Narodenie Ježiša oslavujeme 25. decembra, na Vianoce. Je jednou z najvýznamnejších udalostí v dejinách ľudstva, ktorá formovala nielen kresťanskú vieru, ale aj západnú históriu a kultúru. Táto udalosť „rozsekla“ dejiny na dve časti a vytvorila náš letopočet, ktorý sa začína rátať od jeho narodenia pred viac ako 2000 rokmi.
Na snímke Antonio Vassilacchi (1556 -1629), Klaňanie pastierov, Kostol sv. Zachariáša v Benátkach.
Historický Kontext Narodenia Ježiša
Ježiš sa narodil v období, keď bola Judea pod rímskou nadvládou a panoval tu Herodes Veľký. Táto doba bola plná politického napätia a neistoty, čo malo vplyv na udalosti spojené s Ježišovým narodením. Herodes bol známy svojou krutosťou a despotizmom, a to sa prejavilo aj v jeho krvavej reakcii na správy o narodení Ježiša.
Ježišovi Rodičia
Ježišovi rodičia sa podľa biblických záznamov volali Mária a Jozef. Žili v Nazarete, v severnej časti dnešného Izraela. Keď sa blížil Máriin pôrod, začalo v krajine sčítanie obyvateľstva. Všetci ľudia sa mali zaregistrovať tam, odkiaľ pochádzali ich predkovia. Jozef a Mária museli teda ísť do Betlehema, ktorý bol od Nazareta vzdialený cca 140 km.
Miesto Narodenia: Betlehem
Po namáhavej ceste - zvlášť pre ženu v poslednej fáze tehotenstva - sa Ježiš narodil v Betleheme. Toto malé mestečko v Judei má významné miesto v židovskej tradícii. Podľa proroka Micheáša malo byť miestom narodenia Mesiáša.
Betlehem leží asi 10 kilometrov južne od Jeruzalema a bol významným mestom už v staroveku. Jaskyňa narodenia, kde sa podľa tradície narodil Ježiš, je dnes miestom chrámu Narodenia Pána, zapísaného na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Evanjelista Lukáš vo svojom evanjeliu píše o udalostiach narodenia: „Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“ (Lk 2, 6 - 7)
Chrám Narodenia Pána v Betleheme.
Štyri Miesta Narodenia Božieho Syna
Pri opise narodenia Božieho Syna evanjelista Lukáš hovorí o štyroch miestach:
- Betlehem - mesto, z ktorého pochádzal kráľ Dávid, kde ho Samuel pomazal za izraelského kráľa.
- Maštaľ pre zvieratá - pravdepodobne vytesaná do skaly na spôsob jaskyne. Je potrebné povedať, že slovenský preklad „hostinec“ je v dnešnej dobe už nevhodný. Mária bola v požehnanom stave a prišiel jej čas pôrodu, čo bola intímna chvíľa ženy - rodičky. Potrebovala súkromie, ktoré jej vzhľadom na množstvo ľudí aspoň trocha zaručoval príbytok určený pre zvieratá.
- Jasle - do ktorých matka Mária vložila svoje narodené dieťa Ježiša. Božieho Syna uložili na miesto, odkiaľ zvieratá prijímajú potravu. Cirkevní otcovia použijú zmienku o jasliach na toto prirovnanie: „Jasle sú miesto, kde zvieratá nachádzajú svoj pokrm. Teraz však v jasliach leží ten, ktorý sám seba označil za chlieb prichádzajúci z neba - za pravý pokrm, ktorý človek potrebuje na svoje bytie.“
- Pole pastierov - Nie je to „radostná zvesť“ o narodení následníka trónu, ktorá by sa ohlasovala v paláci z mramoru jeho vznešeným obyvateľom. Prvé evanjelium ohlásili anjeli a jeho adresátmi boli obyčajní pastieri. Akýkoľvek obraz triumfálneho mesiáša nemá v evanjeliách miesto. Apoštoli budú ohlasovateľmi dobrej noviny.
Dátum Narodenia Ježiša
Presný dátum, kedy sa Ježiš narodil, nepoznáme. 25. december bol zvolený v 4. storočí po jeho narodení. V ten deň tradične prebiehal pohanský festival na počesť boha slnka Sol Invictis (v preklade Neporaziteľné slnko) a súvisel so zimným slnovratom. V tomto období sa koná aj židovský sviatok Chanuka. Dátum bol v podstate zvolený ako náhrada týchto osláv, aby upriamil pozornosť na Ježiša - pravé svetlo prichádzajúce do sveta.
V niektorých východných cirkvách sa narodenie Ježiša slávi o 13 dní neskôr, 6. januára.
V Biblii nie je uvedený konkrétny rok Ježišovho narodenia. Presný rok sa pokúsili kresťania vypočítať až dodatočne, no zdá sa, že sa pritom trochu zmýlili. Na základe historických záznamov o Herodesovej vláde a astronomických úkazoch, ako je betlehemská hviezda, sa predpokladá, že Ježiš sa narodil nie v roku 0, ale o 4 - 6 rokov skôr. Presný dátum však zostáva neznámy.
Biblia pre najmenších - Narodil sa Ježiš
Symbolika a Význam Narodenia
Deň aj rok Ježišovho narodenia sú len symbolické. Oveľa dôležitejšie je jeho posolstvo a to, čo s ním urobíš ty. Ježišov príchod je znakom nového začiatku, preto si jeho narodenie na Vianoce dodnes pripomíname. Jeho narodenie v skromných podmienkach symbolizuje nádej, pokoru a Božiu lásku k ľudstvu.
Boh nám chce byť blízko, a práve preto prišiel medzi nás vo fyzickej podobe: v osobe Ježiša, aby sme ho mohli vidieť, počuť, pozorovať ho, inšpirovať sa ním.
Biblické Odkazy a Kontexty
Evanjelium podľa Matúša otvára verš, ktorý je vlastne zhrnutím obsahu celého diela: „Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho“ (Mt 1, 1). Evanjelista vybral za úvodné slová svojho spisu rovnaký názov, aký má vôbec prvá kniha celého Svätého písma - Kniha Genezis, čiže v preklade Kniha pôvodu. Matúš chce predstaviť Ježiša Krista ako nový začiatok ľudských dejín.
Matúš sprevádza rozprávanie o Ježišovom narodení a detstve piatimi biblickými citáciami, čím chce ukázať, že narodené dieťa je Mesiášom, ktorého predpovedali starozákonní proroci. Je to zároveň vyzdvihnutie Starého zákona, ktorý pripravoval cestu na definitívne naplnenie prisľúbení. Taliansky biblista Massimo Grilli o vzťahu Starého a Nového zákona hovorí, že sa navzájom pozerajú na seba a vzájomne sa chápu.
Vianoce: Dar a Tajomstvo
Vianoce sú o veľkosti Boha. Boh sa rozhodol podstúpiť riziko a vložil svoj život do ľudských rúk. Vianoce sú radostným slávením stretnutia Božej večnosti s našou ľudskou časnosťou, čo Pavol veľkolepo nazval „plnosť času“ (Gal 4, 4). To preto, že Boh sa stáva v Ježišovi ľudským bytím.
Nemecký biskup Rudolf Graber (1903 - 1992) sa raz vyjadril slovami: „To, čo sa stalo v Betleheme, prekonáva stvorenie sveta.“ Známy ruský filozof Nikolaj Alexandrovič Berďajev (1874 - 1948) upozorňuje, že to, čo je najcennejšie, je najslabšie. Preto násilie nemôže vykonať to najcennejšie, ale môže to vykonať iba duch a Boh.
Vianoce sú oslavou Boha, ktorý sa stáva kvôli nám tým najslabším ľudským dieťaťom, odkázaným na starostlivosť ľudí. Vianoce sú vyvrcholením Božieho záujmu o človeka. Je to dar a tajomstvo. Svätý všemohúci Boh sa rozhodol vstúpiť do komunikácie s hriešnym, smrteľným človekom. To je dôvod, pre ktorý Cirkev slávi Vianoce tak osobitne, slávnostne a radostne.
Prežiť vianočné sviatky a polnočnú svätú omšu v Betleheme, osobitne v Jaskyni narodenia, zanechá v človekovi jedinečné duchovné spomienky. Nie každému sa to však podarí. Z hebrejských slov „bet“ a „lechem“ sa zvykne Betlehem nazývať „dom chleba“.
V umeleckom zobrazení stredovekých maliarov je to vyjadrené korporálom, na ktorom je položené Dieťa Ježiš. Korporál je liturgická látka, ktorá sa kladie na oltár, na ktorom sa uskutočňuje počas svätej omše premenenie chleba a vína na telo a krv Ježiša Krista. Rodí sa, aby sa stal Chlebom života, pokrmom, ktorý prijímame na našej ceste veriaceho človeka. Môžeme preto povedať, že každá svätá omša sa stáva Betlehemom, na ktorú sme pozvaní ho prijať, ako to vznešeným spôsobom vyjadruje latinská vianočná pieseň Adeste fideles: „Venite, adoremus Dominum - Poďte, pokloňme sa Pánovi.“
Paradox Viery
Je tu však ešte jeden rozmer. Vianoce predstavujú jeden z príkladov toho, čo nazývam paradox viery. Prišli do Jeruzalema za Herodesom Veľkým. Ich správanie bolo logické. Kde inde hľadať nástupcu trónu, ak nie v paláci panovníka?
Božie slovo nám zjavuje, že Boh sa nespráva podľa ľudských schém a predstáv. Tieto paradoxy Božieho správania nachádzame v celom Svätom písme. Výstižne to vyjadril apoštol Pavol: „Čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných“ (1 Kor 1, 27).
Pri zvestovaní Boh poslal anjela Gabriela do Nazareta, na ktorý sa v Starom zákone nevzťahovalo žiadne proroctvo, lebo sa v starozákonných textoch toto mesto vôbec nespomína. Anjel neprichádza do chrámu ku kňazovi, ale do skromného domu chudobného dievčaťa. Boh prevracia naruby ľudské očakávania a zaužívané schémy. Platí to aj pre náš život. Boh koná prekvapivo tam, kde by sme to nečakali, a zjavuje svoju veľkosť na osobách, s ktorými sa podľa ľudských kritérií nepočíta.