Narodil sa Kristus Kráľ v Betleheme: História a význam Vianoc

Vianoce sú sviatky Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky. Na Vianoce kresťania slávia narodenie Ježiša Krista. Oslavujú ich na celom svete dve miliardy veriacich.

Traja králi klaňajúci sa Ježišovi

Dátum a tradície Vianoc

Presný dátum narodenia Pána známy nie je. Slávenie 25. decembra bolo stanovené neskôr. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára.

História sviatku Narodenia Pána

Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia sa pripomínalo na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia (prvý záznam je z Ríma z r. 336). Sviatok sa slávil 25. decembra.

Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, o 9 mesiacov (čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania pripadol symbolický deň narodenia Pána práve 25. december. Podľa nej kresťania pôvodne pohanský sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - Slnka na základe biblických citátov. Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Sv. Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni prednesenej v r. 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne.

Jaskyňa Narodenia v Betleheme

Od 6. storočia na sviatok Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: polnočnú (utiereň), rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra.

Betlehem - miesto narodenia

Ježiš sa narodil v Betleheme (hebr. Dom chleba). Je to mesto asi osem kilometrov južne od Jeruzalema, rodisko kráľa Dávida. Otca, chcel svojím láskyplným príchodom posvätiť svet, počatý z Ducha Svätého, po deviatich mesiacoch od počatia: narodil sa z Márie Panny v judskom Betleheme a stal sa človekom.

Liturgické obdobie Vianoc

Slávnosť Narodenia Pána sa slávi s vigíliou a s oktávou. Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána nedeľou Krstu Pána, v tomto liturgickom roku, ktorý sa začal Prvou adventnou nedeľou 28. novembra 2021, to bude Tretia nedeľa po Narodení Pána 9. januára 2022 (do r. 1969 sa Vianočné obdobie končilo 2. februára na sviatok Obetovania Pána). Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami.

Oktáva Narodenia Pána a sviatky

Slávnosť Narodenia Pána má svoju osobitnú oktávu. V nedeľu počas oktávy, alebo, ak nedele niet, 30. decembra je sviatok Svätej rodiny - Ježiša, Márie a Jozefa. V tomto liturgickom roku je 26. decembra Prvá nedeľa po Narodení Pána a tak sviatok svätého Štefana, prvého mučeníka sa neslávi. Vyplýva to z dokumentu Pavla VI. Všeobecné smernice o liturgickom roku a o kalendári: „Na nedeľu nemožno natrvalo určiť nijakú inú slávnosť. Avšak: v nedeľu v oktáve Narodenia Pána je sviatok Svätej rodiny; v nedeľu po 6. januári je sviatok Krstu Krista Pána; v nedeľu po slávnosti Zoslania Ducha Svätého je slávnosť Najsvätejšej Trojice; v poslednú nedeľu cezročného obdobia je slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru.“ Prednosť v liturgickom slávení má teda nedeľa ako deň Pána.

Betlehemská hviezda

Evanjelista Matúš sa zmieňuje o mudrcoch z Východu, ktorí hľadajú novonarodeného Mesiáša v Herodesovom kráľovskom paláci. Evanjelista sa zmieňuje o príchode troch mudrcov z Východu, ktorí pozorovali akúsi hviezdu na východe. Jedinú zmienku o betlehemskej hviezde ako takej nájdeme u evanjelistu Matúša.

Po tom ako Ježiša nenašli v kráľovskom paláci, hoci to bolo pre nich logické, po poučení Herodesovými radcami sa vybrali do Betlehema, kde sa mal narodiť podľa prorokov židovský kráľ. „Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť… Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa; hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa.“

V gréckom origináli môžeme nájsť výraz magoi. Pravdepodobne mohlo ísť o Chaldejcov, ktorí mohli pochádzať z územia Mezopotámie či Babylonie. Na rozdiel od židov, títo mudrci poznali oblohu dôkladne a venovali sa jej pozorovaniu. Už z roku 1000 pred n. l. existujú záznamy o pozorovaniach oblohy babylonskými kňazmi. V prvom rade svoje vedomosti využívali na určovanie času. Z roku 500 sú už zachované presné predpovede pozícii pre planéty a Mesiac pre roky 205-30 pred n. l.

Vzhľadom na to, že pojem hviezda (v písme Aster) sa používal na popis viacerých druhov nebeských telies, či už komét alebo hviezd, fantázie o tom, čo všetko mohla byť Betlehemská hviezda, boli a sú dodnes rozsiahle. Aj keď sa v tradičnom judaizme nevenovali astrológii, predsa však máme hodnotné záznamy z východných kultúr, či od iných autorov.

Možné vysvetlenia Betlehemskej hviezdy

Kométa

Suetonius popisuje strach z kométy ktorá sa objavila v roku 79 n. l. za vlády Vespasiana. Jedna z najviac oslavovaných sa objavila v roku 44 pred n. l. po zavraždení Gaia Iulia Caesara. Ďalšie historické pramene hovoria o kométe za vlády cisára Nera roku 64. Z týchto niekoľkých informácií je nám teda jasné, že kométa bola chápaná skôr ako znamenie nešťastia a smrti, než narodenia nového kráľa, Mesiáša, ktorý vyslobodí svoj ľud z hriechov.

Supernova a Johannes Kepler

Teória o tom, že Betlehemskou hviezdou mohla byť jasná supernova (označenie hviezdy pred jej zánikom) pochádza od hvezdára Johannesa Keplera. Ten 10. októbra 1604 spozoroval novú hviezdu v súhvezdí Hadonosa. Zhodou okolností bola pozorovateľná na oblohe aj konjunkcia Marsu, Jupitera a Saturnu. Vzhľadom na historické pramene však môžeme vylúčiť aj teóriu, že mohlo ísť o novu alebo supernovu. Zdá sa, že novám a supernovám neprikladali v časoch blízkych Ježišovmu narodeniu veľkú pozornosť.

Súhvezdia Barana a zákryt Jupitera Mesiacom

Klaudios Ptolemaios vo svojom diele Terabiblos (150 n. l.), kde sa venuje astrologickej symbolike a pohybu Slnka v súhvezdiach zvieratníka spája s krajinami Herodesovej ríše súhvezdie Barana. Tak prikladá veľkú váhu jej pozorovaniu. Ďalším zdrojom potvrdzujúcim toto symbolické prepojenie je Antológia Vetiusa Valensa z roku asi 175 n. l. Situácia, pri ktorej sú Slnko, Jupiter i Saturn v Baranovi môže byť úplne optimálna a mohla by byť znamením mimoriadne výnimočnej udalosti v Judei. Taktiež Mesiac a Jupiter hrali veľmi významnú úlohu v horoskopoch vládcov. Jupiteru sa pripisuje kráľovský význam. Historik Otto Neugebauer zistil, že mnoho astrológov sústredilo oblasť svojho záujmu najmä na tesné konjunkcie a zákryty nebeských telies. Môžeme teda povedať, že keby došlo k zákrytu Jupitera a Mesiaca v súhvezdí Barana, bolo by to znamenie, že v Judei sa narodil nový kráľ.

Ako sme už uviedli, nevieme presne povedať, kedy sa Ježiš Kristus narodil. Avšak na základe historických faktov a záznamu evanjelistov môžeme zhodnotiť, že sa narodil približne medzi rokmi 8-4 pred n. l. V tomto časovom období došlo k dvom veľmi zaujímavým nebeským úkazom. Zaujímavé je, že obidva sa odohrali v roku 6 pred n. l. 20. marca, tesne pred západom Slnka v Judei, zakryl Mesiac Jupiter v Baranovi. Ďalší podobný zákryt nastal 17. apríla, tentokrát však nastal krátko pred miestnym poludním, teda cez deň.

Ak čítame evanjelium v gréckom origináli, musíme dojsť k malej oprave nášho prekladu. Výraz u evanjelistu Matúša „videli sme na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť“ (Mt, 2,2) je v skutočnosti napísaný po grécky doslova nie „na východe“, ale „pri východe“ (en te anatole). Po tom, čo mudrci opustili Herodesa a vydali sa na cestu hľadať novonarodeného kráľa, ktorý neprebýva v kráľovskom paláci, čítame u Matúša: „Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom kde bolo dieťa.“ (Mt 2,9) Doslovný preklad z gréčtiny: „A hľa, hviezda ktorú videli pri východe išla pred nimi, dokiaľ doraziac sa nezastavili nad miestom kde bolo dieťa.“

Nikto nemôže potvrdiť so 100% platnosťou teóriu Michaela Molnara o úlohe Jupitera ako betlehemskej hviezdy, avšak môžeme vidieť, že Sväté písmo nám podáva dosť verný opis udalosti, ktorá sa dá aj vedecky veľmi presne vysvetliť. Navyše používanie gréckych odborných výrazov, bežných pre astrológiu dosvedčuje, že autor bol zbehlý v astrológii a trebárs chcel adresovať svoju radostnú zvesť aj mimožidovským obciam. Môže byť azda toľko skutočností naozaj len náhodných?

Betlehem dnes

Betlehem je vzdialený asi 7km na juh od Jeruzalema. Nachádza sa na palestínskom území. Biblia nazýva Betlehem Dávidove mesto, lebo z neho pochádzal rod izraelského kráľa Dávida (panoval približne v rokoch 1010-970 pred Kristom). Avšak do ľudskej histórie sa mesto zapísalo predovšetkým ako miesto narodenia Ježiša Krista.

Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystaval sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami.

V roku 1853 bola pod oltárom Narodenia Ježiša Krista umiestnená hviezda, ktorá nahradila inú- už časom opotrebovanú hviezdu s nápisom „Hic de Virgine Maria Jesus Christus natus est - Na tomto mieste sa narodil z Panny Márie Ježiš Kristus."

Dnes je Betlehem v správe Palestínskej autonómie. V súčasnosti bazilika patrí trom cirkevným komunitám: Gréckej ortodoxnej cirkvi, Arménskej ortodoxnej cirkvi a Katolíckej cirkvi.

Vianočné tradície a symboly

K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Ide o vyobrazenie scény narodenia Ježiška. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v talianskom mestečku Greccio v r. 1223.

Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku. Na Vianoce roku 1818 ju po prvýkrát zaspievali duchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v Kostole sv. Mikuláša v tyrolskej obci Oberndorf. Za túto pieseň vďačíme kňazovi Josephovi Mohrovi, rodákovi zo Salzburgu (narodil sa 11. decembra 1792 v Salzburgu). Učiteľa Franza Xavera Grubera z Arnsdorfu, ktorý v Oberndorfe zastupoval organistu, požiadal, aby k jeho básni skomponoval vhodnú melódiu s dvomi sólovými hlasmi a - pretože organ mal poruchu - so sprievodom gitary.

tags: #narodil #sa #kristus #kral #v #betleme