Sväté obrázky sú drobná devočná grafika, ktorá sa zmestí do modlitebnej knižky či do peňaženky. Súvisia s verejnými náboženskými prejavmi ako sú púte, primičné omše či iné náboženské slávnosti, pri príležitosti ktorých vznikali, aj so sférou súkromnej zbožnosti, ku ktorej sú primárne určené. Môžeme ich vnímať z hľadiska histórie, sociológie, dejín kresťanstva či histórie umenia.
V súčasnosti je možné zakúpiť si rôzne sväté obrázky, napríklad:
- Flitrovaný farebný obrázok s motívom Božieho milosrdenstva a s nápisom „Ježišu, dôverujem ti!“
- Vianočný flitrovaný obrázok so Svätou rodinou, vianočnými stromčekmi a ovečkami.
- Obrázok Kráľovnej pokoja s modlitbou za chorých.
- Obrázok s modlitbou zasvätenia sa Panne Márii.
Svätý obrázok má svoje miesto vo vidieckom dome aj v byte mestského intelektuála. V mnohých domácnostiach a rodinných archívoch sa aj dnes nájdu tieto suveníry z dovolenky či púte. Sú pamiatkou na našich blízkych či spomienkami na detstvo. Ako častý predmet zberateľstva majú svoje zastúpenie v muzeálnych zbierkach. Aj keď ich umelecká hodnota býva kolísavá, majú svoje čaro.
Obrázok s náboženským motívom, s modlitbou, či s medailónom je darček za pár drobných, ktorý však zaručene poteší. Vďaka obrázkom s modlitbou máme vždy poruke krátky námet a impulz k modlitbe a zároveň si spomenieme na toho, kto nás ním obdaroval.
Pôvod a vývoj svätých obrázkov
Sväté obrázky majú pôvod v obrazových stránkach modlitebných kníh v 14. storočí a ich rozšírenie z kláštorného prostredia súviselo s rozvojom pútí a grafických techník, s ich čoraz ľahšou dostupnosťou.
Sväté obrázky a umenie
Počiatky využívania predmetov dennej potreby nájdeme už v kubizme či dadaizme. Konfrontácia svätých obrázkov so symbolmi popkultúry, prelínanie rôznych svetov, vrstiev a významov sa viaže k prejavom popartu a nového realizmu 60. rokov 20. storočia, v domácom prostredí najmä v tvorbe Stana Filka (Oltáre súčasnosti, od r. 1963). Pretlmočenie tohto špecifického druhu obrazu do vlastného vizuálneho jazyka má svoje miesto v premaľbách Rudolfa Filu, v interpretáciách Berniniho u Veroniky Rónaiovej a Rembrandta u Vladimíra Kordoša, maliarskych frotážach z tzv. kucháriek v tvorbe Kláry Bočkayovej, kolážach Otisa Lauberta či v otvorenom cykle svätcov Doroty Sadovskej.
Autorské výpovede v tvorbe slovenských umelcov
Aktuálna výstava sa zameriava na tri autorské výpovede Radka Broža (1967 - 1996), Andrey Čepiššákovej (1973) a Barbory Kožíkovej-Lichej (1976 - 2015), v tvorbe ktorých „sväté obrázky“ vyjadrujú osobné a osobité postoje. Autobiografický rozmer vychádza z ich privátnych zážitkov, súvisia s aktuálnou životnou situáciou a vzťahmi (A. Čepiššáková), záujmom o dejiny kresťanstva (R. Brož), znovuobjavením viery a prežívanou chorobou (B. Kožíková-Lichá), ale aj s hľadaním odpovedí na zásadné otázky života a zmyslu existencie. U dvoch autorov navyše umocneným chorobou a predčasným odchodom. Všetci traja umelci, nezávisle na sebe reagujú na „svätý obrázok“ ako nositeľa ľudovej zbožnosti, ktorý si našiel cestu do ich domácností a ateliérov. Slobodne, s nadhľadom aj s dávkou humoru ich interpretujú a komentujú. Vyjadrujú osobné postoje k umeniu, životu, viere − k nebeským aj pozemským veciam.
- Radek Brož sa v tvorbe inšpiroval tradičnými prejavmi viery, ale aj pop artom a tvorbou Andyho Warhola; po roku 1989 v Prahe zorganizoval prvú výstavu svätých obrázkov. Venoval sa výskumu gotických šablón a jeho obrazy s ornamentálnymi rastrami v sebe integrujú na prvý pohľad exupéryovsky skryté, ale predsa prítomné obrázky so svätcami či pútnickými miestami, ako ich významové ťažisko.
- Andrea Čepiššáková realizovala cyklus Ikony ako osobnú výpoveď a poctu svätcom. Vizualizovala emotívne, humorné aj poetické zážitky zo života, vyjadrené v sérii komorných doskových obrazov a koláží. Sú denníkom autorky, vyjadrujúcim vzťahy s najbližšími; vytvára v nich vlastnú emotívnu ikonografiu a slovník symbolov, prezentovaný aj formou artefaktov.
- Barbora Kožíková-Lichá tvorba bola odrazom osobného prežívania, zvlášť počas ťažkej choroby s ktorou zápasila a prostredníctvom tvorby sa s ňou vyrovnávala. Jej obrazy pripomínajú nástenky, na ktoré zvykneme umiestňovať to, čo chceme mať stále na očiach; či domáce oltáriky (pravoslávnymi ikonami umiestňovanými v rohoch izieb sa inšpiroval Kazimir Malevič či Vasilij Kandinsky).
Politický a kultúrny význam svätých obrázkov
Okrem náboženského, kultúrneho či didaktického významu má svätý obrázok aj význam politický. V rôznych obdobiach dejín boli púte (a sväté obrázky ako ich reprezentant) jedným zo symbolov verejného odporu voči politickej moci. V novodobej histórii spomeňme legendárnu národnú púť na Velehrade 7. júla 1985, pri príležitosti 1100. výročia smrti sv. Metoda.
Symboly evanjelistov
Evanjelisti, každý jeden má svoj vlastný symbol - človeka, leva, býka a orla. Prečo tieto symboly?
Tieto obrazy zo Starého i Nového zákona podnietili sv. Ireneja (140-202) prirovnať ich k štyrom spisovateľom evanjelia kvôli ich obsahu a ich osobitnému zameraniu na Krista.
Vo svojom pojednaní Adversus Haereses (Proti herézam XI) prehlasuje sv. Irenej: Prvý živý tvor bol ako lev symbolizujúci účinné pôsobenie, vládu a kráľovskú moc. Druhý bol ako býk naznačujúci obetu a sviatostný poriadok. Tretí mal tvár človeka - zjavný popis jeho príchodu v podobe človeka. Štvrtý bol ako lietajúci orol poukazujúci na dar Ducha, ktorý sa okrídlený vznáša nad Cirkvou. A preto sú evanjeliá v súlade s týmito znakmi, medzi ktorými tróni Kristus Ježiš.
| Evanjelista | Symbol | Význam |
|---|---|---|
| Svätý Matúš | Človek | Zdôrazňuje vstup Ježiša do tohto sveta predstavením rodovej línie a jeho inkarnáciu. |
| Svätý Marek | Lev | Odkazuje na proroka Izaiáša a hlas na púšti pripomínajúci revúceho leva. |
| Svätý Lukáš | Býk | Býk sa používal ako obeta v chráme, začiatok evanjelia o narodení sv. Jána Krstiteľa. |
| Svätý Ján | Orol | Začína prológom a stúpa, aby preniklo tajomstvo Boha. |
Každý z týchto symbolov sa zameriava na konkrétnu tému toho ktorého evanjelia.
Nanebovstúpenie Ježiša Krista
V katolíckej cirkvi slávime sviatok Nanebovstúpenia Ježiša Krista - jeho povýšenia a oslávenia.
Dnešný sviatok Nanebovstúpenia je oslavou Toho, ktorý nielen žije, ale nikdy už neumiera. Je to sviatok Ježišovho oslávenia a návratu do neba. Je to oslava Ježišovho kraľovania, tak ako to opakovane vyznávame vo vierovyznaní: „sedí po pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych“.
Ježiš po tom, ako dokončil svoje dielo, odchádza s telom z tohto sveta a dáva nám prisľúbenie, že s nami zostane „po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20). On však odchádza, aby nám mohol byť bližší. Veď keby bol ostal v tele na tomto svete, mohol by byť v jednom čase iba na jednom mieste, tak ako každý jeden z nás. Teraz je však všade a v každej chvíli.
Ježišovo nanebovstúpenie je prejavom jeho veľkej, až nepredstaviteľnej dôvery v dobro človeka. Hoci mal osobnú skúsenosť s tým, že jeho učeníci sú slabí a pred pár dňami ho dokonca opustili či niektorí zradili, predsa im zveruje tú najväčšiu misiu v dejinách ľudstva. Ľuďom, ktorí ho zapreli, zveruje šírenie evanjelia. A to dokonca napriek tomu, že vie (!), že ešte mnohokrát zlyhajú. Nielen oni, ale aj učeníci jeho učeníkov, učeníci učeníkov jeho učeníkov … a napokon aj my.
Ježišovo nanebovstúpenie, ktorým sa fyzicky vzdialil od svojich najbližších, mi neustále pripomína, že milovať znamená dať druhému človeku dosť priestoru, aby mohol ďalej rásť. Moja láska nemá iných zväzovať, láska pozýva iných do slobody. Preto milovať niekedy znamená dovoliť iným, aby nás opustili, aby mohli rásť. Nie podľa tých našich predstáv, ale podľa tých svojich. Tým sa líši ľudská láska od tej Božej.
Sviatok Pánovho Nanebovstúpenia pripadá vždy na štvrtok 40. dňa po Kristovom Vzkriesení. Je to jeden z veľkých Pánových sviatkov a má deväť dní poprazdenstva. Obsah sviatku tvorí udalosť Kristovho vystúpenia do neba a jej význam pre Krista i pre nás.
Sv. Ján Zlatoústy vo svojej homílii na nanebovstúpenie hovorí: „Dnes je ľudský rod úplne zmierený s Bohom. Zmizol dávny a vražedný boj. My, ktorí sme neboli hodní života na zemi - vystúpili sme do neba. Dnes sa stávame dedičmi Božieho kráľovstva, my, čo si nezaslúžime ani pozemské, vystupujeme do neba a získavame za dedičstvo prestol kráľ a Pána.
Dnešný sviatok nie je len historická udalosť, spomienka na Kristovo nanebovstúpenie, ale je to príležitosť k zamysleniu, úvahe, zmene života. Pred blížiacimi sa sviatkami Turíc chceme sa otvoriť tomu, čo nám dáva Duch Svätý. Dnes sa stávame Boží. Pán Ježiš sa totiž vo svojom ľudskom tele vrátil do slávy, akú mal po pravici svojho Otca v nebi. Týmto spôsobom pozdvihol ľudskú prirodzenosť k zbožšteniu a zasadol ako Najvyšší Veľkňaz, ktorý pretrpel ľudskú smrť a vstal z mŕtvych, aby zachránil ľudstvo.