Nanebovzatie Panny Márie: Požehnanie kvetov a bohaté tradície

Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, ktorá pripadá na 15. augusta, má v celej Katolíckej cirkvi veľký význam. Prvého novembra 1950 pápež Pius XII. slávnostne vyhlásil stáročné presvedčenie, že „nepoškvrnená a ustavične panenská Bohorodička Mária bola po zavŕšení svojho pozemského života s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy“.

Tento sviatok má korene v starej apoštolskej tradícii, podľa ktorej sa Mária po Turícach živo zúčastňovala na živote prvej kresťanskej komunity v Jeruzaleme. Podľa Pánovho želania žila roky svojej staroby pod ochranou apoštola sv. Jána. Už prví kresťania vyznávali vieru v Máriino nanebovzatie. Nikdy sa nehovorilo o relikviách, pozostatkoch jej tela.

Pôvod a vývoj sviatku

Vznik sviatku Zosnutia alebo Nanebovzatia blahoslavenej Panny Márie je úzko spätý s jej verejným uctievaním od začiatku štvrtého storočia. Slávnostné vyhlásenie Márie za „Bohorodičku“ na Efezskom koncile (431) značne posilnilo jej verejné uctievanie ako „Božej Matky“.

Najstaršie dielo, ktoré hovorí o nanebovzatí Panny Márie je dielo, ktoré pochádza z gréckej jazykovej oblasti: O smrti sv. Panny - De obitu S. Dominae. Byzantský cisár Mauritius (588 - 602) ho ustanovil za štátny sviatok v celej svojej ríši na 15. augusta, aby tak zatienil starú orientálnu slávnosť vinobrania, ktorá si uchovávala mnohé pohanské prvky. Západná cirkev ho slávila najskôr v Galii (dnešné Francúzsko) v 7. storočí, a to 18. januára.

Sviatok sa slávil s takou úctou a slávnostnosťou, že pápež Mikuláš I. ho vo svojich Inštrukciách Bulharom, dáva na úroveň Vianoc, Veľkej Noci a Turíc. Ústnu tradíciu viery o nanebovzatí začali čoskoro hlbšie vysvetľovať tak východní, ako aj západní cirkevní otcovia.

Počas zasadnutia Prvého vatikánskeho koncilu ( 8. december 1869 - prerušený 20. októbra 1870) v roku 1870 dvestoštyri biskupov žiadalo pápeža Pia IX., aby vyhlásil dogmu (článok viery), že Panna Mária bola po smrti s telom i dušou vzatá do neba. Urobil tak 1. novembra 1950 pápež Pius XII.

Nanebovzatie Panny Márie a zmŕtvychvstanie tela

Jedným z najhlbších aspektov Nanebovzatia Panny Márie je jeho spojenie so zmŕtvychvstaním tela, čo je viera, ktorá je ústredným prvkom kresťanskej viery. Nanebovzatie Panny Márie sa považuje za znamenie nádeje a prísľub zmŕtvychvstania pre všetkých veriacich kresťanov. Upevňuje nás v nádeji, že aj naše telá budú raz vzkriesené.

Požehnanie bylín a kvetov

V ľudovej tradícii je tento sviatok označovaný názvom: Panna Mária v žatve, Panna Mária koreňová alebo Matička koreňová a Matička bylinná. Sviatok Nanebovzatia Panny Márie doprevádza požehnanie kvetov, bylín a semien v kostoloch a chrámoch, ktoré sú symbolom jej pomoci na základe schopnosti liečiť dušu aj telo (človeka aj zvieraťa).

Keď apoštoli uzreli v prázdnom hrobe zázrak v podobe kvetín, uverili vo vzkriesenie (Nanebovzatie) Panny Márie. Kvetinám a bylinám posväteným v deň sviatku Nanebovzatia Panny Márie sa prisudzovala zvláštna moc.

Na mnohých miestach sa tento zvyk požehnávania bylín a kvetín zachováva a aj v liturgickej knihe Požehnania SSV 2009) sa nachádza formulár Požehnanie bylín a kvetov na Slávnosť nanebovzatia Panny Márie.

Požehnanie bylín na sviatok Nanebovzatie Panny Márie vzniklo v Nemecku, kde je možné doložiť príslušné obrady požehnania už v 10. storočí. Už pohanský starovek poznal liečivú silu bylín, ale pripisoval ju magickým obradom pri ich zbieraní. Cirkev tento zvyk pokresťančila a vytvorila obrad požehnania bylín, aby vyzdvihla, že Boh je prameňom každej liečivej sily a na príhovor Panny Márie a svätých je možné získať uzdravenie.

Púte a procesie

Pri príležitosti tohto sviatku sa konajú na mnohých miestach púte. Medzi najvýznamnejšie patria púte v Nitre na Kalvárii (od roku 1766), Starých Horách, v Trstíne, v Kláštore pod Znievom, Prievidzi, v Oščadnici, púť k Madone Žitného v Dunajskej Lužnej.

Počas tohto sviatku sa konajú v niektorých regiónoch krajiny púte, požehnanie bylín a tiež procesie na zemi i na vode. Jednou z nich je aj procesia lodí na Wörtherskom a Bodamskom jazere. Na všetkých mariánskych pútnickych miestach sú pri tejto príležitosti mimoriadne slávnostné sväté omše, ako napríklad v Mariazelli či v Maria Taferl, kde sa v tento deň stretávajú ženy s tradičnými zlatými čepcami a skupinky v krojoch.

Najväčším rozruchom je zvyk procesie lodí na Wörtherskom jazere, ktorá sa koná na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. V najzápadnejšej časti Rakúska sa stretávajú tisíce pútnikov z Rakúska, Nemecka a Švajčiarska na procesii lodí po Bodamskom jazere. Prosia tu za Európu a za pokoj.

Tradícia procesií lodí na Wörtherskom jazere siaha až do roku 1954, kedy bola z portugulaskej Fatimy, mariánskeho pútnického miesta, prinesená do kostola sv. Jozefa v Klagenfurte socha Panny Márie. Socha bola prinesená v slávnostnom sprievode loďou a v sviečkovej procesii. Veľká účasť na tejto prvej večernej procesii bola pre organizátorov impulzom na to, aby sa táto slávnosť každoročne opakovala.

Tabuľka: Významné mariánske pútnické miesta

Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta) je posledným prikázaným mariánskym sviatkom liturgického roka.

tags: #nanebovzatie #panny #marie #pozehnanie #kvetov