Rímskokatolícka cirkev je jeden zo základných smerov kresťanstva a súčasne náboženská, morálna a sociálna doktrína hlásaná najväčšou z kresťanských cirkví, vyznačujúca sa jednotnou celosvetovou cirkevnou organizáciou s hierarchickým členením. Na čele katolíckej cirkvi je pápež, ktorý sa považuje za zástupcu Ježiša na zemi, za neomylného vo veciach viery a morálky; jeho moc prevyšuje moc koncilov.
V nasledujúcich častiach sa pozrieme na dejiny a súčasnosť rímskokatolíckej cirkvi, jej vývoj, dogmy, štruktúru a vplyv na spoločnosť.
Pápež František, súčasný pápež katolíckej cirkvi
Základné Princípy a Viera
Boh stvoril svet z ničoho svojím Slovom, ktorý je večný. Rozumovou úvahou môžeme dospieť k tomu, že Boh existuje. Boha v našom vnútri zjavuje Duch svätý.
Sväté Písmo je správa o Božom zjavení. Boh v ňom svedčí o sebe. Duch Svätý, zjavil im pravdu a podnietil ich k zapísaniu.
Svätá Trojica - je jeden Boh v troch osobách. vo zväzku lásky sú Otec, Syn a Duch Svätý. Sú rovnakej podstaty.
Podľa Svätého Písma je človek najdokonalejší Boží tvor na zemi, stvorený vôľou Boha. Človek je Božie dielo, má dušu a telo.
Cirkev, tajomstvo spasenia Krista, je jedna, svätá, všeobecná (t.j. katolícka) a apoštolská. Je postavená na apoštolských základoch, zriadení a bohoslužbe a posvätená Kristovou milosťou pôsobením Ducha Svätého.
Sviatosť je Duchom Svätým oživované znamenia Božej milosti. Ježiš Kristus je znamením Božej milosti. Už samotný názov poukazuje na jej charakter. Sviatosti prijímame so živou vierou a z nej rastie nádej a láska.
Štruktúra a Služba
Dôležitou súčasťou cirkvi je služba, ktorá je spojená s biskupskom úrade. Tieto služby pokladáme za Bohom ustanovené. Stupne služby musia stáť v apoštolskej jednote s katolíckou cirkvou (apoštolská sukcesia).
Centrom života cirkvi je počúvanie slova a slávenie Eucharistie, čiže svätej omše. Pri svätej omši prijímame Krista oboma spôsobmi: Telo a Krv Pána Ježiša.
Veríme vo všeobecných vyznaniach viery, vyslovené na všeobecnom koncile v Eféze v r. 431 a tradované v cirkvi spolu s tajomstvom Vtelenia. Mária je Bohorodička. Je hodná úcty a lásky pred všetkými anjelmi a svätými.
V spoločenstve svätých sú posvätení Kristovou milosťou. V tomto spoločenstve vyniká oslávená cirkev, ktorej členovia odišli zo sveta plne posvätení Kristovou milosťou. Členov, ktorých cirkev uznala ako svätých, si pripomíname a slávime ich pamiatku. Veriaci sa modlia k Otcovi skrze Krista.
Hierarchia katolíckej cirkvi
Dejiny Katolíckej Cirkvi
V posledných týždňoch som sa začítal do knihy historika a profesora teológie Václava Müllera o historickom vývoji katolíckej Cirkvi. Kniha vyšla v roku 1903 a priznám sa, že ma veľmi zaujala. Je vidieť, že autor tejto publikácie c. k. Profesor Václav Müller patril k vynikajúcim pedagógom a teológom svojej doby a že bol nesmierne erudovaným odborníkom.
Podľa jeho slov: „Náš Spasiteľ Ježiš Kristus založil vo svete viditeľnú spoločnosť veriacich, cez ktorú by získali ľudia možnosť spásy. Vyvolil si 12 apoštolov, ktorých poveril tým, aby riadili a viedli cirkevné spoločenstvá (učiteľský, kňazský a pastiersky úrad). Za hlavu rímsko-katolíckej Cirkvi určil apoštola sv. Petra, ktorý sa stal skalou, na ktorej Náš Pán Ježiš Kristus postavil svoju Cirkev. Svätému Petrovi dal aj kľúče od Nebeského kráľovstva.
V predkladanej knihe sa dejiny katolíckej Cirkvi delia na tri hlavné obdobia; samozrejme autor, ktorý žil na prelome 19. a 20.storočia nemohol v čase vydania svojej knihy reagovať na udalosti 20. storočia (vývoju katolíckej Cirkvi v tomto období sa budeme venovať vďaka inej literatúre, do začiatku 20.storočia však kniha profesora Müllera pomerne podrobne mapuje vývoj katolíckej Cirkvi).
Prvým obdobím je obdobie od založenia katolíckej Cirkvi naším Pánom Ježišom Kristom až po III. carihradský koncil. Ide o obdobie rokov 30 - 680. Toto obdobie následne rozdelil autor na dve časti - na staršie obdobie (30 - 313) od začiatku Kristovho účinkovania v roku 30 až do vydania Milánskeho ediktu v roku 313, ktorým sa ukončilo krvavé prenasledovanie kresťanov zo strany rímskeho štátu. Druhé, mladšie obdobie (313 - 680) tvoria dejiny rímskokatolíckej Cirkvi od Milánskeho ediktu až do III. carihradského koncilu v roku 680. Tento snem, ktorý zvolal byzantský cisár Konštantín IV. v prvom rade odsúdil bludy monoteletizmu a monoenergizmu (viac na príslušnom mieste v texte, ktorý sa bude tomuto koncilu venovať.
III. carihradský koncil, miniatúra z Manassesovej kroniky zo 14. storočia
Druhé obdobie v dejinách katolíckej Cirkvi (680 - 1517) podľa profesora Müllera tvorí história katolíckej Cirkvi od III. carihradského koncilu až po začiatok katolíckej deformy v roku 1517, za ktorej vznikom stál odpadlý augustiniánsky mních Martin Luther. Táto deforma sa stala počiatkom protestantizmu.
Celé uvedené obdobie rozdelil autor na tri časti. Prvou časťou je obdobie od roku (680 - 1073), od III. carihradského snemu až do pontifikátu pápeža Gregora VII. Druhou časťou je obdobie od Gregora VII. až do smrti pápeža Bonifáca VIII. (1073 - 1303), ktoré predstavuje najväčší rozkvet pápežskej moci, no a posledným obdobím je vývoj katolíckej Cirkvi od úpadku pápežskej moci až po Martinom Lutherom spôsobenú deformu (1303 - 1517).
Tretie obdobie v dejinách katolíckej Cirkvi podľa profesora Müllera (1517 - 1903) je tiež rozdelené na tri časti. Prvou je obdobie 1517 - 1648 od Lutherovej deformy po koniec tridsaťročnej vojny v roku 1648 (spoločne so starovekom moje najobľúbenejšie obdobie v dejinách).
Druhou je obdobie od tridsaťročnej vojny až po začiatok Francúzskej revolúcie (1648 - 1789) no a tretie obdobie (1789 - 1903) mapuje problémy, s ktorými sa musela katolícka Cirkev vysporiadať od konca 18. storočia až do začiatku 20. storočia.
Problémy sa samozrejme nekončia rokom 1903, turbulentný vývoj očakával katolícku Cirkev aj v 20. storočí.
Profesor Müller v úvode svojej knihy zdôraznil aj Kristov prísľub, že bude so svojou Cirkvou až do skonania sveta.
Čo sa týka Božských prameňov Svätého Písma, je potrebné mať na zreteli, že Boh, ktorý sa vo svojej láskavej dobrote zjavil ľuďom k nim prehováral ľudskými slovami. „Božie slová totiž, vyjadrené ľudskými jazykmi, sa stali podobnými ľudskej reči, tak ako sa kedysi Slovo večného Otca stalo podobné ľuďom, keď si vzalo krehké ľudské telo.“
Boh všetkými slovami Svätého Písma hovorí iba jedno Slovo, svoje jediné Slovo, v ktorom vyslovuje celého seba, pričom aj keď sa prihovára mnohými ústami svätopiscov, stále ide o jediné Slovo, ktoré je na počiatku Bohom u Boha, nepotrebuje slabiky, lebo je mimo času.“ Katolícka Cirkev neprestáva podávať veriacim Chlieb života, vzatý zo stola tak Božieho slova, ako aj Kristovho Tela. Vo Svätom Písme Cirkev nachádza svoj pokrm a silu, pretože v posvätných knihách Boh Otec, ktorý je na Nebesiach, ide v ústrety svojim deťom.
Sväté Písmo je Bohom inšpirované. Autorom Svätého Písma je Boh. „Čo Boh zjavil a písomne sa nachádza a predkladá vo Svätom Písme, bolo zaznačené z vnuknutia Ducha Svätého. Katolícka Cirkev na základe apoštolskej viery pokladá všetky knihy Starého a Nového zákona i všetky ich časti za posvätné a kánonické, pretože, napísané z vnuknutia Ducha Svätého, majú za pôvodcu Boha a ako také boli odovzdané Cirkvi. Boh inšpiroval ľudských autorov posvätných kníh. „Na napísanie posvätných kníh si Boh vyvolil ľudí, ktorými si poslúžil, aby jeho pôsobením v nich a skrze nich napísali ako praví autori všetko to a len to, čo chcel on, pričom použili svoje schopnosti a sily. Inšpirované knihy učia pravdu. „Keďže teda všetko, čo tvrdia inšpirovaní autori čiže svätopisci, sa má pokladať za tvrdenie Ducha Svätého, treba vyhlásiť, že knihy Písma isto, verne a bez omylu učia pravdu, ktorú Boh chcel, aby bola zaznačená v posvätných spisoch na našu spásu.“
Veľký význam štúdia dejín katolíckej Cirkvi podľa profesora Müllera spočíva aj v tom, že nás oboznamujú aj s osudmi morálnych a vznešených charakterov, ktoré v mnohých prípadoch neváhali ani obetovať svoj život, aby dokázali svoju vernosť Kristovmu učeniu.
Vysvetlenie cirkevných dejín: 1. až 5. storočie | Celý dokumentárny film
Súčasnosť Katolíckej Cirkvi
Dnes neprekvapuje, že sa stretávame u časti populácie s novodobým trendom záujmu najmä o hlbšie spoznávanie rodinnej, miestnej a regionálnej histórie. Na druhej strane však všeobecne vidíme ľahostajnosť a nezáujem o dejiny. Dejiny však nie sú nejakou abstraktnou veličinou mimo nás, ale sú súčasťou života každého človeka, našej osobnej, rodinnej, národnej i ľudskej púte historickým časom. V nich sa dozvieme, ako sme sa stali tým, čím sme. Nevyhneme sa pritom jednostranným pohľadom samozvaných znalcov na cirkevné dejiny, ktorí ich nezriedka označujú ako históriu nevedomosti, manipulácie a skostnatenosti. Pravda je omnoho zložitejšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Pri štúdiu histórie z kníh odborníkov je preto dôležité, aby ich autori boli v prvom rade objektívni, verní pravde, nie ideológiám. Potom takéto spoznávanie dejín robí človeka hľadačom pravdy a zároveň jej zástancom.
Žiaľ nie je u nás veľa kníh, ktoré by sa zaoberali aj dnes platnou Goetheho tézou, že „materským jazykom Európy je kresťanstvo“. Túto „medzeru“ aspoň čiastočne vyplnila kniha amerického historika Thomasa Woodsa Ako Katolícka cirkev budovala západnú civilizáciu.
V dnešnej dobe, keď nám pripadá všetko samozrejmé, nám neraz unikajú základné otázky typu: prečo veriť? aký je zmysel môjho života? Do tejto kategórie by som pridal aj otázku, čo nám kresťanom 21. storočia môže povedať naša minulosť? Odpoveď možno zhrnúť do niekoľkých bodov. Na prvom mieste treba povedať, že je to naša história. Lebo sú to naše dejiny ako častí Kristovho tela. Pretože pravda bola zachovaná a odovzdaná kontiunuálne ďalej počas celých cirkevných dejín. Ďalej slúžia na upozornenie. Rovnako ponúkajú odovzdanie skúseností. Vďaka nim sa môžeme veľa naučiť od tých, ktorí kráčali s Bohom. Na základe objektívneho poznania cirkevných dejín sa môžeme učiť aj na omyloch ľudí, ktorí zlyhali. Môžeme byť efektívnym apologétom, čo je prioritná úloha kresťana.
Na záver len toľko, že spoznávať dejinné súvislosti spájajúce sa s našou vierou možno nenásilnou formou. Dobré sú napríklad návštevy hradu, múzea či kostola. Čítanie historickej literatúry, životopisov svätých či misionárov pôsobiacich obetavo v nejakej vzdialenej krajine a podobne.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #nacina #ves