenie, v ktorom ma Boh uisťuje o svojej láske voči mne a o tom, ako mu je milá moja duša, prináša do mojej duše hlboký pokoj.
Liturgický kontext
Nanebovstúpenie Pána je súčasťou cyklu liturgických udalostí, ktoré pramenia z Veľkej noci. Z Veľkej noci pramenia všetky sväté dni: začiatok Pôstneho obdobia, Nanebovstúpenie Pána, Zoslanie Ducha Svätého, Prvá adventná nedeľa. Aj na sviatky svätej Božej Matky, apoštolov a svätých i pri Spomienke na všetkých verných zosnulých Cirkev putujúca na zemi ohlasuje Veľkú noc svojho Pána.
Žalm 47 je typický hymnický žalm. Je súčasťou „druhej knihy“ Žaltára (Ž 42-72), ktorá obsahuje len tzv. „elohistické“ žalmy (Božie meno Jahve sa v nich často nahrádza všeobecným označením božstva Elohim.
Žalm 47, 2-3. 6-7
- Tlieskajte rukami, všetky národy, jasajte Bohu hlasom radostným.
- Lebo Pán je Najvyšší a hrozný, nad celou zemou veľký kráľ.
- Za jasotu vystupuje Boh, Pán vystupuje za hlaholu poľnice.
- Spievajte Bohu, spievajte, spievajte nášmu kráľovi, spievajte.
- Pretože Boh je kráľom celej zeme; spievajte mu chválospev.
- Boh kraľuje nad národmi, Boh sedí na svojom svätom tróne.
Spomienka na odchod Ježiša Krista zo Zeme pripadá vždy na štvrtok. Podľa cirkevnej tradície žil Ježiš Kristus 40 dní po svojom zmŕtvychvstaní medzi apoštolmi, robil zázraky na ich povzbudenie a dával im posledné usmernenia do budúcej apoštolskej práce. Zároveň im prisľúbil Ducha Svätého, ktorý im všetko pripomenie a bude ich učiť a viesť. Jeho zoslanie sa slávi desať dní po Kristovom nanebovstúpení ako tretí najväčší cirkevný sviatok. Nanebovstúpenie opisujú viaceré z biblických kníh. Ježiš podľa nich vyviedol apoštolov na vrch a slávnostne ich vyzval ísť do celého sveta a hlásať evanjelium. Potom ich požehnal a vzniesol sa pred ich očami, ale oblak ho zakryl.
Nato sa im zjavili dvaja anjeli a povedali, že Ježiš odišiel do neba, ale znova príde na zem. Bude to jeho druhý príchod pri poslednom súde.
Význam sviatku Nanebovstúpenia Pána sa premietol do ľudového pranostického kalendára a ľudia dodnes veľmi starostlivo sledujú, aké je počasie, pretože jedna z pranostík hovorí: „Ako je na Vstúpenie, tak bude celú jeseň“.
Po svojom umučení Ježiš poskytol apoštolom mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve. V Biblii číslo 40 je vždy symbolom prípravy na niečo nové, na niečo, čo má prísť. Číslom 40 akoby chcel autor biblického textu povedať: „čosi kvasí, čosi sa chystá... Tak nanebovstúpenie Pána je ukončením pozemskej prítomnosti Ježiša medzi učeníkmi. Po týchto štyridsiatich dňoch nastáva niečo nové - a to je čas Cirkvi. Končí sa obdobie viditeľnej prítomnosti Ježiša na zemi, a nastáva obdobie jeho prítomnosti v Cirkvi - v sile Ducha Svätého. Je to čas nás, ľudí.
V súčasnosti medzi biblistami prebiehajú diskusie o tom, kde sa Ježišovo nanebovstúpenie odohralo. Evanjelista Matúš ho situuje na neznámy vrch v Galilei: Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. (Mt 28,16), zatiaľčo Lukáš hovorí, že nanebovstúpenie Pána sa odohralo v Betánii na Olivovej hore blízko Jeruzalema: Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme a velebili Boha. (Lk 24,50-52)
Kde sa to v skutočnosti odohralo? Mnohí biblisti sa prikláňajú k názoru, že nesprávny geografický údaj uvádza Lukáš. Pretože to, čo je v jeho textoch prioritné, je teologický zámer - snaha poukázať na Jeruzalem ako na centrum naplnenia proroctiev o Ježišovi. Dôkazom toho je skutočnosť, že svoje evanjelium píše s neustálym zameraním na toto mesto. Lukášovo evanjelium sa v Jeruzaleme začína - tu je Zachariášovi zvestované narodenie Jána Krstiteľa. Od 9. kapitoly Lukáš opisuje Ježiša na ceste do Jeruzalema a svoj pohľad má neustále upretý týmto smerom. V skutočnosti sa udalosť nanebovstúpenia Pána mohla odohrať v Galilei, tak ako to uvádza Matúš. Pre Matúša (a tiež pre Marka) má - naopak - symbolický význam Galilea. Je to miesto, kde sa Ježišovo verejné účinkovanie začalo. Aj po zmŕtvychvstaní posiela Ježiš svojich učeníkov znova do Galiley, kde ho uvidia. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. (Mt 28,17)
Znie nám to čudne, že apoštoli sa stretávali so zmŕtvychvstalým Kristom, a pochybovali. Preto niektorí exegéti zastávajú názor, že na hore boli prítomní okrem apoštolov aj iní učeníci - a títo pochybovali. Vôbec sa však nemuselo jednať o iných učeníkov. Nie je dobré, ak si Ježišom zvolených apoštolov predstavujeme ako ľudí dokonalých a bez pochybností. Takými ani neboli. Biblia nám ich opisuje reálne so všetkými chybami a zlyhaniami. Ako ľudí na ceste, ktorých viera nie je hotová, ale musí stále rásť.
Centrálnym slovesom misijného príkazu je sloveso „učte“. Doslova by sme ho mohli preložiť: „robte mi učeníkov“. V tomto význame to znamená „u každého učeníka majte starostlivosť o hlboký vzťah so Mnou“.
Ako chápať tieto slová? Znamená to hovoriť rečou, ktorú vidíme u charizmatikov - rečou, ktorá pripomína bľabotanie batoľaťa, rečou, voči ktorej i svätý Pavol mal - zdá sa - podľa jednej narážky v liste - trochu ironický vzťah? Máme brať do rúk hadov a škorpiónov, piť smrtonosné nápoje, a očakávať, že nám neublížia? Naozaj to znamená toto? Nechce nám týmito slovami Boh povedať skôr: Ste pozvaní, aby ste v sile Ducha hovorili novým spôsobom a aby ste sa zrozumiteľným jazykom snažili, aby tento svet evanjeliu viac rozumel. Nebojte sa jedov, ktoré otravujú život v tomto svete. Naopak, buďte voči ich pôsobeniu imúnni, nenechajte ich preniknúť do svojho vnútra! Nie je toto dnes veľký zázrak? A možno aj poslanie uzdravovať môže znamenať prítomnosť niečoho omnoho všednejšieho, a predsa veľmi náročného.
Možno práve toto je odkaz sviatku Nanebovstúpenia Pána - najprv uprieť naše zraky nahor, k Ježišovi, ktorý nás predišiel do slávy Otca. Ale to nie je všetko. Následne od nás Boh očakáva, že ich uprieme opäť na zem, kde nás svet potrebuje.
Nemôžeme pochopiť bolesť človeka, ak s ním necítime. Súcit síce neodstráni bolesť, ale často mierni jej prežívanie. Cudzota a chlad bolia dvojnásobne. Ľudia často túžia viac po súcite ako po hlbokých úvahách.
Nie som presvedčený, že cirkev si musí vyčleniť špeciálny deň na pripomínanie si Kristovho vystúpenia do neba. Hrdinovia, ktorí čoskoro vytvoria Spoločenstvo prsteňa, sa zišli v Roklinke, aby zvážili svoje možnosti.
Nanebovstúpenie Pána je 40. dňom veľkonočného obdobia (39 dní po Nedeli vzkriesenia). Týmto článkom nechcem dosiahnuť, aby kresťania začali oslavovať Nanebovstúpenie. Kresťania môžu mať rôzne názory na to, ako si pripomínať hlavné udalosti Kristovho života, alebo či je vôbec vhodné sláviť sviatky. Rozmýšľame o nejakej časti Kristovho života na zemi menej než o jeho nanebovstúpení? Každý vie o jeho narodení - na to máme Vianoce. Svätý týždeň dobre pokrýva jeho smrť, pohreb a vzkriesenie. Koho však napadne, že vo štvrtok bude sviatok Nanebovstúpenia? Väčšina z nás pozná príbehy o jeho zázrakoch. Vieme o jeho kázňach a podobenstvách. Hovoríme o ľuďoch, ktorých uzdravil, démonoch, ktorých vyhnal, a židovských vodcoch, ktorých naštval. Dobre ovládame, čo Ježiš robil na zemi. Kto však uvažuje o tom, ako opustil túto zem? A o tom, prečo na tom záleží? Aký úžitok teda máme z Kristovho nanebovstúpenia?
Po prvé, z Kristovho nanebovstúpenia máme úžitok, lebo máme u Otca obhajcu, Ježiša Krista, spravodlivého (1Jn 2:1). Náš Pán Ježiš Kristus nás v nebi obhajuje, takže vždy, keď nás Satan v našom svedomí obviňuje, alebo si dovolí na nás žalovať pred Otcom, Ježiš Kristus, Boží vlastný Syn a náš bezchybný obhajca, je v pohotovosti obhajovať nás na základe svojej vlastnej krvi za nás. Zamyslite sa nad tým. Kristus je náš modlitebný partner v nebi. Prihovára sa za nás pred Božím trónom (Rim 8:34).
Po druhé, z Kristovho nanebovstúpenia máme úžitok, lebo máme telo v nebi a náš život je skrytý s Kristom, ktorý prebýva v sláve hore (Kol 3:3-4). Kristovo telo v nebi zaručuje, že naše tam jedného dňa bude tiež. Nedúfame vo večnosť, v ktorej budeme len dušami bez tela, ale vo večnosť so skutočnými, materiálnymi ľudskými telami navždy v Božej prítomnosti.
Po tretie, z Kristovho nanebovstúpenia máme úžitok, lebo jeho následkom máme Svätého Ducha. Ako sám Ježiš vysvetľuje svojim učeníkom: „Ja vám však hovorím pravdu: Pre vás je lepšie, keď odídem. Ak totiž neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ak však odídem, pošlem ho k vám“ (Jn 16:7). Nebol to dôsledok jeho pozemskej služby. Ježiš vedel, že ako človek mohol byť naraz len na jednom mieste. Vďaka Ježišovmu nanebovstúpeniu sme v nebi - práve teraz. Zjednotením s Kristom reálne prestávame byť obyvateľmi tohto sveta.
Z nanebovstúpenia taktiež vyplýva, že „pozvať Ježiša do svojho srdca“ neznamená pozvať do svojho života milého priateľa alebo utešujúceho terapeuta. Znamená to - keď už používame nebiblický výraz biblickým spôsobom - že vyjadrujeme túžbu byť zjednotení s kráľom vesmíru. Najúžasnejšie na nanebovstúpení je, že Boh udelil každé kniežatstvo, moc, silu a panstvo (Ef 1:31-22) človeku!
Dobrou správou Nanebovstúpenia je, že Ježiš Kristus uplatňuje autoritu, ktorú mal človek mať od počiatku (Gn 1:28). Skazu prvého Adama zvráti vláda toho druhého.
tags: #nanebovstupenie #pana #biblia