V nedeľu otcov prvého nicejského snemu sa vo farnosti Vojčice konala odpustová slávnosť na chrámový sviatok Nanebovstúpenia Pána spojená s posviackou obnoveného ikonostasu a nového bočného oltára Matky ustavičnej pomoci.
Odpustová slávnosť začala posvätením obnoveného ikonostasu a nového oltára Matky ustavičnej pomoci s korunkou, ktorej požehnanie dovolil dokumentom z dňa 28. augusta 1943 pápež Pius XII.
Význam sviatku Nanebovstúpenia Pána
V tento deň sa v rámci sviatku s názvom Bohozjavenie pripomína Ježišov krst v rieke Jordán, ktorý bol začiatkom jeho verejného účinkovania, teda jeho verejným zjavením sa ľudstvu. Na Východe sa kedysi v tento deň zároveň slávilo aj Narodenie Pána, až neskôr sa zaviedlo jeho slávenie 25. decembra.
V byzantskom obrade je Bohozjavenie jedným z dvanástich veľkých sviatkov, najvýznamnejším z nepohyblivých sviatkov. Sviatok má nielen kristologický charakter (zjavenie vteleného Božieho Slova), ale aj výrazný trojičný (trinitárny) charakter, keďže pri tejto udalosti sa zjavil aj Otec (hlas z neba) a aj Svätý Duch (v podobe holubice).
Bohoslužobné texty zdôrazňujú aj krst a jeho význam pre veriaceho človeka. V predvečer sviatku (5. januára, niekedy už 4.) ráno sa slávia kráľovské hodinky (cárske časy) s čítaním žalmov, starozákonných čítaní, apoštolských čítaní a evanjelií, ktoré sa viažu k tomuto sviatku.
Večer sa slávi večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého, počas ktorej sa číta 13 starozákonných čítaní, apoštol a evanjelium. Po nej nasleduje veľké svätenie vody (niekedy sa koná až na sám sviatok po liturgii). Najmä na dedinách býva zvykom, že sa svätí voda priamo na potoku či rieke, v niektorých krajinách aj na jazere alebo na mori.
Liturgické tradície
Za hlavného autora modlitieb sa považuje sv. Sofrón Jeruzalemský a svojou štruktúrou pripomínajú anaforu (omšový kánon). Obsahujú aj prosby so vzývaním Svätého Ducha, aby posvätil vodu, aby sa stala prameňom odpustenia, očistenia a nového života pre pokrstených, keďže na sviatok Bohozjavenia bolo zvykom krstiť katechumeniov.
Pri posvätení kňaz postupne na vodu dýcha a ponára do nej ruku, svietnik a kríž. Po posvätení kňaz kropí svätenou vodou celý chrám a prítomných ľudí. Tí potom svätenú vodu pijú a odnášajú si ju domov.
Poslednou modlitbou v predvečer sviatku je veľké povečerie, ktoré sa slávi rovnako ako na sviatok Narodenia Pána. Na jeho konci sa koná litia - posvätenie chlebov, pšenice, vína a oleja.
Na sám sviatok sa slúži ráno utiereň a po nej liturgia svätého Jána Zlatoústeho, po ktorej sa koná myrovanie (pomazanie olejom a rozdávanie posvätených chlebov). Na druhý deň, 7. januára, sa slávi Zhromaždenie k svätému a slávnemu Pánovmu prorokovi, predchodcovi a krstiteľovi Jánovi, ktorý je druhým dňom slávenia sviatku.
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je Bohozjavenie prikázaným sviatkom. Na sám sviatok alebo v období tesne po ňom je zvykom, že kňaz chodí svätiť domy a byty veriacim. Tiež je zvykom, že v predvečer sviatku (teda 5. januára) sa koná slávnostná večera s rovnakými jedlami ako štedrá večera 24. decembra.
Posviacka a homília
Po posvätení nasledovala archijerejská svätá božská liturgia, pri ktorej sa vladyka Cyril v homílii prihovoril veriacim. Upriamil pozornosť na to, že je jedno, či upierame zrak na ikony alebo obrazy, ktoré zobrazujú svätých alebo udalosti z ich života. Podstatný je úmysel, s ktorým na tieto vyobrazenia pozeráme alebo k nim prichádzame.
Na záver liturgie vladyka Cyril ocenil 5 členov farského spoločenstva, cerkovníčku a 4 kurátorov, za ich prínos a prácu pre farnosť a v konečnom dôsledku aj pre celú Košickú eparchiu.
Aký je význam a dôležitosť nanebovstúpenia Ježiša Krista?
Prehľad svätcov a udalostí spomínaných v kontexte Košickej eparchie:
V Michalovciach sú uctievaní:
- ctih. Jov Uhoľský a Michalovský
- sv. biskup vyznávač Dositej (Vasič) Karpatoruský a Záhrebský
- kópia ikony Klokočovskej Bohorodičky
- sv. Alexija Tótha
Ďalší svätci a udalosti:
- Falkušovce: sv.
- Markovce: sv.
- Strážske: sv.
- Zemplínska Široka: ctih. Ivan Český; ctih. Mojžiš Uhorský; ctih. Alexij Karpatoruský; sv.
- Inovce: sv.
- Beňatina: ctih. Alexij Karpatoruský; sv.
- Kašov: sv.
- Nižná Rybnica: sv. veľkomučeníčka Katarina Alexandrijska; kópia divotvornej Klokočovskej ikony Bohorodičky (eparchiálne putnické miesto)
- Ruský Hrabovec: sv. veľkomučeník Juraj
- Sobrance: sv.
- Byšta: sv.
- Zemlínsky Klečenov: sv.
- Košice: sv. mučeník kňaz Maxim Sandovič; ctih. Peter a Febrónia, kniežatá muromskí; sv. Ambroz, biskup milánsky; sv. apoštolom rovný Štefan, kráľ uhorský; sv. kňažná Sofia Slucká; kópia divotvornej ikony Matky Božej z monastiera Macheras na Cypre; ctih. Alexij Karpaturuský; sv. novomučeník Stanko; sv. veľkomučeníčka Barbora; sv. veľkomučeník Minas; sv. mučeníčka Theodora Alexandrijska; ctih. Štefan Piperský; sv. Mikulaš myrlicijský; sv.
V biskupskej rezidencii v Michalovciach sú uložené sv. ostatky viacerých Božích svätých, mužov i žien (napr. sv. Joachim a Anna, rodičia Presvätej Bohorodičky; sv. apoštol Ondrej; sv. Lazar, druh Pánov; sv. veľkomučeník Panteleimon; sv. veľkomučeník Dimitrij Solúnsky; sv. biskup Nektários z Egíny; sv. biskup Ján Šangajský a San-Franciský; sv. Arsénios Kappadócky; sv.
tags: #nanebovstupenie #pana #kostol #vojcice