Vernosť je základným kameňom vzťahu medzi človekom a Bohom. Vstupuje do vzťahu, do úplne jedinečného vzťahu s každým z nás a z jeho strany máme istotu, že nás nikdy nemôže zradiť nevernosťou! My dokážeme byť verní len preto, že Boh je verný k nám - On miluje vždy naplno a miluje nás rôznym a úplne originálnym spôsobom, tak ako to vyžaduje naša situácia.
Vernosť je vždy vyjadrená láskou, ktorá je tvorivo činná a prináša veľa dobrého ovocia. Dokonalá vernosť v láske, dokonalá vernosť v milosrdenstve! Vždy a za každých okolností! Sme povolaní k vernosti, vernosť - to nie je len nejaká čnosť, vlastnosť človeka. Človek, ktorý žije vernosť, znázorňuje svojou prítomnosťou Boha vo svete. Vo Svätom Písme je veľakrát spomenuté, že „Boh je verný“ (nie že Boh je vytrvalý…)
Biblický základ Božej vernosti
Tajomstvo Božieho milosrdenstva spoznávame len vďaka tomu, že Boh nám ho sám ukázal a je ono opísané na stránkach Starého a Nového zákona. V dejinách ľudstva a jednotlivých biblických postáv, ako aj v histórii vyvoleného národa vidíme milosrdnú Božiu lásku, ktorá obdarúva existenciou všetko stvorenie, odpúšťa a pomáha v núdzi. Starý zákon používa veľmi veľa termínom, ktoré vyjadrujú túto skutočnosť milosrdenstva a každý z nich poukazuje na nejaký aspekt našej viery.
Najčastejšie, až dvadsaťkrát, sa v hebrejskom jazyku milosrdenstvo vyjadruje slovom hesed; vyjadruje ono vernú lásku, dobrotu a milosť. Hesed podčiarkuje tie črty Božieho milosrdenstva, ktoré vyjadrujú vernosť zmluve Boha s človekom, ale aj vernosť a zodpovednosť v láske. Ďalším často používaným slovom je slovo rahamin (slovo pochádza od slova rehem - materské lono). Slovo poukazuje na črty typické pre lásku ženy a matky. Charakterizujú ho najnežnejšie city. Vyjadruje nezištnú lásku, ktorú dobre charakterizujú vlastnosti ako citlivosť, trpezlivosť, dobrota, odpustenie.
Tajomstvo Božieho milosrdenstva je vyjadrené aj inými slovami: hanan, ktoré opisuje stálu, láskavú a veľkorysú dispozíciu. Slovo hamal (doslova - ušetrenie porazeného nepriateľa) vyjadruje tú vlastnosť milosrdenstva, ktorá ukazuje zmilovanie, súcit a odpustenie. Slovo hus má podobný význam a vyjadruje ľútosť a súcit.
Praotec Abrahám - muž verného srdca veril v Božie prisľúbenia. Nepochyboval, že Boh má moc splniť to, čo prisľúbil, aj keď už bol starý a jeho manželka Sára tiež. Patriarcha Jozef dokázal zostať verný Bohu, svojmu poslaniu a svojmu svedomiu aj napriek nepriazni a závisti svojich bratov a napokon aj v pohanskom prostredí, predaný, pozbavený dobrého mena, odsúdený, bol nakoniec za svoju vernosť povýšený - ako predobraz Ježiša Krista. Mojžišovi, ktorého si Boh vyvolil pre jeho vernosť a pokoru, zjavuje Boh svoje meno: Ja som, ktorý som, čím vlastne vyjadruje svoju vernosť, že je neustále prítomný pri svojom ľude: Ja som, ktorý som tu, pri vás.
Tento nový vzťah Pána s ľudom je často prirovnávaný k manželstvu a modloslužba a nevera voči Bohu sa označuje ako cudzoložstvo či smilstvo. Predovšetkým v Knihe proroka Ozeáša je Boh vykreslený ako ženích, ktorý túži po svojej neveste a hoci mu je neverná, chce jej vyspievať svoju lásku i svoju bolesť, zasnúbiť si ju v milosrdenstve a vernosti, neustále jej odpúšťa a znova a znova jej ponúka svoju lásku. Vernosť je zároveň materinskou vlastnosťou Boha: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? Žalmy sú naplnené oslavou Božej vernosti: „Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť“.
Svätý Pavol vo svojich listoch často spomína Ježišovu vernosť a vyzýva kresťanov nasledovať túto vernosť a zotrvať vo viere až do smrti. On je ten verný Boží služobník pripravený plniť Otcovu vôľu. Vernosť, ktorá je skúšaná predovšetkým v ťažkých až nebezpečných situáciách, je darom a ovocím prijatia Ducha Svätého. Až príchodom Ducha Svätého na Turíce ich naplnila odvaha a sila, aby neochvejne hlásali Pravdu a dosvedčovali svoju vieru vernosťou aj za cenu vlastného života.
Vernosť a milosrdenstvo
Vernosť pochádza od slova viera a je v prvom rade vyjadrením našej lojálnosti voči Bohu a jeho učeniu. Vernosť formuje naše myslenie a konanie. Dá sa opísať aj ako spoľahlivosť, dôveryhodnosť. Boh sa na nás môže spoľahnúť, že budeme jeho dôveryhodnými svedkami. Vernosť Bohu je odpoveďou na jeho vernosť človeku, na jeho vernosť celému stvoreniu od počiatku sveta. Boh vždy bol, je a bude verný, a preto nám neustále preukazuje svoje milosrdenstvo. Vernosť a milosrdenstvo spolu hlboko súvisia.
V Starom zákone je najčastejšou témou vzťahu Boha a vyvoleného národa práve vernosť a nevera. Zmluva Boha s Izraelom je predobrazom novej zmluvy, ktorú uzavrel a svojou vlastnou krvou potvrdil Ježiš na kríži. Vernosť v láske, manželskému sľubu, ale aj priateľstvu, sa neodmysliteľne spája s milosrdenstvom. Je ľahké milovať, keď je všetko v poriadku, možno počas prvých mesiacov a rokov manželstva, ale keď príde kríza, keď prídu problémy, choroba, ani vtedy neprestať milovať, to sa nazýva milosrdenstvo, pretože skutočná láska je verná.
Ako byť verný Bohu a blížnym
Život bez záväzku je život nezrelý. Dnes žijeme skutočnú krízu vernosti, krízu záväzku - porušené manželské sľuby a rozbité rodiny… odchody ľudí zo zasväteného života… odchody z kňazstva… Takéto správanie spôsobuje často druhým ľuďom skutočné rany a veľmi veľké utrpenie… Každý dospelý človek sa musí v živote niečomu oddať a tomu potom zasvätiť všetko ostatné, venovať tomuto záväzku celú svoju energiu. Bez záväzku je život povrchný, bezcieľny, prázdny a egoistický. Bez záväzku nie je možné uskutočniť nič trvalé.
No nie každá vernosť je dobrá… nie každý záväzok je hodný nasledovania… Preto je nutné pred uskutočnením vážneho záväzku jasne, s dostatkom času a vo svetle Božieho slova, modlitby a svojich schopností skúmať, či to, do čoho ideš, je dobré, alebo nie! Vernosť bez slobody nie je možná! Každý záväzok musí byť urobený v slobode a po dôkladnom zvážení - v pokojnom a radostnom ovzduší, v túžbe po sebadarovaní nejakej osobe alebo poslaniu! Ale musíš mať už tiež veľké množstvo vedomostí o tom, „kto si a čoho si schopný“ = potrebuješ sebapoznanie, odvahu i nádej. Vernosť nám dáva odvahu žiť v pravde. Vernosť nás učí, aby naše „áno“ bolo skutočné „áno“, a naše „nie“ bolo skutočné „nie“. Vernosť spôsobuje, že žijeme realitu, že žijeme prítomnosť!
Boh nám môže pomôcť stať sa vernými. Ak prežívaš opustenosť, ak más strašne veľa voľného času a nikto o teba nezakopne, znamená to, že si neverný. Lebo ľudia, ktorí naozaj hľadajú Boha, hľadajú verných ľudí, hľadajú verných priateľov… Vernosť spôsobuje, že naše vzťahy sú dlhotrvajúce a sú hlboké. A verný priateľ je uzdravením. Ak budeš sám premenený Bohom, tak už len tvoja prítomnosť, tvoja blízkosť bude ľuďom prinášať uzdravenie do ich života. Budeš pre nich skalou - pretože ak budeš zakorenený v Kristovi, budú sa môcť o teba oprieť. Vernosť nás učí byť vo vzťahu a v službe, aj keď nám to nie je výhodné. Ak budeš verný, nebudeš hľadať v prvom rade to, čo je výhodné pre teba, ale to, čo je dobré pre druhého človeka - vtedy sa stávaš dôveryhodným, spoľahlivým a ochotným pomôcť.
Praktické kroky k vernosti
- Dávajte realistické sľuby. Sľub, že budeme denne dve hodiny čítať Bibliu alebo že sa budeme každú hodinu modliť, pravdepodobne u väčšiny ľudí nebude fungovať.
- Uvedomte si, že vaše slová majú význam. Nehovorte niečo, pokiaľ to nemyslíte naozaj vážne!
- Neponáhľajte sa so svojím prísľubom. Mám na to naozaj čas? Dokážem to dotiahnuť do konca? Je to dobrý nápad?
- Naučte sa povedať nie. Nemôžete povedať na všetko áno. Nič vás nevyčerpá rýchlejšie, ako keď sa dobrovoľne zúčastníte na každej školskej akcii a pomôžete každému, kto vás požiada o pomoc.
Ak nie si verný, tak je čas ísť na púšť… (do ticha, samoty, jednoduchosti…) Ak nie si verný, tak Boh ťa chce vyviesť na púšť. Miesto, kde sa stávame vernými je naozaj púšť… (lebo tam sa už nemôžeme spoľahnúť na seba, ani na druhých, ani na budúcnosť… na púšti je dôležité „teraz“ - lebo tam ide o život…) Púšť nás učí veriť, dôverovať Bohu. A dôvera voči Bohu znamená, že my sa stávame celistvými, že máme vnútornú integritu. Ak je nevernosť v tvojom živote, pros Boha aby ťa viedol na púšť (a sprav pre to aj nejaké kroky!) - kde ťa očistí, kde ťa naučí stáť pevne, kde ťa naučí stálosti, kde ťa naučí odvahe, kde ťa naučí odovzdanosti, kde ťa naučí láske…
Vernosť začína v malom. „Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým.“ Ak budeš verný, dostaneš viac. Viac služby. A ak si sa staral o niekoľko talentov, dostaneš k tomu ešte ďalšie talenty. Odmenou za vernosť službe (láske) nie sú prázdniny, ale ďalšia služba (príležitosť milovať). Ak budeš verný, musíš počítať s tým, že Boh ti bude dávať viacej a viacej… Pretože Boh bude chcieť milovať ľudí a svet tvojimi rukami a tvojim srdcom. A tiež platí, že ak si verný, máš poriadok vo svojom živote a nepotrebuješ prázdniny - lebo ty vieš, kedy máš oddychovať…. vieš, kedy sa máš modliť… vieš, kedy máš slúžiť… vieš, kedy sa máš učiť… Prejavom vernosti v živote je poriadok.