História a pamiatky Nitrianskej Blatnice

Nitrianska Blatnica leží na úpätí „Považského Inovca“. Obec sa spomína už v roku 1185, vtedy bola majetkom Stojslava, ktorý ju poručil zoborskému kláštoru. 800 ročná história obce úzko súvisí s históriou troch kostolov Nitrianskej Blatnici. Sú to: románska rotunda sv. Juraja pod Marhátom, farský kostol sv. Mórica - mučeníka a dnešný kostol Povýšenia sv. Kríža.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1185, keď bola majetkom Stojslava, ktorý ju poručil Zoborskému kláštoru. Počiatky osídlenia tohto územia však siahajú až do staršej doby kamennej, o čom svedčia archeologické nálezy. V XVI. storočí patrila Esterházyovcom a potom aj iným zemepánom, neskôr tiež nitrianskemu biskupstvu. V XIX. storočí prišli ako zemepáni Zerdahélyiovci, za nich sa vystavil terajší kostol. V XV. storočí stál v obci hradný kaštieľ, v roku 1715 mala vinice a 31 domácností. V roku 1787 mala 81 domov a 543 obyvateľov.

V roku 1820 mala 92 domov a 638 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Posledným zemepánom bola rodina baróna Leonhardiho.

Nitrianska Blatnica, malebná obec s bohatou históriou, sa pýši niekoľkými významnými historickými pamiatkami, ktoré sú svedkami jej dlhého a fascinujúceho vývoja.

Kostol Povýšenia sv. Kríža

Obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. kríža z roku 1820. Tento rímskokatolícky kostol nahradil pôvodný kostol sv. Mórica, ktorý bol vážne poškodený silným zemetrasením v roku 1787. V XIX. storočí prišli ako zemepáni Zerdahélyiovci, za nich sa vystavil terajší kostol.

Leonhardovský kaštieľ

Keď prejdeme ďalej ulicou od kostola dostaneme sa k upravenému parku a k renesančnému kaštieľu, tkz. Leonhardovskému kaštieľu z roku 1578, ktorý mal pôvodne pevnostný charakter. Od kostola je to 250 metrov do Leonhardovského kaštieľa, renesančnej stavby z roku 1578, ktorá pôvodne slúžila ako pevnosť. Kaštieľ prešiel v 18. a 19 storočí rôznymi úpravami, jeho posledný majitelia boli Leonhardiovci. Po roku 1945 bol znárodnený. Neskôr tu boli umiestnené rôzne inštitúcie a hoci je Národnou kultúrnou pamiatkou, tak chátra.

Kaštieľ prešiel viacerými prestavbami v 18. a 19. storočí, keď ho upravili a rozšírili, a jeho poslednými majiteľmi boli Leonhardiovci. Po roku 1945 bol kaštieľ znárodnený a neskôr slúžil rôznym inštitúciám. Napriek tomu, že je národnou kultúrnou pamiatkou, dnes chátra a jeho stav je alarmujúci.

Kaštieľ sa nachádza priamo v obci, pri hlavnej ceste. Po prejdení okolo hasičskej zbrojnice a pošty a odbočení doľava sa dostaneme až k parku, kde sa nachádza tento historický skvost.

Rotunda sv. Juraja

Ďalej od kaštieľa sa dostaneme zeleným turistickým značením k náučnému chodníku Považský Inovec, ktorý nás dovedie k ďalšiemu skvostu Nitrianskej Blatnice, ku kostolíku, Rotunde sv. Juraja. Od kaštieľa vedie aj turistická trasa, ktorá nás zavedie k ďalšiemu klenotu Nitrianskej Blatnice - Rotunde sv. Juraja. Tento historický kostolík je významnou pamiatkou veľkomoravského obdobia a nachádza sa na zelenom turistickom značení.

Je to príjemná prechádzková trasa a je možnosť parkovať na malom parkovisku na križovatke zeleného turistického značenia a náučného chodníka, čo nám skráti trasu o skoro 2 kilometre. Trasa vedie príjemným lesným terénom, s výhľadmi na obec a okolitú krajinu.

Oblasť Rotundy a okolie je archeologickou lokalitou. Už v 9-10. storočí sa tu nachádzalo sídlisko obohnané palisádou. Obyvatelia sa zaoberali spracovávaním železnej rudy, o čom svedčia nálezy výrobkov zo železa, pece, žarnovy. Osada zanikla zrejme v polovici 13. storočia. V okolí rotundy sa našli pozostatky starých hrobov. Najstaršie časti rotundy vznikli v 9. storočí, je významnou pamiatkou veľkomoravského obdobia. Neskôr sa rozširovala, prestavovala a bola k nemu postavená aj miestnosť pre pustovníka, ktorý sa o kostolík staral. Každý rok sa tu konajú púte, tkz. Svätojurajská púť, slávnostná svätá omša v rotunde bude 30.4. tohto roku.

Rotunda, ktorá bola postavená v 9. storočí, bola neskôr rozšírená a doplnená miestnosťou pre pustovníka. Svätojurajská púť, ktorá sa každoročne koná pri rotunde, je ďalším symbolom tohto miesta. Svätojurajská svätá omša sa koná 30.

Okolie kostolíka je pekne upravené sú tu osadené lavice a na svahu pred kostolíkom sa nachádzajú zastavenia krížovej cesty vedúce k štvorfigurálnej skupine Ukrižovania z prelomu 18 a 19. storočia.

V niektorých obdobiach praveku a od IX. do XIII. storočia pomerne husto osídleného územia bolo pásmo na východných svahoch pohoria Považského Inovca v dnešnom topoľčianskom okrese, na ploche asi 11 km od katastra Radošiny až po Bojnú, v nadmorskej výške 300 - 500 m možno sledovať stopy dávnej prítomnosti a výrobnej činnosti človeka. Tieto zistenia postavili do nového svetla aj otázku pôvodu a funkcie pozoruhodnej historickej pamiatky, kostolíka sv. Juraja, ktorý stojí osamotený, ale veľmi dobre zachovaný na skalnatom ostrohu, v nadmorskej výške 466 m na východných svahoch masívu Marhát (769 m), vo vzdialenosti asi 5,5 km na severozápad od Nitrianskej Blatnice. Kruhová loď a výrazná apsida kostolíka naznačujú na prvý pohľad sloh včasnostredovekej rotundy. Kostolík, ktorý v okolí nazývajú zdrobnelou formou „Jurko“ spomína sa viackrát v správach kanonických vizitátorov v minulých storočiach pri opise cirkevných nemovitostí v Nitrianskej Blatnici. Najstaršia doteraz známa taká správa je z roku 1559. vtedajší vizitátor uviedol: „Ibidem extitit etiam Capella sancto Georgio Martyri dicata a. 1530 per Mariam Thurzo erecta“.

Vedie k nemu niekoľko turisticky označkovaných chodníkov od Nitrianskej Blatnice, Vozokán, ale aj z považskej strany (Moravany n/Váhom).

Vznik, život i zánik neveľkej osady zrejme súvisel so zdrojom železnej rudy, a prítomnosť baníkov vysvetľuje neveľký počet ženských hrobov pri kaplnke: ťažba rudy bola robota pre chlapov. Na dávnu ťažbu rudy na východných svahoch Marhátu poukázali najprv geológovia. V teréne sa v lesnom pásme v katastroch Nitrianskej Blatnice a Vozokán zistili celý rad priehlbní a vyvýšenín, ktoré možno považovať za kutacie jamy a pingy. Ruttkay ďalej pokračuje: "Zánik osady aj pôvodnej funkcie rotundy nastal najneskôr okolo polovice 13. storočia.

tags: #omsa #v #nitrianskej #blatnici