Natura 2000 a ekologické pásy: Definícia a význam pre Slovensko

Európsky Zelený pás, ktorý sa tiahne pozdĺž bývalej hranice medzi východnou a západnou Európou, predstavuje dôležitú súčasť Pan-Európskej ekologickej siete a prispieva k Zelenej infraštruktúre EÚ.

Mapa Európskeho Zeleného pásu.

Tento pás, dlhý približne 12 500 km, zahŕňa vzácnu zachovanú prírodu i pamiatky bývalej Železnej opony.

Projekt DaRe to Connect

Projekt „DaRe to Connect“ (D2C) sa zameriava na identifikáciu ekologických koridorov, ktoré spájajú chránené prírodné územia a územia NATURA 2000. Tieto koridory umožňujú migráciu zveri a vytvárajú potrebnú zelenú infraštruktúru v Európe. Ich určenie je dôležité pre ich ochranu a tiež zacelenie úsekov, v ktorých sú prerušené.

Na otváracej konferencii projektu DaRe to Connect 23. novembra 2018 v Bratislave sa zúčastnilo viac ako 50 zástupcov 9 európskych krajín - predstaviteľov verejných inštitúcií a občianskych organizácií. V projekte, ktorý je naplánovaný na tri roky, je zapojených dovedna 11 organizácií z 8 krajín.

Melanie Kreutz z nemeckej organizácie BUND Bavorsko, ktorá je vedúcim partnerom medzinárodného projektu „DaRe to Connect“ (D2C), konštatovala: „Studená vojna nám neplánovane zanechala unikátnu neporušenú prírodu pozdĺž hranice medzi Východom a Západom. Európsky Zelený pás je dnes dôležitou súčasťou Pan-Európskej ekologickej siete a prispieva k Zelenej infraštruktúre EÚ.“

M. Kreutz vysvetlila: „Prepojenie prírodných oblastí a na ne naviazané ekosystémové služby sú však ohrozované intenzívnym využívaním krajiny. Preto je hlavným cieľom projektu vypracovať medzinárodný koncept zlepšenia prepojenia prírodných oblastí a rozšírenia nadväzujúcich ekosystémových služieb. Výsledky prispejú nielen k rozvoju Zelenej infraštruktúry EÚ, ale aj k naplneniu Dunajskej stratégie.“

Zameranie projektu na Slovensku

Na Slovensku je projekt zameraný najmä na časť Záhoria medzi riekou Moravou a Malými Karpatami. Ivan Koubek, slovenský koordinátor Európskeho Zeleného pásu zo Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR je partnerom projektu) uviedol: „Práve na Slovensku sa Zelený pás prelína s ďalšou dôležitou európskou ekologickou sieťou, Alpsko-karpatským koridorom, preto má veľký význam pre biodiverzitu v Európe.“

Zelený pás na Slovensku.

Peter Medveď, riaditeľ Nadácie Ekopolis povedal: „V oblasti Európskeho Zeleného pásu sme aktívni už viac ako 15 rokov, a to najmä pri rozvoji cykloturistiky. Venujeme sa diaľkovej cykloturistickej trase EuroVelo 13 - Cesta Železnej opony, ktorá v značnej miere závisí na zachovanom prírodnom prostredí. Preto je tento projekt pre nás dôležitý.“

„Navyše, projekt je zameraný na oblasť Zeleného pásu neďaleko Bratislavy, čo umožňuje využívanie významného prírodného a kultúrneho dedičstva na rekreáciu mestských obyvateľov.

Význam ekologických koridorov

D2C identifikuje ekologické koridory, spájajúce chránené prírodné územia a územia NATURA 2000, umožňujúce migráciu zveri a vytvárajúce potrebnú zelenú infraštruktúru v Európe. Ich určenie je dôležité pre ich ochranu a tiež zacelenie úsekov, v ktorých sú prerušené.

Výstupy projektu budú určené pre rôzne sektory na medzinárodnej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Inštitúcie a orgány na týchto úrovniach budú môcť využiť princípy a odporúčania, navrhnuté pre plánovanie a ekologický manažment krajiny. Detailné analýzy a návrhy na miestnej úrovni sa budú týkať najmä 6 pilotných regiónov.

Zonácia chránených území

Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny môžu byť chránené územia rozdelené na viacero (maximálne štyri) zón s rôznym stupňom ochrany. Cieľom tohto opatrenia je rozčleniť chránené územie z hľadiska jeho prirodzenosti a prírodných hodnôt na časti s rôznym stupňom ochrany, od najprísnejšieho piateho (bezzásahová zóna) po druhý.

Tento cieľ na prvý pohľad vyzerá rozumne, v skutočnosti však často prináša viac problémov, než výhod. V skutočnosti veľkoplošné chránené územia (národné parky a chránené krajinné oblasti) boli z hľadiska ochrany prírody oddávna diferencované - na ich území sa totiž vyskytovali (a prevažne aj vyskytujú) rôzne maloplošné chránené územia s vyšším stupňom ochrany, napríklad prírodné rezervácie.

Tieto „maloplošky“ predstavujú najzachovalejšie a najcennejšie časti krajiny. Zvyčajne sú na území „veľkoplošiek“ nepravidelne roztrúsené, čo dokonale odráža reálny stav slovenskej krajiny, v ktorej sa najprirodzenejšie spoločenstvá zachovali len na neprístupných miestach nevhodných pre hospodárenie, prípadne len na pozemkoch určitých vlastníkov.

Filozofia zonácie, naopak, vychádza z predstavy súvislých zón s najcennejšou bezzásahovou zónou v centre územia a s menej chránenými zónami po jej obvode, čo je ideálne niekde v divočine. Žiaľ, prakticky žiadne slovenské chránené územie nezodpovedá takejto schéme.

Preto sme v nedávnej minulosti boli svedkami pokusov vytvárať bezzásahovú zónu „nasilu“, jednoduchým pospájaním maloplošných chránených území do jedného celku. Toto sa dialo aj za cenu zahrnutia neprirodzených lesných porastov, vyžadujúcich si aktívny manažment, do bezzásahovej zóny.

Samotné „maloplošky“ majú zonáciou zaniknúť a stať sa len časťami príslušných zón (podľa svojho stupňa ochrany). Napríklad po zonácii CHKO Horná Orava sa známe rezervácie Babia hora a Pilsko stali len časťou zóny A.

Príklady zonácie v národných parkoch

Z hľadiska zonácie asi najjednoduchším slovenským chráneným územím je TANAP. V ňom naozaj jeho jadrová zóna, tvorená plochami nad hornou hranicou lesa, predstavuje jeho najcennejšiu a najatraktívnejšiu časť. Pokiaľ sa však k tejto jadrovej zóne pričlenia aj lesné porasty pod hranicou lesa, na ostatné zóny ostáva pomerne úzky pás územia.

Do schémy už nepasuje skutočnosť, že strediská cestovného ruchu nie sú situované na okraji národného parku, ale naopak v blízkosti bezzásahovej zóny (v okolí Cesty slobody), takže tvoria „odprírodnený“ pás rozdeľujúci národný park na dve časti. Spory sa vedú aj o tom, ktoré lesné porasty majú byť pričlenené k bezzásahovej zóne.

Ako príklad národného parku, ktorý je pre zonáciu úplne nevhodný, môže poslúžiť NP Slovenský Raj. Tu tvoria cenné územia (tiesňavy) nepravidelnú mozaiku, zatiaľčo lesy na planinách medzi tiesňavami boli oddávna človekom využívané a ich drevinové zloženie bolo zmenené v prospech smreka.

Prirodzenosť lesných porastov tu závisí výlučne od reliéfu, v nijakom prípade nie od vzdialenosti od okraja pohoria. V takýchto podmienkach by boli pokusy o vytvorenie súvislej centrálnej bezzásahovej zóny, či aspoň zóny so štvrtým stupňom ochrany, úplne kontraproduktívne, a zbytočne by komplikovali obhospodarovanie neprirodzených porastov.

Napriek týmto skutočnostiam má NP Slovenský raj od roku 2016 nariadením vlády SR schválenú zonáciu. Jedným z podstatných faktov, ktorý ovplyvnil schválenie zonácie, bola dohoda správy NP s neštátnymi (prevažne malými) vlastníkmi lesa.

Pri celkovej výmere NP 19 413,67 ha má bezzásahová zóna A s piatym stupňom ochrany prírody 4 682,32 ha; čo je 24,12 % z výmery NP. Plošne najväčšou je zóna C s výmerou 14 135,99 ha; 72,81% z výmery NP Slovenský raj.

Zonácia národného parku Slovenský raj.

Problémy so zonáciou

Kvôli podobným problémom sa vo väčšine veľkoplošných chránených území nedarí dotiahnuť zonáciu do úspešného konca. Úspech zatiaľ slávilo len minimalistické riešenie, pri ktorom sa existujúce „maloplošky“ preklasifikujú na zónu A a zbytok územia sa rozčlení na zóny s nižším stupňom ochrany. Takýmto spôsobom bola zónovaná CHKO Horná Orava.

Ale aj nedokončená zonácia niektorých území v nedávnej minulosti skomplikovala práve ochranu smrečín pred podkôrnym hmyzom. Z dôvodu „pripravovanej zóny A“ bolo zakázané resp. spracovanie kalamít alebo výstavba potrebných približovacích ciest, hoci takáto „zóna“ nemala žiadnu oporu v zákone.

Určitým problémom je aj privysoký počet zón chránených území, resp. snaha mať ich v chránenom území zastúpené všetky. Chránené územia sa takto fragmentujú na časti s rôznym manažmentom, hoci napr. IUCN odporúča, aby najmenej 75% chráneného územia malo jednotný manažment. Treba ešte zdôrazniť, že IUCN nenariaďuje, aký to má byť manažment, naopak, považuje všetky svoje kategórie chránených území za rovnocenné.

Plne postačuje jednotná jadrová zóna chráneného územia, obhospodarovaná alebo neobhospodarovaná, a ochranné pásmo primeranej šírky, ktoré oddeľuje jadrovú zónu od okolitej nechránenej krajiny. V slovenských podmienkach sa nevyhneme potrebe vytvárania resp. ponechania maloplošných chránených území v rámci veľkoplošných.

Ochranné pásma

Myšlienka zonácie chránených území, tak ako ju chápe slovenská legislatíva, príliš nekorešponduje s myšlienkou ochranných pásiem (nárazníkových zón), ktoré majú riešiť styk chráneného územia s okolitou krajinou. Zonácia je síce zlúčiteľná s pôvodným poslaním ochranných pásiem (ochranou chráneného územia pred vplyvmi okolia) je však v rozpore s ich novou funkciou - ochranou okolitých lesov pred nepriaznivým vplyvom chráneného územia, napríklad pred šírením podkôrneho hmyzu z rezervácií.

Jedinou zónou, v ktorej sa zakazuje vykonávať opatrenia proti podkôrnemu hmyzu (najmä spracovanie kalamít), je totiž bezzásahová zóna A, takže ochrana proti šíreniu podkôrneho hmyzu sa má realizovať na jej obvode, čiže v zóne B. Táto zóna je však súčasne „druhou najcennejšou“ zónou chráneného územia, spravidla s nezanedbateľnými prírodnými hodnotami.

Pokiaľ má slúžiť ako nárazníkové pásmo proti podkôrnemu hmyzu, hrozí jej rýchla premena na pás holubov o šírke niekoľko sto metrov až poldruha kilometra, s rozmiestnenými lapačmi a lapákmi. Tento pás môže rozdeliť chránené územia a stať sa bariérou pre niektoré živočíchy a rastliny. Ani vnímanie takéhoto pásu návštevníkmi územia asi nebude pozitívne.

Zelený pás v podunajskej oblasti

Európsky zelený pás je horúcim bodom biodiverzity a tvorí rôznorodú mozaiku prírodnej a kultúrnej krajiny pozdĺž bývalej železnej opony, ktorá pozostáva z desiatich krajín pozdĺž oblasti DTB. Okrem toho ponúka širokú škálu rôznych ekosystémových služieb, medzi inými aj povodňami a ochranou klímy v dôsledku častého výskytu prírodných záplav, riečnych systémov, mokradí a rašelinových komplexov.

Ako živá spomienková krajina má mimoriadnu hodnotu ako prírodné a kultúrne dedičstvo, ktoré ponúka jedinečné možnosti pre rekreáciu a environmentálne a historické vzdelávanie. Vzhľadom na bývalú odľahlosť krajiny pozdĺž železnej opony počas obdobia studenej vojny sa zachovala a rozvíjala cenná príroda, ktorá je dnes čiastočne chránená v rámci siete Natura 2000 a iným ochranným štatútom.

Intenzívne / priemyselné poľnohospodárske využitie, ako aj veľké priemyselné projekty, ako sú priehrady a diaľnice, vyvíjajú veľký tlak. Hoci významná časť zeleného pásma v podunajskej oblasti už získala právnu ochranu, stále existuje naliehavá potreba ďalej rozvíjať ekologickú konektivitu medzi oblasťami Natura 2000, aby sa zachovala a ďalej zlepšovala všeobecná ekologická kvalita.

Preto je potrebná lepšia koordinácia priestorových záujmov a strategický rozvoj v oblasti ekologických sietí, aby sa tieto výzvy zvládli. V nadnárodnom programe Dunaja (DTB) sa plánuje investovanie do udržiavania ekologických koridorov nadnárodného významu. Tento zásah je priamo prepojený s udržiavaním a podporou dodávok ekosystémových služieb zo strany Zelenej infraštruktúry EÚ (GI).

Projekty prispievajú zlepšením strategických rámcov a vypracovaním konkrétnych riešení na zlepšenie siete zelenej infraštruktúry. Projekt bude priamo zodpovedať uvedeným potrebám a výzvam, ako aj programovým cieľom stanoveným tým, že prispeje k rozvoju zeleného pásu ako základnej časti zelenej infraštruktúry EÚ v podunajskej oblasti, ktorá zachováva a rozširuje ekosystémy a ich poskytované služby.

Nadnárodné ekologické koridory, ako je napríklad zelený pás, slúžia na zníženie roztrieštenosti a zlepšenie prepojenosti a biodiverzity, a teda aj celého ekologického stavu podunajskej oblasti. Projekt identifikuje rozdiely medzi územím Natura 2000 a ekologicko-priestorové rozdiely a vypracuje konkrétne návrhy pre budúci rozvoj ekologických koridorov na miestnej, regionálnej a nadnárodnej úrovni.

Návrhy budú prerokované s ďalšími priestorovými aktérmi av prípade potreby budú upravené. Konečné návrhy sa začlenia do nadnárodnej strategickej vízie budúceho rozvoja zeleného pásu v podunajskej oblasti.

Ciele projektu

Hlavným cieľom projektu je implementácia EU Strategy for the Danube Region (EUSDR) ďalším rozvojom Zeleného pásu ako hlavnej osi GI EÚ (ako súčasť budúcich TEN-G) s cieľom zachovať a posilniť ekosystémy a ich služby. To sa dosiahne vytvorením lepšej ekologickej konektivity pozdĺž Zeleného pásu prostredníctvom určenia ekologických koridorov medzi existujúcimi oblasťami sústavy Natura 2000 a inými chránenými oblasťami.

Okrem toho je ďalším dôležitým hlavným cieľom projektu zlepšenie kapacít verejných orgánov a správnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti.

Konkrétnym cieľom 1 je zlepšiť poskytovanie ekologickej konektivity a ekosystémových služieb (ESS) prostredníctvom podrobných ekologických a priestorových analýz (pripojenie na základe GIS a analýzy medzery) a zdôrazniť význam zeleného pásu pre implementáciu GI a TEN-G EÚ.

Úprava a záverečná diskusia potenciálnych koridorov s viacúrovňovými zainteresovanými stranami vedú k konkrétnemu určeniu realizovateľných ekologických koridorov pozdĺž Zeleného pásu tak na úrovni pilotného regiónu, ako aj na nadnárodnej resp. makroregionálnej úrovni. Vykonaná analýza tiež podporuje ďalší rozvoj a ochranu poskytovaných EŠS; ESS sú dôležitými faktormi regionálneho rozvoja pre tie menej rozvinuté hraničné regióny.

Konkrétnym cieľom 2 sú politické hlavné miestne najlepšie postupy prostredníctvom pilotných akcií podporujúcich vytvorenie ekologických koridorov medzi lokalitami Natura 2000 a inými lokalitami ekologického významu, ale s odlišným ochranným štatútom. Pilotné akcie poskytnú odporúčania ako vstup do strategickej vízie.

Konkrétnym cieľom 3 je podporovať partnerstvá medzi rôznymi odvetviami a viacerými sektormi, ktoré vedú k vytváraniu aliancií, ktoré združujú verejných a súkromných aktérov pozdĺž Zeleného pásu a ktoré sa zameriavajú na zachovanie ekologických koridorov a ich prírodných hodnôt a služieb.

Informácie o projekte

• Obdobie trvania projektu: 01. 06. 2018 - 31. 05.
• Rozpočet projektu: 2 086 654,10 Eur.
• Rumunsko: N.F.A.

tags: #natura #2000 #ekologicke #pasy