Veľkonočné sviatky nám sprítomňujú vykupiteľské dielo Kristovo - jeho umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Kristus nám umožnil žiť znova ako Božie dietky a otvoril nám nebo, ktoré prvotným hriechom bolo pre ľudí zatvorené. Jeho vykúpenie sa však vzťahuje aj na pozemské skutočnosti človeka a do istej miery umožňuje pôvodný vzťah človeka k nim. No nie menej je potrebný aj nový vzťah človeka k svojmu životnému prostrediu, ktoré je hriechom tiež ohrozené.
Richard Strauss : Tod und Verklärung (Mort et Transfiguration) (Mikko Franck / OpRF)
Skončilo sa druhé tisícročie kresťanstva slávením milostivého Jubilejného roku 2000 so všetkými jeho liturgickými sláveniami a ostatnými duchovnými aktivitami, ktoré nám dobrotivý Boh doprial prežiť a ktoré nám Cirkev s veľkou láskou pripravila a ponúkla. Veľký duchovný úžitok, ktorý sme mali možnosť získať, by mal byť pre každého z nás prameňom pevnejšej viery, istejšej nádeje a väčšej lásky k Bohu, ku všetkým ľuďom a k celému stvorenstvu, ktoré je darom Božím pre nás.
Tretie tisícročie by malo byť podľa nášho Sv. Otca Jána Pavla II. tisícročím civilizácie lásky a my doňho práve vstupujeme. Našou úlohou však nie je vykresľovať Vám katastrofické scenáre zániku života na Zemi v dôsledku ekologickej krízy, ktorá má svoje korene v amorálnom konaní človeka. Sú na to iné odborné, politické, či ekonomické inštitúcie, ktoré nás cez masmédiá informujú o katastrofách, ktoré doliehajú na človeka zo znečistených vôd riek a morí, zo znečisteného ovzdušia, ktoré už dnes na mnohých miestach Zeme ohrozuje samotný ľudský život, z otrávenej či zasolenej pôdy, zo smrtiacej zložky slnečného žiarenia, ktoré už nie je schopná poškodená ozónová vrstva zeme zachytiť, z klimatických zmien vyvolaných nadmerným vyrubovaním lesov po celom svete, ako aj globálnym otepľovaním povrchu Zeme, sprevádzanými obrovskými záplavami na jednej strane a veľkými suchami na druhej strane. Z hromadenia odpadov všetkého druhu, ktoré robí našu Zem postupne jedným veľkým smetiskom, z nukleárnych a chemických katastrôf spôsobených nedostatočnou odbornosťou a zodpovednosťou tých, ktorí v tej oblasti pracujú (Černobyľ, havária na Tise a pod.) a nakoniec i miznutie stále väčšieho počtu rastlinných a živočíšnych druhov z povrchu Zeme.
Cirkev cíti povinnosť zaujať stanovisko k danej situácii a upozorniť predovšetkým na pravdy viery o stvorenstve a o vzťahu človeka ku nemu. My, ako Vaši duchovní pastieri cítime povinnosť upozorniť Vás, že tu ide výslovne o problém morálny, ktorý zaväzuje každého človeka a zvlášť kresťana vo svedomí. Našou povinnosťou je zdôrazniť Vám, že všetko, čo Boh stvoril, stvoril z lásky k nám a že všetko stvorenstvo je vlastne „zhmotnenou Božou láskou, ktorá je dobrom pre nás. A videl Boh, že je to dobré - čítame v Genezis. Vieme tiež, že „Boh stvoril človeka na svoj obraz (Gen. 1,27), preto je človek nadradený voči ostatnému stvorenstvu, ale aj po stránke biologickej stojí na vrchole stvorenstva. Božie zjavenie nás tiež poučuje, že všetko čo jestvuje stvoril Boh skrze svojho Syna a pre neho. „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo (Jn 1,1-3). Celé stvorenstvo má teda svoj pôvod v Bohu a k Bohu sa skrze Krista vracia - „Všetko zjednotiť v Kristovi, čo je na nebi aj čo je na zemi (Ef 1,10).
O Božom pláne so stvorenstvom hovorí sv. Pavol apoštol takto: „Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia. Lebo stvorenie bolo podrobené márnosti nie z vlastnej vôle, ale z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej, že aj samo stvorenie bude vyslobodené z otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí. Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodnych bolestiach až doteraz. A nie len ono, ale aj my sami, ktorí máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo a vykúpenie svojho tela (Rim 8,19-23). Boh poveril človeka, aby nad stvorenstvom vládol (por. Gn 1,28). V biblickom, ale aj občianskom zmysle však vládnuť znamená zodpovedne spravovať a nie vykorisťovať a zotročovať. Zodpovedne spravovať stvorenstvo znamená rešpektovať jeho životné potreby a prejavy a samozrejme jeho životné prostredie. Ak človek tieto potreby rešpektuje, žije v harmónii s prírodou a stvorenstvo mu slúži. Ak však človek tieto ekologické a etologické potreby stvorenstva nerešpektuje, stvorenstvo zotročuje, ničí ho a vyničením stvorenstva napokon ohrozuje seba samého.
Mnohoraké spôsoby likvidácie stvorenstva od zamorenia prostredia škodlivinami, cez ľahostajnosť a nevšímavosť až po bezohľadné kántrenie stvorenstva predstavujú celú ekologickú problematiku dneška. Už aj otcovia II. Vatikánskeho koncilu pripomenuli, že očakávanie nového neba a zeme nemá nás viesť ku pasivite a nezáujmu o problémy pozemského života, ale naopak, má nás podnecovať ku zdokonaľovaniu súčasného sveta, čo je prirodzenou úlohou človeka ako Božieho spolupracovníka na plnenie jeho plánu. A to platí aj pre vzťah človeka k stvorenstvu. O tomto vzťahu hovoria aj ďalšie dokumenty Cirkvi, najmä encykliky pápeža Jána Pavla II. Je to niekoľko článkov v encyklikách Centessimus annus, Solicitudo rei socialis, Evangelium vitae a viacero bodov listu Sv.
Na tomto mieste je tiež vhodné pripomenúť slová Katechizmu Katolíckej cirkvi: „Siedme prikázanie vyžaduje rešpektovanie neporušiteľnosti stvorenstva. Zvieratá, ako aj rastliny a neživé bytosti sú určené pre spoločné dobro minulého, terajšieho a budúceho ľudstva. Využívanie nerastných, rastlinných a živočíšnych zdrojov sveta nemožno oddeliť od rešpektovania morálnych požiadaviek. Vláda nad neživými i nad živými bytosťami, ktorú dal Stvoriteľ človekovi nie je absolútna, je vymedzená starostlivosťou o kvalitu života blížneho, vrátane budúcich generácií, vyžaduje posvätnú úctu ku neporušiteľnosti stvorenstva . (čl. 2415): „Zvieratá sú Božie tvory, Boh ich zahŕňa prozreteľnou starostlivosťou. Už svojim jestvovaním ho velebia a oslavujú. Aj ľudia majú byť ku ním láskaví. Je vhodné si pripomenúť, s akou ohľaduplnosťou zaobchádzali so zvieratami svätí, ako napr. svätý František Asisský, alebo svätý Filip Néri. (čl.
Podľa doterajších poznatkov vedy, život v našej slnečnej sústave je iba na planéte Zem. Z toho vidieť, že život na zemi má osobitnú hodnotu. Je to veľký dar Boha Stvoriteľa daný ľudstvu na Zemi. Fenomén života je ako tenký obal na planéte Zem v hrúbke niekoľkých kilometrov, ktorý je krehký a porušiteľný. Preto bezohľadné počínanie človeka voči tomuto javu života je neetické, nemorálne, je pohŕdaním Božou láskou, je nevďačnosťou voči Bohu Stvoriteľovi, ktorý nám dal stvorenstvo na Zemi ako dar. Človek vždy chápal svoju nadradenosť nad ostatným stvorením. Cirkev Kristova poučená Božím zjavením túto nadradenosť ešte zdôraznila. Veď človek bol stvorený na Boží obraz a má vládnuť nad stvorenstvom (Gen 1,26-27). Človek však, ktorý je ranený prvotným hriechom neraz zneužil svoju nadradenosť nad ostatným stvorenstvom a správal sa voči nemu ako dobyvateľ, tyran a vandal.
Človek prišiel ku nesprávnemu presvedčeniu, že si môže voči stvorenstvu dovoliť všetko podľa ľubovôle a že nie je v tom nijaký morálny problém. Ale opak je pravda. Každý ľudský čin, ktorým ohrozujeme svoje životné prostredie, ohrozujeme samotného človeka, jeho zdravie a život a prestupujeme tým piate Božie prikázanie - nezabiješ. A to je matéria do spovede, teda dôvod ku pokániu. A práve tu Vám chce Cirkev pomáhať formovať a vychovávať kresťanské ekologické vedomie a svedomie. Cirkev nastúpila do spoločného zápasu s ostatnými štátnymi a spoločenskými zložkami o zachovanie trvalo udržateľného rozvoja na našej Zemi. Nie politickými, alebo ekonomickými rozhodnutiami, ale výchovou k mravnému správaniu sa kresťanov ku stvorenstvu a jeho preventívnej ochrane. Ohrozením stvorenstva a životného prostredia vôbec ohrozujeme nie len seba, ale aj naše deti. Robíme to nie len veľkými negatívnymi vplyvmi, ale aj každým hoci nepatrným zlým činom voči prírode.
S radosťou Vám tiež chceme oznámiť, že v máji tohoto roku sa bude konať už tretie stretnutie delegátov Rady biskupských konferencií Európy práve na Slovensku, kde má zastúpenie aj naša KBS. Tohtoročnou témou stretnutia bude: „Kresťanský životný štýl a udržateľný rozvoj . Bolo by žiaduce, aby sa výsledky tejto konferencie začali uplatňovať aj v našich farnostiach. Poslaním človeka je byť, nie mať (blahobyt, nadbytok), preto byť kresťanom znamená žiť pre svojich blížnych a nie len pre seba. S ekologickou problematikou súvisí sociálna problematika a obe spolu vytvárajú životný štýl. Konzumným životným štýlom prispievame ku hladomorom, drancovaniu prírody a zániku hodnôt. Źivotný štýl sa bezprostredne dotýka kresťanstva a nie len teoreticky, ale aj prakticky. Čo robíme s nadbytkom? Dokážeme sa podeliť? Nie sme ako evanjeliový boháč, o ktorom platí: „Blázon, ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si nahonobil, čie bude?
Buďme teda bohatí na dobré skutky a štedrosť (por. z uvedených skutočností vyplýva, že ku ekologickej problematike musíme pristupovať zodpovedne podľa svojho najlepšieho svedomia. Stvorenstvo máme užívať uvážene, rešpektujúc jeho hodnotu a s úctou, aká patrí veľkému Božiemu daru. Kresťan má aj vo vzťahu ku stvorenstvu napomáhať život a nie smrť. Má pritom jasne rozoznávať Stvoriteľa od stvorenia. Vyprosujeme Vám svetlo viery v tejto problematike, ako aj silu Ducha Svätého.
Koncert ŠFK: Sloboda a útlak - Smrť a vykúpenie
Koncert Štátnej filharmónie Košice v Dome umenia dňa 11. apríla 2024 bol venovaný 80. výročiu deportácií židovských obyvateľov z Košíc a pamiatke zavraždených obetí. Konal sa s podporou British Council, Poľského inštitútu v Bratislave a Židovskej náboženskej obce Košice. Pred koncertom sa uskutočnila tematická beseda s hosťami Martinom Korčokom, vedúcim Múzea holokaustu v Seredi a Nadeždou Lambertovou, vedúcou košickej skupiny ukrývaných detí Hidden Child. Diskusia ,,80 rokov od deportácie židovských obyvateľov z Košíc. Dramaturgia zodpovedala pomenovaniu Sloboda a útlak - Smrť a vykúpenie, uvedenému v bulletine a naplnili ju diela:
- Leonora III, predohra op. 72b Ludwiga van Beethovena
- Koncert pre klavír a orchester, op. 25 Viktora Ullmanna
- Tren.
L. van Beethoven (1770 - 1827) k svojej jedinej opere Fidelio skomponoval až štyri predohry, Leonora III sa hráva pred záverečným druhým dejstvom. Ako samostatné, majstrovské symfonicky ucelené dielo je aj častou súčasťou koncertov. V predohre Leonora III skladateľ hudobne symbolicky, ale výrazne upozornil na dôležitý moment, keď v inštrumentácii priamo do partitúry vpísal želanie umiestniť trúbku ako signál blížiacej sa slobody pre Florestana mimo viditeľného priestoru, čo dirigent orchestra ŠFK Aleksandar Markovič dôsledne rešpektoval.
Dramaturgickou novinkou bola slovenská premiéra Koncertu pre klavír a orchester op. 25 česko-rakúskeho skladateľa, dirigenta a klaviristu Viktora Ullmanna (1898 - 1944), V roku 1942 ho s manželkou a deťmi deportovali do Terezína, kde sa zapojil do hudobného života tábora a počas dvojročného pobytu tu napísal nielen 22 rôznych skladieb, ale aj opery Cisár Atlantídy či Odopretie smrti, v ktorej mal účinkovať český basista Karel Berman.
Jemu sa z geta smrti podarilo zachrániť, neskoršie sa stal známym sólistom Národnom divadle v Prahe a podal o tejto opere aj autentickú správu. Svetová premiéra odvtedy už veľmi známeho a rozšíreného diela sa po úprave konala r. V. Ullmanna spolu so skladateľmi Pavlom Haasom a Hansom Krásom 16. októbra 1944 previezli do Osvienčimu - Breziniek a zanedlho po príchode ho zavraždili v plynovej komore. Klavírny koncert napísal pravdepodobne ešte na slobode r. 1939, ale svetová premiéra sa konala až r. 1992 v Stuttgarte.
Napriek tomu, že V. Ullmann patril medzi inými aj k žiakom A. Schönberga, v Klavírnom koncerte nepracuje striktne s dodekafóniou, skôr s atonalitou či modalitou rôzneho pôvodu. Český klavirista Jan Bartoš nadmieru prehľadne podchytil vynikajúcu formovú výstavbu tohto, miestami až strhujúceho hudobného kolosu, s maximálnym prihliadaním aj na dynamické zvraty jednotlivých častí či úsekov. Dirigent A.
Skladba v tom čase mladého, začínajúceho poľského skladateľa Krzysztofa Pendereckého (1933 - 2020 Tren. Obetiam Hirošimy ihneď po svojom vzniku r. 1960 obletela svetové koncertné pódiá. Aj v tejto výnimočnej kompozícii vtedy 27 ročný autor hľadal a nachádzal nové súznenia tónov, vznikajúce rôznymi spôsobmi hry na sláčikových nástrojoch (glissando, rozličné druhy tremola, hra za kobylkou a zakončením sláčika, poklepkávanie po luboch a dreve nástrojov atď.). Interpretáciou skladby dostal jej vnútorný emocionálny náboj, hudobný obsah i program dostatočný priestor.
Koncert uzatvorila symfonická báseň Richarda Straussa (1864 - 1949) Smrť a vykúpenie, op. 24. K hudbe s témou smrti inšpirovala mladého R. Strausssa choroba, ktorá ho odkázala na lôžko. Skladbu komponoval v rokoch 1888 - 1889. Napokon ju sám uviedol a dirigoval na premiére v Eisenachu r. 1890.
Richard Strauss a jeho dielo
Richard Strauss bol vrcholným predstaviteľom neskorého romantizmu. Najviac sa preslávil symfonickými básňami a operami, ktoré sú podstatou jeho tvorby, ale bol aj slávnym dirigentom. Vlastným hudobným prejavom veľmi obohatil po harmonickej a výrazovej stránke zaužívané postupy. Väčšina Straussovych diel je určená pre veľký orchester, pričom skladateľ sa prejavil ako jeden z najlepších inštrumentalistov v dejinách.
Richard Strauss sa narodil v Mníchove v hudobníckej rodine, kde otec hral na lesnom rohu v dvornom orchestri a tak základné hudobné vzdelanie získal od neho. Ako malý chlapec sa s radosťou zúčastňoval na skúškach orchestra. Veľký hudobný talent mu umožnil, že ako šesťročný napísal svoje prvé dielo. Vtedy už bol autorom 19 skladieb. Skutočné uznanie mu však priniesla až symfonická báseň Don Juan. Predstavil sa v nej ako skladateľ programovej hudby.
Druhou významnou skladateľkou oblasťou Richarda Straussa boli opery. Prvú napísal vo veku 30 rokov, keď už bol uznávaným symfonikom a dirigentom. Dirigoval Berlínskych filharmonikov a vystúpil na Wagnerových slávnostiach, čo bolo vtedy výsadou len pre najlepších interpretov. Je autorom opier Guntram, Ohňa zmar, Salome, Elektra. Najmä poslednými dvoma sa zaradil medzi najlepších operných skladateľov 20. storočia.
V ďalšej tvorbe sa Richard Strauss vrátil k estetickým ideálom Wolfganga Amadea Mozarta. Opera Gavalier s ružou je nádherná viedenská komédia, v ktorej zobrazil ľahkomyseľný život cisárskej Viedne 18. storočia. Nesmierne pôsobivá je opera Ariadna na Naxe, komická opera podľa Moliérovej hry Mešťan šľachticom a skomponoval ešte ďalšie opery neoklasicistického charakteru.
Jeho tvorbu reprezentujú aj koncerty Burleska pre klavír d-mol, Koncert pre hoboj a orchester, dva koncerty pre lesný roh a orchester, obidva v Es-dur.
Hudobný skladateľ Richard Strauss bol počas svojho dlhého života svedkom rôznych politických i spoločenských zmien. Prežil dve svetové vojny. Po prvej bol riaditeľom Dvornej opery vo Viedni v Rakúsku. V hitlerovskom Nemecku prijal na dva roky funkciu predsedu Ríšskej kultúrnej komory. V posledných dňoch vojny skomponoval Metamorfózy - štúdiu pre 23 sólových nástrojov.
Po skončení 2. svetovej vojny trávil posledné roky života vo Švajčiarsku, odkiaľ sa do Nemecka vrátil až tesne pred smrťou.
V symfonických básňach Don Juan, Macbeth, Smrť a vykúpenie, Till Eulenspiegel, Tak vravel Zarathustra, Don Quijote, Život hrdinu a v programových symfóniách Sinfonia domestica a Alpská symfónia vyjadril Richard Strauss filozofické myšlienky, názory a city. Jeho umenie bolo odlišné majstrovským zvládnutím orchestra, čo sa mu podarilo ako dirigentovi aj ako skladateľovi.
V januári 1929 zažila Bratislava mimoriadnu kultúrnu udalosť, kedy výnimočný umelec, skladateľ a dirigent Richard Strauss prijal pozvanie Oskara Nedbala a dirigoval v Slovenskom národnom divadle reprízy inscenácii svojich opier Elektry (9. januára 1929) a Gavaliera s ružou (11. januára 1929). Prvý raz účinkoval Richard Strauss (1864 - 1949) v Bratislave v januári 1920, kedy s nevšedným citom sprevádzal na klavíri komorného speváka barytonistu Franza Steinera na jeho komornom piesňovom recitáli v Župnom dome.
V roku 1921 zavítal Richard Strauss do Bratislavy po druhý raz, a tentokrát sa predstavil ako dirigent Viedenskej filharmónie na koncertnom pódiu bratislavskej Reduty. V úvode koncertu odznela predohra k Smetanovej Predanej neveste, s veľkým záujmom obecenstva sa stretla predohra Kráľ Lear od Hectora Berlioza.
Prvým operným predstavením, ktoré v Slovenskom národnom divadle dirigoval Richard Strauss 9. januára 1929, bolo jeho vrcholné dielo Elektra. Z hodnotenie recenzenta denníka Robotnícke noviny (16. 01. 1929, roč. 26, č. 13, s. 4.) vyberáme: Richard Strauss „ …je pri pulte dirigentskom veľkým majstrom, ktorý akoby šetril pohybom, ale s tými jednoduchými, neafektovanými, skoro odmeranými gestami toľko vytiahne z toho orchestra a spevákov, že na to púhy obdiv nestačí.
Aj v Straussovom ďalšom opuse, v hudobnej veselohre Gavalier s ružou, bol Straussov výkon dirigenta 11. januára 1929 v SND majstrovský. Ako silná individualita dokázal vzrušiť tak silou impresionistického výrazu, ako naplniť smútkom príťažlivou sugestívnosťou mäkkej lyriky. „Je dirigentom gesta sporého, zdržanlivého, línie elegantne zvlnenej. Navonok uzavretý, chladný. Na rozdiel od svojej hudby - nechce oslňovať. Pri tom všetkom však imperátor, podmaňujúci silou svojej individuality. Je evidentné, že skladateľ ovláda svoje kompozície do detailov, takže je povolaný i vyvolený interpretovať ich čím najplastickejšie a najautentickejšie.“ (Ballo, Ivan. Slovenské dielo, roč. 1, 1929, č. 6, s.
Presvedčivým Octaviánom bola hosťujúca Marta Krásová z Prahy, ohybným hlasom spievala Sofiu Vlasta Posltová. Rytmicky a intonačne čistý bol záverečný tercet v podaní Dobřeny Šimánovej (kňažná Werdenbergová), Posltovej a Krásovej.
Rada mesta Bratislavy usporiadala na počesť Richarda Straussa v piatok 11. januára 1929 popoludní čaj, na ktorý boli pozvané popredné osobnosti umeleckého a spoločenského života. Prítomní novinári vyžili túto príležitosť na rozhovory, v ktorých majster pochválil najmä orchester, hoci aj nie veľký počtom, ale schopný podať znamenitý umelecký výkon.
Ostatné hudobné diela
Okrem Straussa a spomínaných diel zazneli aj ďalšie významné skladby:
- Alexander Moyzes: Koncert pre husle a orchester
- Maurice Ravel: Klavírny koncert D dur pre ľavú ruku
- Mieczysław Weinberg: Koncert pre trúbku a orchester
Tieto diela, spolu so Straussom, tvoria bohatú paletu hudobných zážitkov, ktoré obohacujú kultúrne povedomie a prinášajú hlboké emocionálne zážitky poslucháčom.
Tabuľka: Prehľad diel a autorov
| Skladateľ | Dielo |
|---|---|
| Ludwig van Beethoven | Leonora III, predohra op. 72b |
| Viktor Ullmann | Koncert pre klavír a orchester, op. 25 |
| Krzysztof Penderecki | Tren. Obetiam Hirošimy |
| Richard Strauss | Smrť a vykúpenie, op. 24 |
| Alexander Moyzes | Koncert pre husle a orchester |
| Maurice Ravel | Klavírny koncert D dur pre ľavú ruku |
| Mieczysław Weinberg | Koncert pre trúbku a orchester |

Richard Strauss