Nanebovzatie Panny Márie a Liturgické Texty

Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie je jedným z najvýznamnejších mariánskych sviatkov v liturgickom kalendári. Tento sviatok, ktorý sa slávi 15. augusta, pripomína vieru, že Panna Mária bola po skončení svojho pozemského života vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy. Liturgické texty pre túto slávnosť sú bohaté na teologické a duchovné významy.

Biblické Úryvky a Ich Význam

Liturgické slávenie tajomstva Nanebovzatia je obohatené o vybrané biblické úryvky, ktoré zdôrazňujú Máriinu jedinečnú úlohu v dejinách spásy.

Prvé Čítanie

Úryvok prvého čítania zo Zjavenia sv. Jána (Zjv 11,19-12,10) je limitovaný zaujímavým spôsobom tak, že už posledný verš z 11. kapitoly je daný do súvisu s nasledujúcim opisom ženy odetej slnkom. Teda Archa zmluvy v nebeskom chráme je daná do súvisu so ženou odetou v slnku. Obidva výklady tohto textu sú správne a prelínajú sa. Moderná vierouka obidva rozmery dobre spracováva. V praktickom duchovnom živote našej súčasnosti však viac prevažuje mariánsky výklad tohto textu. Je to spôsobené najmä tým, že biblické výklady podávajú celocirkevne známi autori, najmä pápeži ako prví učitelia viery, ktorí podávajú svoju náuku pre celú Cirkev. V knihe Zjavenia sv. apoštola Jána v žene odetej slnkom (Zjv 12,1) viacerí exegéti rozpoznávajú oslávenú Matku Božiu (sv. Bernard), či Máriu ako obraz Cirkvi (J.H.

Žena odetá slnkom zo Zjavenia sv. Jána

Druhé Čítanie

Apoštol Pavol v predposlednej kapitole svojho prvého listu do Korintu podáva obsiahly výklad rozličných otázok o vzkriesení z mŕtvych. Vychádza z Ježišovho vzkriesenia a z toho odvodzuje svoju istotu o vzkriesení každého človeka. Pozornosť tiež venuje vlastnostiam vzkrieseného tela a napokon vyspieval hymnus víťazstva: smrť, kde je tvoje víťazstvo? kdeže je tvoj osteň?… Náš úryvok silne zdôrazňuje obraz vzkrieseného Ježiša ako prvotinu vzkriesenia a definitívneho víťazstva nad smrťou. Tento Pavlov text veľmi posilňuje našu vieru, ktorá je dnes obohatená o novú istotu vzkriesenia: totiž aj Panna Mária bola s telom aj dušou vzatá do nebeskej slávy.

Evanjelium

Evanjelium určené pre liturgické slávenie tajomstva Nanebovzatia hovorí o Máriinej návšteve u svätej Alžbety.Vystupujú tu do popredia tri skutočnosti:* Panna Mária svojou vierou prijíma druhú božskú osobu a dáva jej ľudské telo.* Kde prichádza Mária, tam prináša Krista a on všetko posväcuje.* Treťou skutočnosťou je jedinečný Máriin spev nazývaný Magnificat.Len čo Mária prijala Božie posolstvo o príchode Mesiáša na svet, ihneď sa ponáhľa k svojej príbuznej podeliť sa s touto správou a zároveň posluhuje Alžbete. Teda Panna Mária nesie so sebou Krista Spasiteľa. Jej príchod k Alžbete znamenal naplnenie Alžbety Duchom Svätým. Ich rozhovor je plný radosti a chvály Bohu, ktorý vykonal veľké veci. Mária vo svojom chválospeve oslavuje Boha za to, že urobil veľké veci nielen v jej živote, ale v celých dejinách Božieho ľudu.

Navštívenie Panny Márie u Alžbety

Teologický Kontext

Zvestovaním Panne Márii sa začína "plnosť času" (Gal 4, 4), čiže splnenie prisľúbení a príprav. Mária je povolaná počať toho, v ktorom bude telesne prebývať "celá plnosť božstva" (Kol 2, 9). Poslanie Ducha Svätého je vždy spojené s poslaním Syna a je naň zamerané. Jednorodený Syn Otca, počatý ako človek v lone Panny Márie, je "Kristus", čiže pomazaný Duchom Svätým (Porov. Mt 1, 20; Lk 1, 35.) už od začiatku svojej ľudskej existencie, hoci sa to stane známym len postupne: pastierom, mudrcom, Jánovi Krstiteľovi, učeníkom. Celý život Ježiša Krista bude teda dávať najavo, ako ho "Boh pomazal... "Boh poslal svojho Syna" (Gal 4, 4), ale aby mu "dal telo", (Porov. Hebr 10, 5.) chcel slobodnú spoluprácu jedného stvorenia. Preto si od večnosti za matku svojho Syna vyvolil jednu z dcér Izraela, židovské dievča z Nazareta v Galilei, pannu zasnúbenú "mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. "Otec milosrdenstva chcel, aby vtelenie predchádzal súhlas predurčenej matky, aby tak, ako žena prispela k smrti, žena prispela aj k životu" (Druhý vatikánsky koncil` dogm. konšt. Lumen Gentium` 56: AAS 57 (1965) 60; porov.Počas celej Starej zmluvy bolo Máriino poslanie pripravované poslaním svätých žien. Na samom začiatku je Eva: napriek svojej neposlušnosti dostáva prisľúbenie potomstva, ktoré zvíťazí nad Zlým, (Porov. Gn 3, 15.) a prisľúbenie, že bude matkou všetkých žijúcich. (Porov. Gn 3, 20.) Na základe tohto prisľúbenia Sára počne syna i napriek svojmu vysokému veku. (Porov. Gn 18, 10-14; 21, 1-2.) Boh si proti všetkému ľudskému očakávaniu volí to, čo svet považuje za bezmocné a slabé, (Porov. 1 Kor 1, 27.) aby ukázal, že je verný svojmu prisľúbeniu: Annu, Samuelovu matku, (Porov. 1 Sam 1.) Deboru, Rút` Juditu, Ester a mnohé iné ženy. Mária "vyniká medzi poníženými a chudobnými Pána, ktorí od neho s dôverou očakávajú a prijímajú spásu. Ňou, vznešenou dcérou sionskou, sa konečne po dlhom očakávaní prisľúbenia napĺňa čas a nastoľuje sa nový poriadok spásy." (Druhý vatikánsky koncil` dogm. konšt. Aby Mária mohla byť matkou Spasiteľa, "bola od Boha obdarovaná darmi hodnými takej veľkej úlohy". (Druhý vatikánsky koncil` dogm. konšt. Lumen Gentium` 56: AAS 57 (1965) 60.) Anjel Gabriel ju vo chvíli zvestovania pozdravuje ako plnú milosti. (Porov. Cirkev si v priebehu storočí uvedomila, že Mária, ktorú Boh naplnil milosťou, (Porov. Lk 1, 28.) bola vykúpená už od svojho počatia. Tento jas "celkom výnimočnej svätosti", ktorým je Mária "obdarovaná od prvej chvíle svojho počatia",(Druhý vatikánsky koncil` dogm. konšt. Lumen Gentium` 56: AAS 57 (1965) 60.) dostáva celý od Krista: je "vzhľadom na zásluhy svojho Syna vykúpená vznešenejším spôsobom". (Druhý vatikánsky koncil` dogm. konšt. Lumen Gentium` 53: AAS 57 (1965) 58.) Otec ju viac ako ktorúkoľvek inú stvorenú osobu "v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním" (Ef 1, 3). On si ju ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby bola pred jeho tvárou svätá a nepoškvrnená v láske. (Porov. Otcovia východnej tradície nazývajú Božiu Matku "Celá svätá" (po grécky Panagia) a oslavujú ju ako "uchránenú od akejkoľvek škvrny hriechu, akoby Duchom Svätým stvárnenú a utvorenú ako nové stvorenie". (Druhý vatikánsky koncil` dogm. konšt.Na zvesť, že mocou Ducha Svätého porodí "Syna Najvyššieho" bez toho, že by poznala muža, (Porov. Lk 1, 28-37.) Mária odpovedala s "poslušnosťou viery" (Porov. Rim 1, 5.) a v istote, že "Bohu nič nie je nemožné": "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova" (Lk 1, 37-38). A tak keď Mária dala svoj súhlas Božiemu slovu, stala sa Ježišovou matkou a nezdržiavaná nijakým hriechom prijala celým srdcom spasiteľnú Božiu vôľu a celkom sa zasvätila osobe a dielu svojho Syna, aby v závislosti od neho a spolu s ním s pomocou Božej milosti slúžila tajomstvu vykúpenia: (Porov. Druhý vatikánsky koncil` dogm. konšt. ",Ona,' ako hovorí svätý Irenej, `poslušnosťou sa stala príčinou spásy pre seba a pre celé ľudské pokolenie.' (Svätý Irenej Lyonský` Adversus haereses` 3, 22, 4: SC 211, 440 (PG 7, 959).) Preto viacerí dávni Otcovia vo svojom ohlasovaní radi s ním tvrdia: `Uzol Evinej neposlušnosti rozviazala Máriina poslušnosť; čo zviazala panna Eva neverou, to Panna Mária rozviazala vierou.' (Porov. Svätý Irenej Lyonský` Adversus haereses` 3, 22, 4: SC 211, 442-444 (PG 7, 959-960).) A pri porovnávaní s Evou nazývajú Máriu `matkou žijúcich' a častejšie zdôrazňujú: `Skrze Evu smrť, skrze Máriu život.'" (Druhý vatikánsky koncil., dogm. konšt.

Dogma Nanebovzatia Panny Márie

V priebehu ďalších dejín praktická zbožnosť veriacich ako aj ich pastierov, i verejná oslava tohto sviatku, vyústila do jednomyseľnej žiadosti, aby pravda o telesnom nanebovzatí Panny Márie bola slávnostne definovaná ako dogma božskej a katolíckej viery: Nepoškvrnená vždy panenská Bohorodička Mária bola po zavŕšení svojho pozemského života s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy. Tento článok viery vyhlásil pápež Pius XII.

Pápež Pius XII., ktorý vyhlásil dogmu o Nanebovzatí Panny Márie

Máriin Príklad pre Duchovný Život

Máriin príklad nám predstavuje program duchovného života:1. nechať sa preniknúť Božím životom, Božím Duchom;2. všímať si našich blížnych a pomáhať im v ich potrebách;

Sviatok Panny Márie Kráľovnej

Slávnosť Nanebovzatia má o osem dní svoje sviatočné predlženie v pamiatke Panny Márie Kráľovnej. Vtedy nazeráme na tú, ktorá sedí po boku večného Kráľa, skvie sa ako Kráľovná a oroduje ako Matka."(Marialis cultus č. Sviatok Panny Márie Kráľovnej je novšieho dáta. Pre celú Cirkev ho ustanovil pápež Pius XII. na konci Mariánskeho roku 1954 (sto rokov od vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom počatí P. Márie) encyklikou "Ad caeli Reginam" z 11. októbra 1954. Avšak úcta Panny Márie ako Kráľovnej siaha hlboko do prvého tisícročia. Zreteľne ju takto oslavovali východní teológovia a cirkevní učitelia sv. Andrej z Kréty (660-740), carihradský patriarcha Germán (+733) a sv.V jednej homílii o Nanebovzatí ("usnutí Bohorodičky") sv. Andrej Krétsky hovorí: "Kráľovná všetkých veriacich národov (t. j. Cirkev) vedie dnes víťazoslávne s kráľovskou veľkoleposťou Kráľovnú ľudského pokolenia do nebeského kráľovského sídla, ktoré ju prijíma pred tvárou Kráľa všetkého, t. j. Boha." Sv. Neskôr sa úcta k Panne Márii ako Kráľovnej ujala aj na Západe. V kňazskom breviári na tento sviatok je ako druhé čítanie úryvok z homílie svätého biskupa Amadea (Amedea) Lausanského, ktorý žil v 11. storočí. Biskup Amadeus hovorí: "Patrilo sa, aby panenská Matka aj pre česť svojho Syna kraľovala najprv na zemi, a tak až potom slávne prijala nebo. Najprv sa stala známou tu dolu, aby potom vo svätej plnosti prenikla do výšin. Ako ju Pánov Duch prenášal od čnosti k čnosti, tak aj čoraz k väčšej sláve. Pápež Pius XII. v r. 1954 stanovil sviatok Panny Márie Kráľovnej na 31. mája. Pritom nariadil, aby sa v ten deň každoročne konalo zasvätenie ľudstva Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

Významné dátumy mariánskych sviatkov

Sviatok	Dátum	Poznámka
Nanebovzatie Panny Márie	15. augusta	Slávnosť vzatia Panny Márie do neba
Panny Márie Kráľovnej	Osem dní po Nanebovzatí	Pamiatka Panny Márie ako Kráľovnej neba a zeme
Nepoškvrnené Srdce Panny Márie	22. augusta	Úcta k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie

tags: #nanebovzatie #panny #marie #liturgicky #text