Melchizedech - predobraz Krista
O otcovi a matke Melchizedecha nič nevieme, ani o jeho predkoch niet záznamu. Nevieme ani, kedy sa narodil a kedy zomrel. Jeho život teda nemá začiatok ani koniec. V tom sa podobá Božiemu Synovi a zostáva kňazom naveky.
Aký vznešený musel byť tento kráľ a kňaz, keď mu Abrahám, praotec Izraela, dal desiaty diel zo svojej koristi. Leviti, poverení kňazskou službou, majú totiž podľa zákona príkaz brať desiatky od Božieho ľudu, to znamená od svojich bratov, hoci všetci pochádzajú z Abrahámovho rodu. Od Abraháma však dostal desiatok ten, ktorý nepochádzal z rodu Léviho, a Abrahám, ktorý mal zasľúbenie, prijal od neho požehnanie. A je nesporné, že väčší požehnáva menšieho.
Židovskí kňazi dostávajú desiatky ako smrteľní ľudia. Melchizedech však dostal ako ten, o kom Písmo svedčí, že žije. Dalo by sa povedať, že prostredníctvom Abraháma dal desiatky aj Lévi, ktorý sám desiatky prijímal. Ešte sa totiž nenarodil a bol v tele svojho praotca Abraháma, keď mu Melchizedech vyšiel oproti.
Kristus, veľkňaz novej zmluvy
Keby nás židovskí kňazi a ich zákony mohli spasiť, či by Boh musel poslať Krista ako veľkňaza v hodnosti Melchizedecha a nestačilo by menovať kňaza podľa radu Áronovho? Lebo ak sa zmení kňazstvo, musí sa zmeniť aj zákon. A Kristus, o ktorom sa toto hovorí, pochádzal z iného kmeňa, z ktorého nikto nekonal službu pri oltári. Je známe, že náš Pán pochádzal z Júdovho kmeňa, hoci Mojžiš sa nezmienil, že by z toho kmeňa pochádzali kňazi.Boh nám posiela iného kňaza, ktorý podobne ako Melchizedech nie je ustanovený podľa zákona o telesnom pôvode, ale preto, že je v ňom večný, nezničiteľný život. Veď tak znie svedectvo o ňom: „Ty si kňaz naveky, ako bol Melchizedech.“ Tým sa predchádzajúci systém kňazstva, založený na rodokmeni, zrušil ako neúčinný a neužitočný. Zákon totiž nebol schopný spasiť človeka a zmieriť ho s Bohom. Na jeho miesto prichádza lepšia nádej, vďaka ktorej sa môžeme priblížiť k Bohu.
Toto Boh potvrdil aj prísahou. Leviti sa totiž stávali kňazmi bez Božej prísahy. Len o Kristovi Boh povedal: „Hospodin prisahal a nebude to ľutovať. Ty si kňaz naveky.“ Takto sa Ježiš stal pre nás zárukou novej, lepšej zmluvy s Bohom. V čase starej zmluvy muselo byť veľa kňazov, lebo umierali a nemohli slúžiť trvale. Ježišovo kňazstvo však neprechádza na iného, lebo on zostáva naveky. Ježiš Kristus žije večne a prihovára sa za nás u Boha, preto môže stále zachraňovať všetkých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu.
Trvácnosť Kristovho kňazstva
Ježiš je veľkňaz, akého potrebujeme: je svätý, nevinný, nepoškvrnený, oddelený od hriešnikov, vyvýšený nad nebesia a nemusí ako niekdajší veľkňazi denne prinášať obete najprv za vlastné hriechy a až potom za hriechy ľudu. Ježiš to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. Zákon totiž ustanovoval za veľkňazov ľudí podliehajúcich slabosti, ale slovom prísahy, ktorá odznela po zákone, bol ustanovený Syn za veľkňaza, ktorý je dokonalý naveky.
Je dôležité si uvedomiť, že vďaka Ježišovej obeti sú nám odpustené hriechy. Ježišovou obeťou sme sa stali spravodlivými pred Bohom. Božiu spravodlivosť sme získali vďaka viere v Ježiša Krista, a nie zo skutkov zákona (myslené židovského čiže Mojžišovho zákona). Božia spravodlivosť nesená vierou v Ježiša Krista nás oslobodila aj od Mojžišovho zákona.
V Kristovi Ježišovi sme teda tiež oslobodení od zákona, ktorý obsahoval až 613 prikázaní, v tom 365 zákazov a 248 príkazov. Keď si to stručne zrekapitulujeme, tak nás Ježiš dokonale oslobodil od zákona hriechu a smrti, od Božieho hnevu, od večnej smrti, od večného zatratenia a od všetkých požiadaviek Mojžišovho zákona. To všetko patrí k uvedenej slobode Božích detí, Božích synov a dcér.
Svojím zmŕtvychvstaním nám Ježiš dáva schopnosť plniť všetky požiadavky svätosti. Boží zákon tak nie je zrušený, ale dokonale naplnený. Ježiš teda "zrušil" platnosť Mojžišovho zákona jeho naplnením. Preto môže od nás tak veľa požadovať, často aj nad rámec Mojžišovho zákona. Milovanie nepriateľov, nerozlučitelnosť manželstva, svätý život, nezištnú službu všetkým blížnym a iné. Získaná sloboda nám nemá slúžiť "ako plášť neprávosti" alebo byť príležitosťou "na presadzovanie seba". Ako Božie deti máme "robiť spravodlivosť", "milovať svojho brata" a byť bezúhonní a rýdzi uprostred "pokolenia pokriveného a zvráteného".
Lenže vy nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vás prebýva Boží Duch. Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho. Ale ak je vo vás Kristus, telo je síce pre hriech mŕtve, no duch je život pre spravodlivosť. Lebo ste nevzali ducha služby, aby ste sa zase báli, ale ste vzali ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče! Sám ten Duch spolu svedčí s naším duchom, že sme deťmi Božími. Milovaní, teraz sme deťmi Božími, a ešte sa neukázalo, čo budeme. Našim cieľom aj budúcnosťou je teda byť podobní Kristovi, ktorý je zároveň odleskom Božej slávy a výrazom Božej podstaty a zároveň vzorom zrelého človečenstva. Preto celé "stvorenie túžobne vyzerá a čaká, kedy sa zjaví sláva Božích synov". Od Božích synov tvorstvo očakáva vyslobodenie "z otroctva zániku".
Pádom človeka do hriechu došlo aj k úpadku celého vesmíru, celého stvorenia, čiže celého tvorstva. Začal napríklad pôsobiť zákon entropie čiže postupného nárastu chaosu a neusporiadanosti. Vesmír, teda svet ako celok, tak speje k svojmu nevyhnutnému zániku. Jeho nádejou však zostáva zjavenia slávy Božích detí spojené s druhým príchodom Ježiša Krista. Ten potom začne proces postupnej obnovy celého vesmíru a celého tvorstva. Na tom sa môžeme podieľať aj my. Nebojme sa vstúpiť s plným nasadením do slobody Božích detí. A to na väčšiu Božiu slávu a chválu, k nášmu vlastnému prospechu, v prospech našich blížnych aj celého tvorstva.
| Kňazstvo | Stará Zmluva | Nová Zmluva |
|---|---|---|
| Kňazi | Leviti, smrteľní | Ježiš Kristus, večný |
| Zákon | Založený na rodokmeni | Založený na večnom živote |
| Účinnosť | Neúčinný na spásu | Zaručuje spásu |
Životy Ježišových nasledovníkov v súčasnosti aj v minulosti sú založené na viere a nádeji na večný život a v Jeho druhý návrat na túto zem. Narodenie Spasiteľa, Jeho smrť na kríži a vzkriesenie je pre každého, kto verí v Neho, vždy znovu a znovu skutkom lásky, prameňom života.