Nech Tvoj Svätý Duch Dnes Prenikne Ma Význam

Aj v tomto čísle nášho časopisu sa chcem vrátiť k stretnutiu mladých zo Sabinovského dekanátu, ktoré sa uskutočnilo v kostole Obrátenia sv. Pavla vo farnosti Chminianska Nová Ves. Ako sme už v minulom čísle uviedli, na tomto stretnutí odznela aj prednáška doc. Jozefa Leščinského, na ktorej sa zúčastnilo asi 500 mladých chlapcov a dievčat.

Témou prednášky bol život a obrátenie sa sv. Pavla, apoštola. Prednášajúci sebe vlastným rečníckym umením vykreslil mladým ľuďom paralelu života sv. Pavla s ich dnešným životom. Jeho obrátenie sa v danom čase, v konkrétnej chvíli stretnutia sa s Kristom.

Učiteľ národov, ohlasovateľ Kristovej pravdy sv. Pavol z Tarzu spred dvetisíc rokov: „…je predsa nemožné, že po dvetisíc rokoch sa čítajú jeho listy akoby boli včera napísané. Je predsa nemožné, že čo tie listy robia s človekom, keď to čítate a zbadáte, že vlastne akoby boli písané o vás… “

Toľko z prednášky, ktorá aj mňa zaujala nielen svojou pútavosťou rozprávania, ktorá je tak vlastná prednášateľovi pánovi docentovi Leščinskému. Po prednáške som oslovil niekoľkých mladých, ale i vekom starších ľudí.

Reakcie na prednášku doc. Jozefa Leščinského

Čo vám dala prednáška doc. Jozefa Leščinského?

• Tomáš z Ražňan: Teším sa, že som navštívením kostola Obrátenia sv. Pavla v Chminianskej Novej Vsi získal odpustky. Prednáška, ktorú prednášal docent Jozef Leščinský, bola naozaj veľmi zaujímavá, aj keď trocha dlhá, ale stála za to. Aj tá atmosféra, že toľko mladých z celého dekanátu sa tu stretlo, je to super.
• Mária z Ražňan: Chcela by som tiež povedať, že je to pre mňa veľmi silný zážitok, že sme sa tu stretli všetci mladí. Bola som prekvapená, že je tu tak veľa mladých a z rôznych farností. Verím, že každý sa zúčastnil aj určitej prípravy na túto akciu. Čo sa týka prednášky, myslím si, že ak dávali pozor a zamysleli sa nad sebou, tak určite našli model života z tejto prednášky.
• Študent: Prednášku som počul celú, občas som aj troška zaspal, keďže mám po skúškach a som trocha unavený. Badám, že je to u mňa podobné, ako vravel docent Leščinský a myslím si, že je to tak aj u väčšiny mladých. Teraz vlastne hľadáme, kam máme ísť, ktorým smerom. Pre mňa je to aj tak, že stredná aj vysoká škola, keď je mladý človek mimo domova, treba tomu mladému ukázať, či ísť tu alebo tu. Keď aj ide niekde inde a náhodou padne a postaví sa, tak väčšinou sa potom uberá tým lepším smerom, tam, kam by mal ísť. Aspoň ja to tak vidím.
• Juliana z Jarovníc: Prednáška bola na veľmi vysokej úrovni a pán docent Leščinský nám vykreslil všetko, čo je možno pre nás také nedosiahnuteľné, čo sa týka vedomostí. Aj keď to bolo náročné, ale na druhej strane to bolo strašne trefné a myslím si, že pre každého mladého také aktuálne. Čo sa týka tohto stretnutia, očakávam, že keďže je to prvé stretnutie, tak to bude pokračovať aj naďalej a každým rokom sa zlepšovať.
• Blažej, Široké: Na adresu prednášajúceho: „…to nemá chybu, pretože Jožko je úžasný. Aké slovo chytí, tak nemá problém pokračovať, to je jedno, kde ho prerušíš. On je raz v Starom zákone, raz v Novom zákone. Jednoducho je jednička. Nádherne ukázal mladým práve to, že nič neodkladať, neposúvať. Pekne povedal, keď porovnal vek arcibiskupa a svoj vek a tým poukázal na to, že toto je čas, teraz, dnes a neodkladám to na zajtra. Keby toto mladí pochopili, že to je ako kohútik na ruský plyn a stačí len otočiť tým kohútikom a viera prúdi, lebo to je v nás a je to len na nás. Pán Ježiš sa nikde netlačí, nekope do dverí ako diabol. Ten tam vloží tyč a dvere vyváži, vypáči, keď mu dáme šancu. Pán Ježiš však čaká, je trpezlivý, v tom je tá výhoda, stačí sa len otvoriť. Klope a čaká. Kto otvorí, k tomu vojde a bude s ním večerať. To je podstatou, aby sme vedeli vycítiť, kedy stojí pri našich dverách. Myslím, že toto veľmi pekne vysvetlil, aby mladí vedeli pochopiť to, aby vedeli Pánu Ježišovi vhodne otvoriť dvere hlavne vtedy, keď sú na to pripravení.
• Bohoslovec z Fričoviec: Ako poznám pána docenta Leščinského, tak som sa veľmi tešil na jeho prednášku, lebo prednáša na našej fakulte v Košiciach a viem, že je to veľmi dobrý odborník.

Pôsobenie Ducha Svätého v živote človeka

Nech sú tieto riadky duchovným pokrmom, ktorý v nás vzbudí radosť nad pôsobením Ducha Svätého. Nech Duch Svätý naplní myseľ, ale i naše srdcia.

Hriech mení mňa samého. Nielen že som sa hriechu dopustil. Hriech ma prenikol ako atrament pijavý papier. Ja sám som sa stal hriechom. Som hriešny. Nielen v tomto zmysle som hriešny, že som zodpovedný akoby právne za svoj čin ako za rozbitie okna. Som hriešny hlbšie, bytostne som hriešnik. Čosi sa vo mne pokazilo. Môj hriech, môj čin vnikol do mňa hlbšie, aj keď to na povrchu svojho svedomia nepozorujem.

No hriech nemôžeme zneškodniť nadlho tým, že by sme ho ignorovali. Človek bezprostredne deň čo deň dáva najavo opak toho, čo prežíva, horliť za to, čo nemilujeme, plesať nad tým, čo mu prináša nešťastie. Ak to robí, musí sa to škodlivo prejaviť na jeho zdraví i na jeho celom živote.

Potrebujeme záchranu. Potrebujeme vykúpenie. Ale potrebujeme aj vnútorné odhodlanie. Primknúť sa ku Kristovi. Je najúčinnejším prostriedkom ako sa vytrhnúť z reťaze zla.

Každý z nás je požehnaný, každý z nás bol Bohom stvorený ako jedinečná a neopakovateľná bytosť a je milovaný. Môžeme žehnať iným, ale aj sami na seba zvolávať jeho požehnanie. Ježiš berie deti do svojho náručia, vkladá na ne ruky a žehná im. Toto požehnanie je nežným gestom. Ak niekoho objímeme s úmyslom požehnať ho, cez naše objatie môže prežiť skúsenosť, akoby ho Boh prijímal do svojho objatia, uisťoval o svojej láske a o tom, že ho stále obklopuje jeho spásonosná a milujúca blízkosť.

Požehnanie cez slová má blahodarné účinky pre dušu. Má silu zlomiť všetky slová, ktoré nás zranili a ktoré sme počuli počas svojho života. Ak ich naozaj berieme vážne a zvažujeme, či je vhodné ich povedať, či prinesú správny úžitok, vtedy človek (ktorému žehnáme) vníma, že sa k nemu cez požehnanie láskyplne skláňa samotný Boh, že nad ním drží svoju milujúcu ruku a dáva mu prísľuby plné lásky, povzbudenia, plné sily a nádeje. Vďaka slovám môže Božie požehnanie preniknúť do ľudského srdca.

Keď ma niekto požiada o požehnanie, snažím sa vcítiť do jeho situácie a zistiť, po čom túži v hĺbke svojho srdca. Požehnanie má byť odpoveďou na bytostnú túžbu a na skutočnú potrebu tohto človeka. Dôležité je dôverovať svojej intuícii a hovoriť len tie slová, ktoré mi vychádzajú zo srdca. Ak by som ho nemal čisté, ako by som mohol nájsť tie správne slová?

V požehnaní sa stretávam s Bohom, ktorý mi otvára svoju náruč. Som požehnaný, som Bohom vyvolený, vyhľadávaný a bez podmienok milovaný. Tam, kde na mne spočíva Božie požehnanie, som svätý a bez poškvrny…

„Milosrdný, dobrý Bože, požehnaj mojej sestre (bratovi, dieťaťu, priateľovi, manželovi…). Rozostri nad ňou svoju ochrannú ruku a daj jej všade zakúsiť svoju uzdravujúcu a milujúcu blízkosť. Prenikni ju svojím svätým Duchom. Nech tvoj svätý a uzdravujúci duch prenikne všetky hlbiny jej duše. Uzdrav jej rany. Oživ v nej všetko, čo odumrelo, zavlaž všetko, čo vyprahlo. Priveď ju k prameňu požehnania, ktorý sa nachádza v jej vnútri. Nech sa taká, aká je, stane zdrojom požehnania pre všetkých, s ktorými sa stretne. Daj jej dôveru, že žehnáš jej ceste. Choď s ňou na tej ceste, aby ju viedla k stále väčšej vitalite, slobode a láske.

„Pán nech ti žehná a nech je tvojou ochranou. Nech nad tebou rozjasní svoju tvár a zmiluje sa nad tebou.

Poďakuj Bohu za to, že ťa stvoril takého, aký si. Poďakuj mu za všetko, čo ti už v živote dal.

Všetkého, čo je v tebe protikladné sa dotkla Božia láska. Patríš Bohu. Nepanuje nad tebou žiadny kráľ alebo cisár. Si slobodný. Si pod Božou ochranou.

Význam Ducha Svätého v Písme

Prvé dva verše zo Svätého písma hovoria takto: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami“ (Gn 1, 1 - 2). Boží Duch sa nám javí ako tajomná sila, ktorá posúva svet z pôvodného prázdneho, pustého a pochmúrneho stavu do stavu usporiadaného a harmonického. Pretože, Duch svätý vytvára harmóniu, súlad v živote, harmóniu vo svete. Inými slovami, je to on, kto spôsobuje, že svet prechádza z chaosu do kozmu, teda zo zmätku do niečoho krásneho a usporiadaného.

Svätý František z Assisi nám ukazuje krásne východisko, cestu ako sa vrátiť k harmónii Ducha: cestu kontemplácie a chvály. Chcel, aby sa zo stvorenia pozdvihol chválospev na Stvoriteľa Spomeňme si na „Laudato si', mi Signore...“ (Buď pochválený, môj Pane - pozn. Istý žalm hovorí takto: „Nebesia rozprávajú o sláve Boha“ (18, 2), ale potrebujú muža a ženu, aby dali hlas tomuto svojmu nemému volaniu. A v speve „Svätý“ v omši zakaždým opakujeme: „Plné sú nebesia i zem tvojej slávy“.

Naším povolaním vo svete, pripomína nám opäť Pavol, je byť „chválou jeho slávy“ (Ef 1, 12). Znamená to uprednostniť radosť z kontemplácie pred radosťou z vlastnenia.

Bratia a sestry, Duch Svätý, ktorý na začiatku premenil chaos na kozmos, pôsobí na to, aby túto premenu uskutočnil v každom človeku. Prostredníctvom proroka Ezechiela Boh sľubuje: „Dám vám nové srdce a vložím do vás nového Ducha... Svojho ducha vložím do vášho vnútra“ (Ez 36, 26 - 27). Pretože naše srdce sa podobá tej pustej, temnej priepasti z prvých veršov knihy Genezis. Miešajú sa v ňom protikladné pocity a túžby: telesné a duchovné. Všetci sme v istom zmysle tým „vnútorne rozdeleným kráľovstvom“, o ktorom hovorí Ježiš v evanjeliu (porov. Mk 3, 24).

Prosme Ducha Svätého, aby k nám prišiel a urobil z nás nových ľudí s novosťou Ducha. Prvé, čo sa o človeku dozvieme, je meno. Podľa neho ho voláme, rozlišujeme ho a pamätáme si ho. Tretia osoba Trojice má tiež meno: volá sa Duch Svätý. Ale „Duch“ je latinizovaná verzia. V Biblii je toto meno také dôležité, že sa takmer stotožňuje so samotnou osobou. Posväcovať Božie meno znamená posväcovať a uctievať samotného Boha.

Snažíme sa vietor „uzavrieť do fľaše“ alebo do škatuľky, ale to nie je možné: je voľný. Svätý Pavol z toho urobí zásadný zákon kresťanského konania, keď hovorí: „Kde je Pánov Duch, tam je sloboda.“ (2 Kor 3, 17) Slobodný človek, slobodný kresťan, je ten, ktorý má Pánovho Ducha. Nie je to sloboda robiť si, čo sa človeku zachce, ale sloboda slobodne robiť to, čo chce Boh! Nie sloboda konať dobro alebo zlo, ale sloboda konať dobro a konať ho slobodne, teda z príťažlivosti, nie z donútenia.

Bratia a sestry, odkiaľ načerpáme túto slobodu Ducha, ktorá je veľmi protikladná slobode sebectva? Prosme Ježiša, aby nás prostredníctvom svojho Svätého Ducha urobil skutočne slobodnými mužmi a ženami. Slobodnými slúžiť v láske a radosti.

V druhom liste sv. Pavla Timotejovi sa nachádza toto tvrdenie: „Celé Písmo je Bohom vnuknuté“ (3, 16). Duch Svätý, ktorý vnukol Písma, je aj ten, ktorý ich vysvetľuje a robí ich večne živými a činnými. Z inšpirovaných ich robí inšpirujúcimi. „Sväté písmo ako Bohom vnuknuté - hovorí 2. Vatikánsky koncil - raz navždy napísané, nemenne podáva slovo samého Boha a v slovách prorokov a apoštolov dáva zaznieť hlasu Ducha Svätého“ (Dei Verbum č. 21). Takto Duch Svätý v Cirkvi pokračuje v pôsobení Zmŕtvychvstalého, ktorý po Veľkej noci - hovorí evanjelium - „otvoril učeníkom myseľ, aby porozumeli Písmu“ (porov. Lk 24, 45).

Čím je táto zmena spôsobená, ak nie osvietením Ducha Svätého? Bratia a sestry, Cirkev sa živí duchovným čítaním Svätého písma, teda čítaním uskutočňovaným pod vedením Ducha Svätého, ktorý ho vnukol. Cirkev, Kristova Nevesta, je oprávnenou vysvetľovať inšpirovaný text Svätého písma, Cirkev je sprostredkovateľkou jeho autentického ohlasovania. Keďže Cirkev je obdarená Duchom Svätým, preto je inšpirujúcou, je „stĺpom a oporou pravdy“ (1 Tim 3, 15).

Jedným zo spôsobov duchovného čítania Božieho slova je ten, ktorý sa nazýva lectio divina. Spočíva vo vyhradení určitého času počas dňa na osobné, meditatívne čítanie úryvku zo Svätého písma. V rámci prípravy na blížiaci sa Jubilejný rok som navrhol, aby sme venovali rok 2024 „veľkej ‚symfónii‘ modlitby“. Sú to piesne, ktoré sám Duch vložil na pery Nevesty, jeho Cirkvi.

Ježiš podľa Listu Hebrejom prichádza na svet s veršom žalmu v srdci: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu, Bože“ (porov. Hebr 10, 7; Ž 40, 9); a podľa Lukášovho evanjelia opúšťa svet s iným veršom na perách: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23, 46; porov. Ž 31, 6). Pýtam sa preto: Modlíte sa niekedy so žalmami? Vezmite si Bibliu alebo Nový zákon a pomodlite sa žalm. Napríklad, keď ste trochu smutní, pretože ste zhrešili, modlíte sa Žalm 50? Existuje mnoho žalmov, ktoré nám pomáhajú ísť vpred. Osvojte si zvyk modliť sa so žalmami. Nemôžeme však žiť len z dedičstva minulosti: je potrebné, aby sa žalmy stali našou modlitbou.

Svätosť je najkrajšou tvárou Cirkvi. Duch Svätý svätosť rozlieva všade, na svätý ľud verný Bohu, pretože „Bohu sa zapáčilo posväcovať a spasiť ľudí nie každého osve, bez akéhokoľvek vzájomného spojenia, ale vytvoriť z nich ľud, ktorý by ho pravdivo poznal a sväto mu slúžil“.

Nech milosť tvojho krstu prinesie ovocie na ceste k svätosti. Nechaj, aby všetko bolo otvorené Bohu, a preto si vyber jeho; vyberaj si Boha znova a znova. Nestrať nádej, pretože máš silu Ducha, aby to bolo možné, a svätosť je v podstate ovocím Ducha Svätého v tvojom živote (porov. Gal 5, 22 - 23).

Treba nám takého ducha svätosti, ktorý preniká samotu aj službu, intimitu aj úlohu evanjelizovať - takým spôsobom, že každý okamih bude prejavom lásky, darovaným pred Pánovými očami.

Neboj sa svätosti. Nepripraví ťa o silu, život či radosť. Práve naopak: pretože sa staneš tým, čo mal Otec na mysli, keď ťa stvoril, a budeš verný svojmu bytiu. Závisieť od neho nás oslobodzuje z otroctva a pomáha nám spoznať vlastnú dôstojnosť.

V takej miere, v akej sa posväcuje, sa každý kresťan stáva plodnejším pre svet. Toto poslanie má svoj plný zmysel v Kristovi, a možno mu porozumieť len od neho počínajúc. Svätosť v podstate znamená žiť tajomstvá jeho života v jednote s ním. Spočíva v spojení so smrťou a vzkriesením Pána jedinečným a osobným spôsobom, v neustálom zomieraní a vstávaní z mŕtvych s ním.

Azda nás môže Duch Svätý pobádať k naplneniu jedného poslania a zároveň od nás žiadať, aby sme od neho utekali, alebo sa doňho nesnažili vložiť naplno - pre zachovanie vnútorného pokoja? Niekedy sme však pokúšaní odsúvať pastoračnú službu alebo nasadenie vo svete na druhé miesto, akoby to boli len „rozptýlenia“ na ceste k posväteniu a vnútornému pokoju.

Tie isté zdroje rozptýlenia, ktoré prenikajú súčasný život, nás zároveň vedú k absolutizovaniu voľného času, počas ktorého môžeme bez ohraničenia využívať tieto prostriedky, ktoré nám ponúkajú zábavu alebo prchavé potešenia.

tags: #nech #tvoj #svaty #duch #dnes #prenikne