Piateho júla si Slovensko pripomenulo sviatok sv. Cyrila a Metoda. Mohlo sa stať bez majstrovského politického lavírovania svätého Pavla z Tarzu kresťanstvo iba židovskou sektou? Vytvoril svätý Pavol alternatívu k uzavretému židovskému komunitarizmu prostredníctvom kresťanského univerzalizmu? Bol svätý Pavol politickým propagátorom a agitátorom kresťanského univerzalizmu?
V politike strany SMER-SD bola a je zahrnutá aj konštruktívna spolupráca s cirkvami a náboženskými spoločnosťami na Slovensku. Táto spolupráca je úsilím Smeru o čo najširší sociálny dialóg v snahe hľadať na Slovensku v čase krízy čo najväčší sociálny zmier. V Smere sú ľudia, ktorí majú bližšie k cirkvám, ale aj ľudia, ktorí radšej komunikujú s predstaviteľmi občianskej spoločnosti, ktorí majú menej tradicionalistický pohľad na niektoré témy. Sociálny dialóg nie je súťaž o priazeň ani privilégiá. Treba rátať so všetkými sociálnymi partnermi, pretože ide o celkový sociálny zmier. Nenazval by som to vypočítavosťou, ale vytváraním rovnováhy a stability.
Je vôbec možné reprezentovať skutočne všetkých občanov, najmä vzhľadom na ich heterogenitu? Pravdou však je, že mojou úlohou je hájiť záujmy tých najslabších, vrátane nižšej strednej triedy, a teda v prísnom zmysle slova nie všetkých občanov. Nie je mojou politickou ambíciou hájiť záujmy veľkých biznismenov, bohatých manažérov, či vlastníkov korporácií, tí nech sa obracajú skôr na pravicových politikov. Naopak, ja sa sústreďujem na ochranu sociálnych práv chudobnejších a menej privilegovaných ľudí, ktorých je na Slovensku drvivá väčšina.
Čo podľa vás znamená „sociálna demokracia“? Mnohí si totiž myslia, že ide len o iné označenie vlády štátneho paternalizmu, nezdravo zasahujúcej do individuálnej sféry človeka. Sociálna demokracia nie je paternalistická, naopak, jednou z jej základných hodnôt je pozitívna sloboda a sebarealizácia jednotlivcov. Vychádza z toho, že človek si dobrovoľne nevolí svoje ekonomické a sociálne zázemie, ani svoje schopnosti, ani svoje miesto na trhu práce. Preto štát intervenuje do ekonomiky a sociálnej oblasti v snahe pomôcť tým slabším.
Treba však rozlišovať slobodu ako svojvôľu tých najbohatších a najsilnejších a slobodu ako ľudské práva, ktoré platia pre všetkých rovnako. Pravica obvykle chráni slobodu prvého typu, a teda svojvôľu tých najsilnejších. Ľavica naopak chráni tých slabších, pretože je presvedčená, že slobodu si zaslúži každý, nielen tí, ktorí si vedia utrhnúť najviac v boji všetkých proti všetkým. Skrátka, nevnímame spoločnosť ani ako džungľu, ani ako trhovisko, ale ako priestor pre spoluprácu a dobrý život pre všetkých. Sloboda je našou základnou hodnotou. Nie však sloboda trhu, resp. voľný trh, ale sloboda ľudí, resp. ľudské práva.
Základy katolíckej sociálnej náuky prednášam študentom na vysokej škole a nachádzam v nej veľa progresívnych myšlienok v sociálnej oblasti. Hoci som ateista, kresťanské náboženstvo považujem v tomto duchu za veľmi sociálne a nerozumiem tomu, ako môže naša kresťanská demokracia obhajovať neokonzervatívnu či neoliberálnu ekonomickú politiku, keď vychádza z pápežských encyklík, v ktorých sa píše o priorite práce nad kapitálom, o potrebe výrobnej samosprávy, o solidarite a pod.
Sympatickejšie sú mi napríklad myšlienky teológie oslobodenia, v ktorej pojmy „kresťanský“ a „socialista“ úzko súvisia. Obom týmto prúdom, kresťanskej aj socialistickej ideológii, by malo ísť o tých najslabších. Rozdiel je v tom, ako ich chrániť. Ľavica však nehovorí o ohľadoch na tých dole, ale o právach a nárokoch tých najslabších. Obhajujeme také spoločenské usporiadanie, v ktorom bude čo najviac rovnosti medzi ľuďmi, aby sa niekto na morálne ohľady nemusel spoliehať, pretože je to ponižujúce.
V tomto zmysle slova som aj ja proti materialistickému, konzumnému štýlu moderného človeka, píšem o tom bližšie vo svojej novej knihe Matrix kapitalizmu - blíži sa revolúcia?. V tomto sa vieme zhodnúť nielen s kresťanmi, ale aj s environmentalistami a ďalšími progresívnymi skupinami ľudí.
Ak máme v SNP hľadať istú hodnotu, za ktorú sa bojovalo, tak ňou bude antifašizmus a túžba po naozaj slobodnom, demokratickom slovenskom štáte. V danej historickej etape tento ideál nebol naplnený, ale toto poslanie Povstania bolo jedným z podkladov modernej slovenskej štátnosti.
Ani náhodou sa nemôžem stotožniť so svojím tvrdením v tomto článku, že "nariadenie vlády číslo 198/1941, tzv. Židovský kódex, nebol taký tvrdý, ako jeho nemecký vzor. Mal mnoho výnimiek, vďaka čomu Tiso sám, a s ním ďalší katolícki a evanjelickí hodnostári (dočasne), a s nimi chatári, taxikári i obyčajní ľudia zachránili životy tisícom Židov. Dočasne preto, že počas Povstania už fakticky nemal Slovensko v rukách Tiso, ale nemecká správa, a tá nastolila teror.
Fašizmus vtedy bol a stále je synonymom všetkého zla.
Liberalizmus, ktorý proklamuje hedonizmus a nihilizmus, je jednoznačne proti katolíckemu ponímaniu človeka.
Treba pochopiť, že Ján XXIII. neodsudzovať, čo najviac otvoriť Cirkev voči druhým, a tak ďalej …. byť ekumenizmus. Cirkev otvorí na východ.
Aký vplyv na dnešný svet a na dnešnú Cirkev má neodsúdenie komunizmu na Druhom vatikánskom koncile? Obrovský a v každom ohľade negatívny. Viedlo to predovšetkým k veľmi silnému prebudeniu tzv. teológie oslobodenia.
Keby na Druhom vatikánskom koncile bolo došlo k odsúdeniu komunizmu, určite by to posilnilo identitu Cirkvi nielen ako antitotalitnej ale aj konzervatívnej sily.
Velenie Povstania malo s partizánmi neustále problémy - vlastne už od začiatku Povstania. Špiesz píše: „Partizáni si na Slovensku počínali veľmi svojvoľne a vraždili ľudí bez akéhokoľvek súdenia a hneď na mieste. ... Za partizána sa mohol okrem toho vydávať hocikto, veď partizáni nenosili žiadnu uniformu. A tak obyvatelia nemohli vedieť, či majú do činenia s naozajstnými partizánmi alebo s takými, čo sa za nich iba vydávajú. „Partizáni", ktorí sa odčlenili od svojich oddielov, vyvraždili na jeseň 1944 a v nasledujúcej zime Židov, ukrývajúcich sa v lesoch, ale aj iných ľudí v okolí Považskej Bystrice, Ladcov a Ilavy."
Po totalitných skúsenostiach cirkvi vo Francovom režime, vojnových štátoch ako Slovenský štát a počas mocenských ašpirácií juhoamerických tzv. teológov oslobodenia v 70. a 80. rokoch 20. storočia vyhlásila Kongregácia pre náuku viery Inštruktáž o konkrétnych aspektoch „teológie oslobodenia". Tá obsahuje uznanie limít pôsobenia cirkvi v štáte.
Ak sa niekto odvoláva na autoritu Povstania s tým, že je potrebné, podobne ako vtedy, bojovať, tak je to odvolávanie sa na tú zverskejšiu časť odkazu Povstania - hlavne, že sa bojovalo. Tým však, ktorí vnímajú odkaz Povstania ako boj za slobodu a pravdu proti tmárstvu a zločinu takto Fico výsmešne pľuje do tváre.
Mnoho partizánov bojovalo a zomrelo, aby svojim rodákom vydobyli slobodu. Draho sme boli vykúpení, tak si vážme slobodu a právo a nenechávajme si ich tak jednoducho vziať.
Tabuľka: Porovnanie hodnôt
| Ideológia | Základné hodnoty |
|---|---|
| Kresťanstvo | Láska k blížnemu, solidarita, sociálna spravodlivosť |
| Socializmus | Rovnosť, sloboda, sociálne práva |
| Antifašizmus | Sloboda, demokracia, ľudské práva |
Bazilika svätého Pavla za hradbami v Ríme