Sviatok Pánovho Nanebovstúpenia pripadá vždy na štvrtok 40. dňa po Kristovom Vzkriesení. Je to jeden z veľkých Pánových sviatkov a má deväť dní poprazdenstva. Obsah sviatku tvorí udalosť Kristovho vystúpenia do neba a jej význam pre Krista i pre nás.
V tom čase, keď Ježiš vstal z mŕtvych, zastal uprostred svojich učeníkov a povedal im: „Pokoj vám.” Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti - a vidíte, že ja mám.” Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?” Oni mu podali kúsok pečenej ryby a plást medu. I vzal si a jedol pred nimi.
Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.” Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmam, a povedal im: „Tak je napísané, že Kristus bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie a odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!” Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.
Pán Ježiš sa vo svojom ľudskom tele vrátil do slávy, akú mal po pravici svojho Otca v nebi. Týmto spôsobom pozdvihol našu ľudskú prirodzenosť k zbožšteniu a zasadol ako Najvyšší Veľkňaz, ktorý pretrpel ľudskú smrť a vstal z mŕtvych, aby zachránil ľudstvo.
Nanebovstúpenie: Čo urobil Ježiš? - Pochopenie Kristovho diela s RC Sproulom
Historický vývoj sviatku
V prameňoch prvých troch storočí nie je nijaká zmienka o tomto sviatku. Nespomína ho ani cirkevný spisovateľ Origenes (+ okolo r. 251), ktorý vymenúva kresťanské sviatky v ôsmej knihe svojho diela „Contra Celsus“. Znalci obradu sú toho názoru, že v prvých troch storočiach sa slávil tento sviatok spolu so sviatkom Zostúpenia Svätého Ducha. V 4. stor. bol sviatok Nanebovstúpenia ozdobený homíliami sv. Jána Zlatoústeho, sv. Gregora Nysského, sv. Epifána Cyperského, Leva Veľkého a ďalších.
Tropár, 4. hlas: Kriste Bože, slávne si vstúpil do nebies a naplnil si radosťou svojich učeníkov, lebo ako svoj požehnaný dar prisľúbil si im Svätého Ducha.
Kondák, 6. hlas: Splnil si svoje poslanie na zemi a zjednotil si ľudí s nebešťanmi, Kriste. Slávne si vystúpil na nebesá. Ale nás si neopustil. Ostal si s nami, čo ťa milujeme, ako si sľúbil: „Ja som s vami!
Prokimen, 7. hlas: Bože, vznes sa nad nebesá.
Sv. Ján Zlatoústy vo svojej homílii na nanebovstúpenie hovorí: „Dnes je ľudský rod úplne zmierený s Bohom. Zmizol dávny a vražedný boj. My, ktorí sme neboli hodní života na zemi - vystúpili sme do neba. Dnes sa stávame dedičmi Božieho kráľovstva, my, čo si nezaslúžime ani pozemské, vystupujeme do neba a získavame za dedičstvo prestol kráľ a Pána.
Nanebovstúpenie Krista, Gerard Horenbout
Teologický význam
Dnešné čítanie zo Skutkov apoštolských nám ukazuje Božský vrchoľ ľudského života Pána Ježiša. Jeho oslava začala Vzkriesením, ale vrcholí Nanebovstúpením. Po svojom umučení apoštolom poskytol mnoho dôkazov o tom, že je živý. 40 dní sa im zjavoval a hovoril s nimi o Božom kráľovstve. Zatiaľ, čo pred jeho umučením spočívala jeho činnosť prednostne v hlásaní náuky a v poučovaní, po jeho Vzkriesení to bolo skôr odovzdávanie moci apoštolom, zmocnenie. Po 40 dňoch Pán vystupuje do neba.
Pán Ježiš v tajomstve dnešného sviatku zjavuje Nové bytie. Toto nové bytie sa nám udeľuje v Duchu Svätom. V kresťanstve nejde len o prijatie novej náuky, ale o moc, ktorá spočíva v prijímaní Krista. Tajomstvo dnešného sviatku zjavuje možnú veľkosť každého človeka. Dnes počujeme úžasnú zvesť o tom, že biologický druh Homo sapiens, teda jeden z nás ľudí, je vyvýšený nad anjelov a sedí po pravici Božej, teda jeden z nás ľudí dosiahol Zbožštenie.
Rímsky katechizmus nás poučuje, že Kristus od tejto chvíle sedí po pravici Otca: „Pravicou Otca“ rozumieme slávu a velebu Boha, v ktorej Kristus ako Boží Syn pred všetkými vekmi, ako Boh z Boha, rovnakej podstaty s Otcom, existoval. Teraz však v tejto sláve sedí aj ako človek Ježiš po svojom vtelení a po svojom vzkriesení, keď jeho telo bolo oslávené“.
Sedenie po pravici Otca znamená nastolenie Mesiášskeho kráľovstva, naplnenie Danielovho videnia, ktoré sa týkalo Syna človeka: „Jemu bola odovzdaná vláda a Kráľovstvo, takže jemu slúžili všetky národy, kmene a nárečia. Jeho vláda je večná, ktorá nezaniká a Jeho Kráľovstvo nezahynie" (Dan 7,14).
Dostali príkaz učiť a svedčiť. Zároveň prísľub pomoci, dar Ducha Svätého. Svedčiť môže len ten, kto niečo zažil. Svedectvo, ktoré Ježiš požaduje, je ovocím skúsenosti, ktorú On sám umožňuje. Ježiš nás vovádza do spoločenstva s Bohom skrze Ducha Svätého. Duch Svätý robí apoštolov svedkami. Neboli schopní svedčiť, dokiaľ neprežili vyliatie Ducha svätého. Svedectvo apoštolov vyvieralo zo zážitku Ducha, z osobnej skúsenosti s Bohom ako so živou osobou. Duch Svätý nám umožňuje zážitok Boha. V Kristovi ho môžeme vidieť, ale v Duchu Svätom ho môžeme zažiť. Duch Svätý to je Láska Božia rozliata v našich srdciach.
Keď sme dnes spolu s apoštolmi svedkami nanebovstúpenia nášho Spasiteľa, zreteľne si uvedomujeme, že tento sviatok nám pripomína, kde je cieľ nášho života. Tým cieľom je nebo. A ak nás spája láska k Ježišovi, tak nás rovnako spája aj spoločná túžba po dosiahnutí tohto večného domova.
Kristovo Nanebovstúpenie značí definitívny vstup Ježišovho človečenstva do nebeskej domény Boha, odkiaľ sa znovu vráti, ale ktorá Ho medzičasom ukrýva pred očami ľudí. Ježiš Kristus, Hlava Cirkvi, nás predchádza do Otcovho slávneho Kráľovstva, aby sme my, údy Jeho tela, žili v nádeji, že sa jedného dňa naveky spojíme s Ním.
Ježiš Kristus, keď raz navždy vstúpil do nebeského svätostánku, neprestajne sa prihovára za nás ako Prostredník, skrze, ktorého oslávené človečenstvo, vo sviatostiach cirkvi, neustále do sveta vstupuje Duch Svätý. I táto pravda svedčí o tom, že Boh do nášho ľudského sveta vstupuje v závislosti od nás ľudí.
Tým, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, dokázal, že je on Boh, následne, že je to pravda, čo on učil. Zmŕtvychvstanie Kristovo je základnou pravdou kresťansko-katolíckej viery. Vykúpil nás od zatratenia, vydobyl nám právo na kráľovstvo nebeské, listinu nášho dedičstva Svojou vlastnou krvou napísal na kríž a Jeho Nanebovstúpenie bolo zlatou pečaťou na tejto listine.
Veľký piatok, Veľká nedeľa, deň Nanebovstúpenia, to je životopis Pána Ježiša. Na utrpenie nasledovala smrť; Zmŕtvychvstanie zvíťazilo nad smrťou a slávu Zmŕtvychvstania zavŕšilo Nanebovstúpenie.
Tak sa svedčilo, tak to malo byť, aby ten Ježiš, ktorý napriek svojej božskej dôstojnosti sa narodil v biednej maštali: sídlil na tróne nad hviezdami v Nebi; aby Ten, ktorý visel medzi lotrami, sedel po pravici Boha Otca všemohúceho. Túto svoju vieru vyznávame vo „Verím v Boha“ v šiestom článku: „Vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho.“
Po Zmŕtvychvstaní
Po svojom Zmŕtvychvstaní zostal Pán Ježiš ešte štyridsať dní na zemi, aby sa apoštolovia istejšie presvedčili, že Ježiš vstal z mŕtvych. Mnohokrát sa zjavil medzi nimi, jedol a pil, zhováral sa s nimi, ukázal im Svoje rany. Petra ustanovil za hlavu Cirkvi. Dal im moc odpúšťať hriechy. Prikázal im, aby išli do celého sveta a ohlasovali jeho Zmŕtvychvstanie.
V štyridsiaty deň sa lúčil so Svojimi apoštolmi. Zišla sa už vtedy celá skupina veriacich. Bola s nimi Preblahoslavená Panna Maria, sedemdesiatdva učeníkov a nasledovatelia Kristovi, mohlo ich byť okolo stodvadsať. Za hlasu chválospevov sprevádzali Pána Ježiša na Olivovú horu. Ako tam došli, začalo sa dojímavé, srdce prenikajúce lúčenie. Mária ešte raz privinula k srdcu svojho božského Syna. Apoštolovia bozkávali Jeho ruky, nohy, veriaci Ho s hlasitým nárekom prosili o posledné požehnanie. Ježiš sa s nežnou láskavosťou odlúčil zo sladkého náručia Svojej matky, milostivým pohybom utiahol sa od plačúcich apoštolov, pozdvihnúc Svoje ruky, žehnal ich a pred ich očami sa dvíhal nahor, až konečne Ho jeden oblak Ho pred ich očami.
Deň Nanebovstúpenia Pána bol sviatkom na zemi, lež bol aj sviatkom v Nebi. Z predpeklia vyslobodené duše sa pridružili k na Nebo vystupujúcemu Pánovi. Na ich čele kráľ Dávid s korunou na hlave, a s harfou v rukách pred bránami kráľovstva nebeského zaspieval: „Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy“ (Ž 24,9). Nato sa otvorili štyritisíc rokov zatvorené brány kráľovstva nebeského, anjeli s najhlbšou poklonou vzdávajú úctu Pánu Ježišovi a úprimným bozkom vítali svojich spolubratov, nebeský Otec po Svojej pravici posadil Svojho jednorodeného Syna a do Svojho kráľovstva prijal vykúpených ľudí.
Sviatok je dnes v sláve nebeskej, nech je sviatok i tu na zemi. Spojení s nebešťanmi spievajme: „Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov.“ (Zjv 5,13)
Význam v kontexte viery
Vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho. Tak znie pravda kresťansko-katolíckej viery. Ako tomu máme rozumieť?
Boh vo Svojej podstate a prirodzenosti je len jeden. Tento jeden Boh v jednom a v tom istom čase je všadeprítomný, Svojou podstatou naplňuje nebo, zem i všetko. On nemôže zostúpiť ani na zem, ved je tu, nemôže vystúpiť ani na Nebo, lebo veď je i tam. Keď nám teda viera o jednom Bohu predkladá, že vystúpil na nebesia, tomu tak treba rozumieť, že druhá božská osoba, človekom učinený Ježiš zostúpil do lona Márie Panny, že človek Ježiš vystúpil na nebesia; Boh Ježiš i vtedy bol prítomný v Nebi, keď žil na zemi, Boh Ježiš i teraz je prítomný na zemi, keď v ľudskej podobe vystúpil na nebesá.
Objasním to na príklade. Slnko sa nehýbe na oblohe, nepohnuto svieti z oblohy, lež svoje lúče rozosiela na zem, slnečný lúč z vody mora robí chmáry, z chmáry vyprší dážď, dážď zúrodňuje zem, zem plodí trávu, stromy, obilie, živí ľudí i dobytok. Toto všetko slnce pôsobí bez toho, aby zostúpilo na zem. Ako toto slnko, podobne Boh zostáva nezmeniteľný na veky, len svoj lúč, vteleného Ježiša zoslal na zem, Ježišova ľudská prirodzenosť bola mučená, zomrela, vstala z mŕtvych a vystúpila na nebesia, lež Jeho božstvo odrazu neprestajne bolo prítomné v lone Jeho Otca i s Jeho ľudskou prirodzenosťou.
Takto treba rozumieť, že Pán Kristus, kráľ Neba zo Svojho nebeského trónu zostúpiac na zem, dal sa do zápasu s diablom, na Golgote ho premohol a po tomto skvelom víťazstve i Jeho ľudské telo a duša vystúpila na nebesia, sťa kráľ panuje nad anjelmi a svätými, sťa sudca posúdi nás každého po smrti osobitne, pri konci sveta všetkých pospolu. Áno, Vykupiteľ Bohočlovek nás po smrti posúdi a ak budeme hodní Jeho milostivého súdu, i my sa staneme spoluobčanmi Svätých a domácimi Ježišovými (porov. Ef 2,19).
Zdá sa mi, akoby som videl jeden rebrík o Nebo oprený, ktorým Pán Ježiš vystúpil na nebesia. Tento rebrík má 33 šteblíkov, to je tých 33 rokov, ktoré Pán Ježiš v mnohom trápení, pote, v bôľoch a mukách strávil na zemi. Na vrchole rebríka vidno nápis: ,.Takto sa dostane človek do Neba.“ Na spodok rebríka sú však vyryté sú slová sv. Petra Apoštola: „Kristus trpel za nás, vám zanechajúc príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje.“
Ikona Nanebovstúpenia zo Sinaja, 6. storočie
Zhrnutie
Ikona Nanebovstúpenia Pána nášho Ježiša Krista zobrazuje významnú udalosť, ktorá sa udiala štyridsať dní po Ježišovom zmŕtvychvstaní, keď vystúpil na nebo pred očami svojich učeníkov. V dolnej časti ikony je často zobrazená Bohorodička, ktorá stojí uprostred apoštolov, s rukami zdvihnutými v gestu modlitby. Po oboch stranách Bohorodičky sú apoštoli, ktorí s úžasom hľadia na Krista. Na ikone sú zobrazení anjeli, ktorí oznamujú učeníkom Kristovo druhé príchod. Kompozícia ikony zjednocuje nebeskú a pozemskú sféru.
tags: #nanebovstupenie #pana #kresleny