Fráza "Nech je Boh milosrdný k tvojej duši" je hlbokým vyjadrením nádeje a prosby o Božie milosrdenstvo. V kontexte viery a duchovnosti táto veta odráža komplexné prepojenie medzi Božou láskou, spravodlivosťou a ľudskou spásou.
Posledný súd
Božie vlastnosti: Svätosť, spravodlivosť, láska a milosrdenstvo
Prvou vlastnosťou, ktorú nám Pán dáva poznať, je jeho svätosť, druhou je jeho spravodlivosť, ktorá siaha do hĺbky podstaty vecí a treťou je láska a milosrdenstvo. Pochopila som, že najväčšou vlastnosťou Boha je láska a milosrdenstvo. Ono spája stvorenie so Stvoriteľom. Pán mi udelil veľa svetla na poznanie jeho vlastností.
Božie milosrdenstvo v kontexte stvorenia
„Ó, Bože, ako hojne je rozliate Tvoje milosrdenstvo a to všetko si urobil pre človeka. Ó, ako veľmi miluješ človeka, keď Tvoja láska k nemu je taká činorodá. Ó, môj Stvoriteľ a Pán, všade vidím stopy Tvojej ruky a pečať Tvojho milosrdenstva, ktoré obklopuje všetko, čo je stvorené.“
„Bože, ktorý si vo svojom milosrdenstve povolal ľudstvo z ničoty k bytiu a štedro si ho obdaroval prirodzenosťou a milosťou! Avšak Tvojej dobrote akoby to nestačilo. Ty, Pane, vo svojom milosrdenstve nám dávaš večný život. Povolávaš nás k svojmu večnému šťastiu, dávaš nám účasť na svojom vnútornom živote a robíš to len preto, lebo si milosrdný. Obdarúvaš nás svojou milosťou jedine preto, lebo si dobrý a plný lásky. Vôbec si nás nepotreboval k svojmu šťastiu, ale Ty, Pane, chceš sa podeliť o svoje šťastie s nami“.
Božie milosrdenstvo
Vykúpenie a milosrdenstvo
„Bože, ktorý si nezatratil človeka po jeho páde, ale vo svojom milosrdenstve si mu odpustil, odpustil si mu božsky, to znamená, nielenže si mu odpustil vinu, ale ešte si ho aj obdaroval všetkými milosťami. Milosrdenstvo ťa podnietilo, že si sám zostúpil k nám a pozdvihol si nás z našej úbohosti. (…) A stáva sa nepochopiteľný zázrak Tvojho milosrdenstva, ó, Pane. Slovo sa stáva telom - Boh prebýva medzi nami, Božie Slovo - vtelené Milosrdenstvo. Svojím uponížením si nás pozdvihol k svojmu božstvu. Je to Tvoja veľká láska, je to priepasť Tvojho milosrdenstva. Nebesia žasnú nad hojnosťou Tvojej lásky. Teraz sa nikto nebojí priblížiť k Tebe. Si milosrdným Bohom, zľutúvaš sa nad úbohosťou, si naším Bohom a my sme Tvojím ľudom. Si naším Otcom a my sme skrze milosť Tvojimi deťmi. Nech je oslavované Tvoje milosrdenstvo, že si zostúpil k nám“.
Keď si zomieral na kríži, obdaroval si nás večným životom. Keď si dovolil otvoriť svoj najsvätejší bok, otvoril si nám nevyčerpateľný prameň svojho milosrdenstva, dal si nám, čo si mal najdrahšie - krv a vodu zo svojho Srdca. Toto je všemohúcnosť Tvojho milosrdenstva, z neho nám plynú všetky milosti. Boh je jedným slovom mohol spasiť tisíce svetov, jeden Ježišov povzdych by učinil zadosť Tvojej spravodlivosti, ale Ty, ó, Ježišu, sám si sa podujal na také strašné umučenie za nás jedine z lásky. Tvoj jediný vzdych bol by urobil zadosť Otcovej spravodlivosti a všetky Tvoje obety sú jedine dielom Tvojho milosrdenstva a nepochopiteľnej lásky.
Božie milosrdenstvo a sviatosti
Pane, keď si odchádzal z tejto zeme, chcel si zostať s nami. Zanechal si nám seba vo Sviatosti oltárnej a otvoril si nám dokorán svoje milosrdenstvo. Niet úbohosti, ktorá by Ťa vyčerpala, všetkých si pozval k prameňu lásky, k prameňu Božieho zľutovania. Tu je príbytok Tvojho milosrdenstva, tu je liek na naše choroby. K Tebe, živý prameň milosrdenstva, prichádzajú všetky duše: jedny ako jelene dychtiace po Tvojej láske, druhé - aby si obmyli rany po hriechoch, ďalšie- aby načerpali silu, unavené životom. Stvoriteľ môj a Pane, Tvoja dobrota ma posmelila rozprávať sa s Tebou. Tvoje milosrdenstvo spôsobuje, že sa medzi nami stráca priepasť, ktorá delí Stvoriteľa od stvorenia. Rozprávať sa s Tebou, ó, Pane, je rozkošou pre moje srdce, v Tebe nachádzam všetko, po čom môže zatúžiť moje srdce. Tu Tvoje svetlo osvecuje môj rozum a robí ho schopným stále lepšie Ťa poznávať. Tu na moje srdce splývajú potoky milostí, odtiaľ moja duša čerpá večný život. Ó, Stvoriteľ môj a Pane, Ty jediný mi okrem týchto darov dávaš samého seba a úzko sa zjednocuješ so svojím úbohým stvorením. Za túto Tvoju nepochopiteľnú dobrotu, zvelebujem Ťa, ó, Stvoriteľ a Pán, celým srdcom a celou svojou dušou.
Eucharistia
Nebo a Božie milosrdenstvo
Bola som v duchu v nebi a obzerala som si tú nepochopiteľnú nádheru a šťastie, ktoré nás po smrti čaká. Videla som, ako všetky stvorenia neustále vzdávajú česť a slávu Bohu. Videla som, aké veľké šťastie je v Bohu, ako sa rozlieva na všetky stvorenia, robí ich šťastnými. Teraz rozumiem sv. Pavlovi, ktorý povedal: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.” Šťastná duša, ktorá sa už tu na zemi teší zvláštnej Božej pozornosti. Sú to duše malé a pokorné.
Očistec, peklo a nebo
Utrpenie duše v očistci je na rozdiel od utrpenia duše v pekle sprevádzaná nádejou na spásu. Kým v pekle nie je pre duše žiadna nádej na spásu a je miestom, kde neexistuje žiadna láska. Očistec je miestom, kde duše trpia, ale vedia, že už nebudú večne zatratené. Dôvod, pre ktorý musí duša prejsť očistcom je, že na zemi spáchala hriechy, za ktoré nepriniesla odčinenie. To znamená, že buď zomrela v stave milosti, teda vyspovedaná za hriechy predošlého života, ale tresty za tieto hriechy jej buď neboli odpustené alebo za ne neodčinila pokánie. Medzi ľuďmi sa dnes akoby predpokladalo, že dosiahnuť nebo pre človeka je možné len cez očistec. Nikto si nevie predstaviť, že jeho duša bude zatratená a taktiež je ťažké predpokladať, že by sa duši priamo po smrti otvorilo nebo. Očistec je pre nás akoby tým miestom, s ktorým všetci po smrti rátame, že v ňom naša duša spočinie. Aj preto ľudia na zemi nevyvíjajú úsilie, ktoré by im dopomohlo sa po smrti očistcu vyhnúť.
Ježiš vo Svätom písme spomína peklo trikrát častejšie, ako nebo. Na to, aby skončila duša v pekle stačí, aby zomrela v stave jedného jediného smrteľného hriechu. Moderný človek stratil zmysel pre existenciu osobného hriechu a začal byť citlivý na spoločenské hriechy. Na druhej strane sociálne hriechy, ako napríklad nerecyklovanie plastových fliaš sa stáva všeobecne akceptovaným hriechom. Pre spásu človeka je dôležité, aby sme hriech brali « smrteľne » vážne. Hriech znamená smrť. Ježišova smrť na kríži otvorilo aj hriešnemu človeku mať možnosť dostať sa do neba.
Boh dušiam, ktoré túžia po večnom živote v nebi, dáva tu na zemi množstvo sviatostí a príležitostí, ako sa k nebu priblížiť. Niektoré nástroje sú tak silné, že nám nielen umožnia očistec pre našu dušu skrátiť, ale prípadne aj úplne odstrániť.
Božia spravodlivosť a milosrdenstvo
Nastupuje tu teda otázka Božieho milosrdenstva vo vzťahu ku Božej spravodlivosti. Niektorým sa zdá, že je nespravodlivé odmietať sv. prijímanie tým, ktorí nežijú v platnom manželstve. Keď je Boh milosrdný, tak aj im odpustí a na prijímanie môžu chodiť. Áno, je pravdou, že Boh je milosrdný. Sv. Ján Pavol II. dokonca vo svojej encyklike Dives in misericordia podrobne rozoberá otázku Božieho milosrdenstva a poukazuje na Ježišovo podobenstvo o márnotratnom synovi, kde ako doslovne hovorí, „je podstata Božieho milosrdenstva veľmi priezračne vysvetlená.“ A pripomína, že celým Božím zjavením sa tiahne táto myšlienka, že Boh je milosrdný. Táto skutočnosť však nepopiera pravdu, že Boh je spravodlivý. Možno povedať, že Boh je nekonečne milosrdný a zároveň aj nekonečne spravodlivý. Napokon táto otázka patrí aj medzi základné kresťanské pravdy, že Boh je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá. Je tu teda otázka v akom vzťahu je Božia spravodlivosť voči Božiemu milosrdenstvu. Sú tieto dve skutočnosti v opozícii? Určite nie!
Pri tomto konštatovaní však nesmieme zabúdať ani na božiu spravodlivosť. V tomto zmysle tu nemôže byť jednostrannosť, ale otázku musíme chápať a prijímať v jej plnosti. Milosrdenstvo nemôže byť bez spravodlivosti. O tom svedčí celé Písmo sväté. Poznáme mnohoraké skutky milosrdenstva. Jeden z najdôležitejších skutkov milosrdenstva je ochota odpúšťať. To najhoršie je, ak žijeme v nepriateľstve, v nenávisti, vo vojne a to dokonca s tými najbližšími v rodine v susedstve, či na pracovisku. Potrebujeme nastoliť pokoj. Pravý pokoj je jedným z najcennejších pokladov. Ten sa dosahuje zmierením. Nepriateľstvo vzniká, že niekto krivdil a niekto je ukrivdený. Zmierenie nastane vtedy, ak ten kto krivdil robí pokánie a ukrivdený odpovedá odpustením. Pokánie je výzva k zmiereniu a odpustenie je odpoveď na túto výzvu.
Ak človek nerešpektuje Božie prikázania a porušuje ich, potom sa previňuje a dopúšťa sa hriechu. Božia spravodlivosť vyžaduje trest, ale Božie milosrdenstvo ponúka odpustenie, avšak vyžaduje nápravu života. Náprava spočíva v tom, že sa človek zrieka hriešneho spôsobu života a začne žiť v súlade s Božím poriadkom.
Božie milosrdenstvo a spravodlivosť
Múdrosť a bázeň pred Pánom
Všetka múdrosť je od Pána, Boha, vždy bola u neho (a je pred vekmi). Bázeň pred Pánom slúži na slávu a chválu, na veselosť a je korunou radosti. Bázeň pred Pánom plní srdce slasťou, dáva veselosť a radosť a dlhý život. Bohabojnému sa dobre povedie na konci, v deň svojej smrti dôjde požehnania. Najkrajšia múdrosť je milovať Boha. Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom, pred veriacich bola stvorená spolu s nimi už v materskom lone; spolu chodí s vyvolenými ženami a možno ju poznať pri verných a spravodlivých. Bázeň pred Pánom je nábožná veda. Dobre sa povedie bohabojnému, v deň, keď sa pominie, dôjde požehnania. Koruna múdrosti je bázeň pred Pánom, dáva plný pokoj a výkvet zdravia. Koreň múdrosti je báť sa Pána a jej konáre sú dlhý život. Synu, ak túžiš po múdrosti, zachovaj si spravodlivosť a Boh ti ju dá. Buď dokonale oddaný Bohu!
Synu, ak ideš slúžiť Bohu, stoj (pevne) v spravodlivosti a bázni a priprav sa na skúšku! Uponíž si srdce a vytrvaj, nakloň svoj sluch a prijmi rozumné slovo a neznepokojuj sa, keď ti príde čas pohromy. Znášaj, čo ti znášať ukladá Boh; pevne sa pridaj k Bohu a vytrvaj, aby si vzrástol životom, keď príde koniec. Prijímaj všetko, čo ťa zastihne, vytrvaj v bolesti, maj trpezlivosť, ak ťa niečo sužuje. Dôveruj v Boha a on ťa vyslobodí, urob priamou svoju cestu a dúfaj v neho! Zachovaj si bázeň pred ním a vydrž v nej do staroby! Lebo Boh je dobrotivý a milosrdný a odpúšťa viny, keď nastane súženie, ochráni všetkých, ktorí ho úprimne hľadajú. Ktorí sa boja Pána, majú pripravené srdcia a budú si pred ním sväto počínať. Nech upadneme do rúk Pána, a nie do rúk ľudí! Lebo aká je jeho velebnosť, také je aj jeho milosrdenstvo.
Úcta k rodičom a pokora
Boh priznal úctu otcovi na synoch, a keď vymedzoval právo matky, ustanovil ho oproti synom. Kto miluje Boha, uzmieruje ho za svoje hriechy, zdržuje sa ich a nájde vyslyšanie pri dennej modlitbe. Kto si ctí matku, (počína) si tak, ako keby si zhromažďoval poklady. Kto si ctí otca, nájde radosť na synoch a bude vždy vyslyšaný, keď sa bude modliť. Kto sa bojí Pána, ctí si rodičov a bude slúžiť svojim rodičom ako svojim pánom. Buď skromný! Synu, v pokore konaj svoje práce, a milovať ťa budú viac ako najslávnejších ľudí. O koľko si väčší, o toľko sa uponižuj vo všetkom, a budeš milý Bohu.
Milosrdenstvo k chudobným
Synu, chudobným neukracuj živobytie, ani neodvracaj oči od chudobného! Neopovrhuj nikým, kto hladuje, ani nedráždi chudobného v jeho biede! Srdce biedneho nesužuj a neodkladaj s darom núdznemu! Prosbu usúženého neodmietaj, ani neodvracaj tvár od bedára! Od bedára neodvracaj svoje oči mrzuto, ani nedovoľ, aby ťa prosebníci preklínali za chrbtom. Správaj sa prívetivo k zhromaždeným chudobným, pred starším sa uponíž a pred veľmožom si skloň hlavu! Maj milosrdenstvo pre siroty ako oteca, nahradzuj manžela ich matke! Tak budeš poslušným synom Najvyššieho, preto sa väčšmi nad tebou zmiluje ako (tvoja) matka.
Pravda a boj za ňu
Pre svoju dušu nehanbi sa vyznať pravdu! Je hanblivosť, ktorá privádza hriech, a je zasa hanblivosť, ktorá privádza slávu a česť. Nehanbi sa vyznať zo svojich hriechov, no ak ide o hriech, nepoddávaj sa nikomu. Za pravdu bojuj, akoby ti išlo o život, až do smrti máš zápasiť za spravodlivosť a Boh porazí tvojich protivníkov za teba.
Spoľahlivosť a cesta k Bohu
Pevne sa drž Pánovej cesty, podľa svojho správneho rozumu a svedomia, a tak nech ťa sprevádza slovo pokoja a pravdy! Verný priateľ je ako mocná pevnosť, kto takého nájde, nájde si poklad. Verného priateľa nemožno kúpiť a hodnota jeho vernosti sa nedá vyvážiť zlatom a striebrom. Verný priateľ je akoby liek nesmrteľného života a tí, ktorí sa boja Pána, nájdu ho. Synu, od svojej mladosti prijímaj poučenie a až do svojich šedín budeš mať múdrosť u seba. Priblíž sa k nej s celou svojou dušou a celou svojou silou sa drž jej ciest! Pusť sa po jej stopách a ukáže sa ti, a keď ju raz uchopíš, nespúšťaj sa jej! Nakoniec nájdeš u nej spočinutie a premení sa ti v rozkoš. Synu, ak budeš na mňa dávať pozor, poučíš sa, a keď sa mi mysľou venuješ, staneš sa múdrym.
Vyznania viery
Apoštolská Cirkev už od začiatku vyjadrovala a odovzdávala svoju vieru v krátkych formulách, ktoré boli normatívne pre všetkých. Tieto súhrny viery sa volajú „vyznania viery“, lebo zhŕňajú vieru, ktorú vyznávajú kresťania. Volajú sa aj „Krédo“, lebo v latinčine sa zvyčajne začínajú slovom Credo („Verím“). „Symbol viery“ je teda poznávacím znakom i znakom spoločenstva medzi veriacimi. „Symbol viery“ je súhrn hlavných právd viery. Prvé „vyznanie viery“ sa robí pri krste. (1237) „Vyznanie viery“ je predovšetkým krstným vyznaním viery. Symbol viery sa teda delí na tri časti „tak, že sa v prvej časti hovorí o prvej božskej osobe a o obdivuhodnom diele stvorenia; v druhej časti o druhej osobe a o tajomstve vykúpenia človeka; v tretej časti o tretej osobe, pôvodcovi a prameni nášho posvätenia“. V priebehu storočí ako odpoveď na potreby rozličných období vznikali mnohé vyznania alebo symboly viery.
Apoštolské vyznanie viery (Symbol apoštolov) je starobylým krstným vyznaním viery rímskej cirkvi. Nicejsko-carihradské vyznanie viery (242, 245) má veľkú autoritu preto, že pochádza z prvých dvoch ekumenických koncilov (r. 325 a r. 381). Vyznanie našej viery, (1064) ktorá dáva život, prijímame tak ako v deň nášho krstu, keď celý náš život bol zverený „tomu učeniu“ (Rim 6,17) . Naše Vyznanie viery sa začína od Boha, lebo Boh je „prvý a… posledný“ (Iz 44,6) , začiatok a koniec všetkého. Krédo sa začína od Boha Otca, lebo Otec je prvá božská osoba Najsvätejšej Trojice.
Viera v Boha
„Verím v Boha“: toto prvé tvrdenie Vyznania viery je aj najzákladnejšie. Celý Symbol viery hovorí o Bohu, a aj keď hovorí o človeku a o svete, robí to vo vzťahu k Bohu. Všetky články Kréda závisia od prvého, podobne ako Božie prikázania rozvíjajú prvé prikázanie. Týmito slovami sa začína Nicejsko-carihradské vyznanie viery. Vyznanie, že Boh je jediný, (2085) ktoré má korene v Božom zjavení Starej zmluvy, je neoddeliteľné od vyznania, že Boh jestvuje, a je takisto základné. Boh je jediný: jestvuje iba jeden Boh.
Sám Ježiš potvrdzuje, že Boh je „jediný Pán“ a že ho treba milovať z celého srdca, z celej duše, z celej mysle a z celej sily. Boh sa zjavil svojmu ľudu Izraelu tak, že mu dal poznať svoje meno. Meno vyjadruje bytnosť, totožnosť osoby a zmysel jej života. Boh má meno. Nie je nejakou anonymnou silou.
Keď Boh zjavuje svoje tajomné meno YHWH, čiže „Ja som ten, ktorý je“ alebo „Ja som ten, ktorý som“, alebo aj „Ja som, ktorý som“, hovorí, kto je a akým menom ho treba volať. Toto Božie meno je tajomné, ako je tajomstvom sám Boh. Keď Boh zjavuje svoje meno, súčasne zjavuje svoju vernosť, ktorá je od vekov a naveky, ktorá platí pre minulosť (Ex 3,6) i pre budúcnosť (Ex 3,12) . Pred príťažlivou a tajomnou prítomnosťou Boha objavuje človek svoju nepatrnosť. Ale pretože Boh je svätý, (448) môže odpustiť človekovi, ktorý pred ním uzná, že je hriešnik: (388) „Nevylejem svoj rozpálený hnev…, veď som ja Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba“ (Oz 11,9) .
Božie meno „Ja som“ alebo „On je“ vyjadruje vernosť Boha, ktorý napriek nevernosti spočívajúcej v hriechu ľudí a trestu, ktorý si hriech zasluhuje, „preukazuje milosrdenstvo tisícom“ (Ex 34,7) . Boh zjavuje, že je „bohatý na milosrdenstvo“ (Ef 2,4) , (604) a ide až tak ďaleko, že vydá svojho vlastného Syna. Zjavenie nevýslovného mena „Ja som, ktorý som“ obsahuje teda pravdu, že jedine Boh JE. V tomto zmysle Božie meno chápal už preklad Septua-ginta a po ňom Tradícia Cirkvi: Boh je plnosť bytia a každej dokonalosti, bez začiatku a bez konca.
Boh, „Ten, ktorý je“, sa zjavil Izraelu ako ten, ktorý je „veľmi milosrdný a verný“ (Ex 34,6) . Tieto dva výrazy stručne vyjadrujú bohatstvo Božieho mena. Boh vo všetkých svojich dielach ukazuje svoju láskavosť, svoju dobrotu, svoju milosť, svoju lásku, ale aj svoju spoľahlivosť, svoju stálosť, svoju vernosť a svoju pravdu. Láska Boha k Izraelu sa prirovnáva láske otca k svojmu synovi. Boh miluje svoj ľud väčšmi ako ženích svoju milovanú nevestu. Samotné Božie bytie je Láska. Keď Boh v plnosti času posiela svojho jednorodeného Syna a Ducha lásky, (851) zjavuje svoje najvnútornejšie tajomstvo: on sám je večná výmena lásky: Otec, Syn a Duch Svätý, a nás určil na to, aby sme mali na nej účasť.
Dôvera v Boha a život s ním
Veriť v Boha, Jediného, a milovať ho celou svojou bytosťou, má nesmierne následky pre celý náš život. Ak je Boh Jediný, všetko, čo sme a čo máme, pochádza od neho: „Čo máš, čo si nedostal?“ (1Kor 4,7) . Viera v jedného Boha nás vedie k tomu, aby sme všetko, čo nie je on, používali natoľko, nakoľko nás to k nemu približuje, a zriekali sa toho natoľko, nakoľko nás to od neho odvracia. V každej situácii dôverovať Bohu, (313) aj v protivenstvách. Obdivuhodne to vyjadruje jedna modlitba svätej Terézie od Ježiša (z Avily): „Nech ťa nič neznepokojuje, / nech ťa nič neľaká, všetko sa pomíňa, / Boh sa nemení. trpezlivosť / dosiahne všetko.
Boh našej viery sa zjavil ako Ten, ktorý je; dáva sa poznať ako „veľmi milosrdný a verný“ (Ex 34,6) .