Najkrajšie Vianoce: Tradície a Zvyky na Slovensku a vo Svete

Vianoce sú jedným z najobľúbenejších sviatkov na celom svete. Hoci ide o kresťanský sviatok, oslavuje sa rôznymi spôsobmi v mnohých krajinách bez ohľadu na ich kultúru či náboženstvo. Vianočné zvyky a tradície sa líšia od miesta k miestu, no všetky majú spoločný cieľ - stráviť čas s rodinou a priateľmi a šíriť radosť a lásku.

Kedy sa slávia Vianoce?

Vianoce sa vo väčšine krajín oslavujú 24. a 25. decembra, avšak nie všade je to rovnaké. V katolíckych a protestantských krajinách, ako sú Spojené štáty, Nemecko či Taliansko, je hlavným dňom oslava 25. decembra. V mnohých východných ortodoxných krajinách, napríklad v Rusku a Srbsku, sa Vianoce slávia až 7. januára, čo je podľa juliánskeho kalendára. Niektoré krajiny, ako napríklad Holandsko, začínajú vianočné oslavy už začiatkom decembra s príchodom Sinterklaasa, ktorý prináša darčeky deťom 5. decembra. V Latinskej Amerike a Španielsku je populárnym dňom 6. januára, kedy Traja králi prinášajú darčeky.

Kto nosí darčeky?

Darčeky sú neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv, no nie všade ich prináša Santa Claus či Ježiško. V Amerike a Kanade je to tradične Santa Claus, ktorý prichádza s darčekmi v noci z 24. na 25. decembra. V Taliansku však nosí darčeky La Befana, stará žena na metle, ktorá prichádza 6. januára počas sviatku Troch kráľov. V Nemecku sú to deti, ktoré dostávajú darčeky od Christkind - anjela, ktorý symbolizuje malého Ježiška. V Španielsku a Mexiku sú hlavnými darcami Traja králi, ktorí prichádzajú 6. januára a rozdávajú darčeky.

Vianočné Tradície v Strednej Európe

Vianočné zvyky a tradície sú podobné najmä v krajinách strednej a východnej Európy. Na Slovensku, v Českej republike, Poľsku a Rakúsku sa Vianoce oslavujú 24. decembra, keď rodiny spoločne večerajú tradičné jedlá, ako je kapor, zemiakový šalát a oplátky s medom. Po večeri prichádza čas na rozbaľovanie darčekov, ktoré prináša Ježiško. V mnohých rodinách je súčasťou tradície aj spievanie kolied a návšteva polnočnej omše. V Poľsku sa slávi tzv. Wigilia, čo je slávnostná večera, počas ktorej sa podáva 12 chodov symbolizujúcich 12 apoštolov.

Vianočné Trhy v Európe

Vianočné trhy sú obľúbenou súčasťou sviatočného obdobia a lákajú turistov z celého sveta. Nemecko je známe svojimi vianočnými trhmi, najmä trh v Drážďanoch, ktorý je jedným z najstarších v Európe a má viac ako 600-ročnú históriu. Vianočné zvyky a tradície v Nemecku zahŕňajú aj pitie vareného vína (Glühwein) a ochutnávanie perníkov (Lebkuchen), pričom atmosféru dopĺňajú melódie vianočných kolied. V Rakúsku je najznámejší trh vo Viedni, kde nájdete stánky s miestnymi špecialitami, remeselnými výrobkami a svetielkami, ktoré osvetľujú historické námestie pred radnicou. Rakúske trhy ponúkajú aj unikátne produkty, ako sú ručne vyrábané sviečky a keramika, ktoré sú ideálne ako darčeky. Francúzske vianočné trhy, ako je trh v Štrasburgu, sú preslávené svojou atmosférou a krásnymi ozdobami, pričom Štrasburg je často označovaný za „hlavné mesto Vianoc.“ V Taliansku sú populárne trhy v Bolzane a Miláne, kde si môžete kúpiť tradičné talianske vianočné sladkosti, ako je panettone, alebo ochutnať lokálne vína a syry, ktoré sú súčasťou vianočného stola.

Rozmanitosť Vianočných Zvykov v Európe

Európa je miestom, kde sú vianočné zvyky a tradície veľmi rozmanité, avšak mnohé z nich majú spoločné korene a podobné prvky. V Nemecku sú Vianoce spojené s adventným obdobím, počas ktorého sa zapália sviečky na adventnom venci a deti dostávajú adventné kalendáre plné sladkostí. Typickým nemeckým jedlom na Štedrý deň je pečená hus alebo kačka, často podávaná s kapustou a knedľami. V Taliansku sú Vianoce časom, keď sa rodina stretáva pri tradičnej večeri, ktorá môže zahŕňať rôzne morské plody, najmä v južných častiach krajiny. Vo Francúzsku sa Vianoce slávia so štýlom a eleganciou. Francúzi si radi doprajú bohatú vianočnú večeru, ktorá často zahŕňa pečeného moriaka, foie gras a sladkosti, ako je vianočný polienkový koláč (bûche de Noël). Vianočné trhy vo francúzskych mestách, ako je Štrasburg či Paríž, sú plné krásnych ozdôb a tradičných výrobkov. V Španielsku sa Vianoce začínajú oslavovať už 22. decembra, kedy sa koná veľká vianočná lotéria, známa ako El Gordo (Veľký tučný), ktorá je dôležitou súčasťou sviatkov.

Vianoce vo Vzdialených Kútoch Sveta

Vianoce sa slávia aj vo vzdialenejších kútoch sveta, kde získavajú rôzne podoby a často sú prispôsobené miestnej kultúre a tradíciám. V Japonsku sú Vianoce viac komerčným sviatkom a nesúvisia priamo s kresťanskými tradíciami. Japonci však radi slávia Vianoce s rodinou a priateľmi, pričom populárnym zvykom je objednávanie špeciálnych vianočných večerí z KFC. Tento nezvyčajný zvyk vznikol v 70. rokoch, keď reťazec KFC začal ponúkať vianočné špeciály, ktoré sa stali tak populárnymi, že si ich ľudia objednávajú aj mesiace vopred. V Austrálii prichádzajú Vianoce počas leta, takže ľudia často oslavujú na pláži, kde si pripravujú grilované jedlá a vychutnávajú si slnko. Austrálčania zdobia svoje domy svetielkami a organizujú vianočné pikniky, čo je veľmi odlišné od tradičného európskeho štýlu Vianoc. V Brazílii sú Vianoce obdobím rodinných stretnutí a slávnostných večerí, kde sa podávajú jedlá ako pečená morčacina a rôzne dezerty.

Netradičné Vianočné Zvyky

Niektoré krajiny majú vianočné zvyky, ktoré sa odlišujú od tradičných osláv a ponúkajú jedinečný pohľad na sviatočné obdobie. V Nórsku napríklad ľudia veria, že na Štedrý deň vychádzajú čarodejnice a zlí duchovia, preto ukrývajú metly, aby ich zlé sily nemohli ukradnúť. V Mexiku sa oslavujú Vianoce s veľkou pompou a tradičné oslavy zahŕňajú Las Posadas, čo sú procesie, ktoré zobrazujú hľadanie miesta na prenocovanie pre Máriu a Jozefa. Ľudia sa prezliekajú za biblické postavy a prechádzajú ulicami so sviečkami a spevmi. V Fínsku je dôležitou súčasťou Vianoc návšteva sauny na Štedrý deň, čo symbolizuje očistu tela aj duše pred začiatkom nového roka.

Vianoce na Slovensku

Vianoce. Tieto najväčšie a najkrajšie kresťanské sviatky v roku sa slávia v mnohých krajinách po celom svete. Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Počas tohto obdobia nazývaného Advent, ktoré nám v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych, ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami. Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec, častokrát z čečiny, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom, či už je umiestnený v byte na stole alebo zavesený na dverách. Je znamením nádeje a holdom tomu, ktorý prichádza.

Advent a Mikuláš

U detí je veľmi obľúbený adventný kalendár, ktorý prináša radosť a iskričky v očkách každý deň od 1. decembra, kedy si otvoria prvé okienko a nájdu v ňom nejakú tú dobrôtku. Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie.

Lucia a Stridžie Dni

13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Trvali od Kataríny (25. novembra) do Tomáša (21. decembra). Viazali sa tiež na Ondreja (30. novembra), Barboru (4. decembra), Mikuláša (6. decembra) a Luciu (13. decembra). Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť. Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela. Ak zostal posledný lístok prázdny, budúci rok sa dievčina ešte vydať nemala.

Vianočný Stromček a Jeho História

Zvyk mať v domácnosti živý stromček pochádza rovnako z pohanských čias. Staré kultúry pôvodne v tomto období prinášali bohom rôzne obety v hájoch a neskôr si zelené vetvičky brávali aj do svojich obydlí. Tie vešali zo stropu alebo dávali do obetných kútov.

K Vianociam neodmysliteľne patrí vianočný stromček. Tento zvyk sa traduje ešte od spomenutých pohanských čias. Počas Vianoc by mal bohato zdobený vianočný stromček svietiť v každej jednej slovenskej domácnosti. V minulosti sa ozdoboval jabĺčkami, orechmi, hruškami či slamenými ozdobami a figúrkami. V kresťanskom ponímaní Vianoc pribudol pod stromčekom aj vianočný betlehem ako miesto narodenia malého Ježiška.

Vianočný stromček, ako ho poznáme dnes, pochádza z meštiackej kultúry, ktorá bola typická pre väčšie mestá ako Viedeň, Budín či Bratislava.

Štedrý Deň a Štedrá Večera

24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia, i keď história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil.

Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu.

Spomínali sme štedrú večeru? Správne! K Vianociam neodmysliteľne patria špecifické vône a chute, na ktoré sa netrpezlivo tešíme počas celého roka. V mnohých rodinách slávnostne rozvoniava sviatočná kapustnica, ktorá sa môže pripravovať so sušenými hubami či slivkami. Ako druhý chod sa podáva pečený vianočný kapor s poriadnou porciou zemiakového šalátu s majonézou. Večera sa začína vianočnými oblátkami s medom a cesnakom, ktoré symbolizujú kresťanskú hostiu, čiže Božie telo. Nasleduje kapustnica. V niektorých častiach Slovenska sa namiesto kapustnice servíruje rybia alebo hubová polievka. Vianočné jedlá teda skutočne nie sú žiadnou diétou, veď nečudo, nasledujú po štvortýždňovom pôstnom období adventu, počas ktorého vám riadne vyhladne! Samozrejme, ak ho dodržiavate. Ak už máte v sebe všetky chody štedrej vianočnej tabule, nasleduje nekonečné prejedanie sa vianočnými zákuskami a množstvom iných dobrôt. Asi najznámejšími vianočnými sladkosťami na Slovensku sú medovníčky. Výroba a pečenie medovníkov má u nás bohatú tradíciu a slovenské gazdinky sa predbiehajú, ktorá ich ozdobí krajšie či originálnejšie.

Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie. Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.

Tradičné Slovenské Zvyky na Štedrý Deň

• Vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
• Hádzanie orechov do rohov izieb.
• Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri.
• Medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
• Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.
• Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných.
• Na štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst. Ten by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe.
• Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
• Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
• Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
• Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
• Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.

Vianočné Tradície vo Svete

A ako je to s vianočnými zvykmi a tradíciami vo svete? Mnoho tradícii sa od tých slovenských líši. Len málo kto vie, že obyvatelia našej obľúbenej dovolenkovej destinácie majú ako symbol Vianoc nie len ozdobený vianočný stromček, ale tiež ozdobené drevené lode, ktoré vystavujú na terasách, či v záhradách. Gréci rovnako majú vo svojich domovoch plytkú drevenú misku s kúskom drôtu, preveseným cez okraj misky. Na drôte visí bazalka, ktorá obaľuje drevený kríž. V miske sa udržuje svätená voda. Matka rodiny 1x denne ponorí kríž s bazalkou do vody a pokropí miestnosti v dome. Grécke deti nedostávajú darčeky 24. decembra, ale až 31.12..

Taliani majú ako vianočný stromček zásadne vždy len jedličku. Štedrá večera 24.12. u nich nehrá až taký význam ako slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný.

Na Ukrajine sa oslavujú Vianoce 6.1.. Tradičným vianočným symbolom na Ukrajine je tzv.

Angličania nemajú vianočné sviatky naviazané na rodiny až tak, ako my. Obdobie Vianoc je pre nich najmä obdobím rôznych večierkov a stretnutí s priateľmi a známymi. Vianočné darčeky im nosí Santa Claus 24.12. a podľa tradície si ich nechávajú vystavené na čestnom mieste až do sviatku Troch Kráľov.

O polnoci sa vo francúzskych rodinách podáva tzv. Reviellon (budíček), čo symbolizuje očakávané narodenie Krista.

V Holandsku je zvykom, že v polovičke novembra príde Mikuláš - Sinterklaas, na bohato vyzdobenej lodi plnej darčekov a sprevádzajú ho postavy černoškov - Zwarte Piet. Vrchol Vianoc oslavujú 5.

Poľské zvyky nie sú príliš odlišné od tých našich. Rovnako ako my, na štedrovečerný stôl prestierajú o jeden príbor navyše, pre neznámeho hosťa. Podľa poľskej legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25.12.

V Bulharsku je zvykom mať na štedrovečernom stole nepárny počet bezmäsitých jedál.

V Rumunsku sa Vianoce nezaobídu bez tzv. Adventnej zabíjačky.

Argentínčania zdobia svoje vianočné stromčeky a obydlia dosť skoro, už 8.11.. Na Štedrý večer púšťajú na oblohu Globos. Je to papierová dekorácia s plamienkom vo vnútri, ktorá sa ako lucerna vznesie do neba.

Obyvatelia Mexika sa na Štedrý deň zúčastňujú polnočnej omše, po ktorej nasleduje bohatá večera, na ktorú volajú aj osamelých ľudí a ľudí bez domova.

Vianoce v Kolumbii sa nesú v znamení hudby, stromčekov a bohatého vianočného stola, pri ktorom sa zíde rodina, kamaráti aj susedia.

Tradičným zvykom v Peru je “Chocolatadas” - podarovanie šálky horúcej čokolády a malého darčeka chudobným deťom.

V Indii žije iba 2,3% kresťanov, ktorí oslavujú Vianoce. Medzi vianočné zvyky v Indii patrí ozdobovanie banánovníkov či mangovníkov.

Na Filipínach žije až 90% kresťanov, ktorí slávia sviatky Vianoc. Od 16. do 24.12. sa konajú každé ráno vianočné omše.

Aj Egypťania vyznávajúci kresťanstvo oslavujú Vianoce. Tradičná je polnočná omša, na ktorú si každý oblečie nové šaty. Po omši nasleduje bohatá večera.

Zaujímavým zvykom v Austrálii je zapekanie nejakej drobnosti do pudingu.

Ďalšie Vianočné Zvyky a Povery

K najkrajším sviatkom roka zaiste patria aj rôzne zvyklosti a povery siahajúce do ďalekej minulosti až k našim dávnym predkom. V mnohých rodinách sa napríklad dodnes traduje krásny vianočný zvyk rozpolenia jabĺčka. Ten spočíval v tom, že sa náhodne vybralo jedno jablko a prerezalo sa na dve polovice. Ak bol jeho stred v tvare hviezdy, znamenalo to pre rodinu hojnosť, zdravie a šťastie počas celého nasledujúceho roka, no ak sa nedajbože v strede jablka objavil kríž, rodinu čakalo nešťastie v podobe choroby alebo smrti.

Ďalším zo zvykov je aj tanier za štedrovečerným stolom navyše. Ten charakterizoval akt milosrdenstva a spolupatričnosti. Prestieral sa pre náhodných hostí alebo pre zosnulých v rodine.

Na Vianoce zvykli slobodné dievčatá hádzať za hlavu topánku smerom k dverám. Ak sa topánka otočila špičkou k nim, znamenalo to, že sa do roka vydajú. Ak sa obrátila špičkou dnu a pätou k dverám, veštilo to, že dievča zostane rok slobodné.

Záver

Hoci sa vianočné zvyky a tradície líšia od krajiny ku krajine, niektoré veci zostávajú rovnaké bez ohľadu na to, kde sa nachádzate. Vianoce sú predovšetkým sviatkom rodiny, lásky a pokoja. Ľudia na celom svete si počas tohto obdobia nájdu čas na stretnutie s blízkymi a oslavu spoločných chvíľ. Zdobenie vianočného stromčeka, výmena darčekov a príprava slávnostnej večere sú symboly, ktoré spájajú rôzne kultúry a národy. Vianoce sú sviatkom, ktorý nám pripomína dôležitosť byť spolu, šíriť lásku a rozdávať radosť. Nech už oslavujete Vianoce kdekoľvek, tento magický čas prináša pocit nádeje a pripomína nám, že aj malé gestá lásky môžu urobiť veľký rozdiel.

Tabuľka: Prehľad Vianočných Zvykov vo Svete

tags: #napis #najkrajsie #vianoce