Necpaly, obec v Turčianskej kotline na Slovensku, sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Prvá nepriama písomná zmienka o obci pochádza z roku 1269. Usudzujúc podľa archeologických nálezov v širšom okolí Necpál sa dá predpokladať, že táto časť Turca bola osídlená už v dobe bronzovej.
Obec patrila rodu Necpalských a od 16. storočia rodu Justhovcov, ktorí boli šíriteľmi reformačných myšlienok. V 16. storočí tu bola evanjelická latinská stredná škola. Neskôr tu bolo založené evanjelické gymnázium, ktoré v roku 1834 presťahovali do Martina.
V 18. a 19. storočí boli Necpaly hospodársky pomerne rozvinuté. Bola tu papiereň, pivovar a viacero mlynov. Mlynárstvo prežilo až do 20. storočia.
Svedectvom minulosti obce je niekoľko kaštieľov zo 17. a 18. storočia. Nachádzajú sa tu až 4 kaštiele. Dedine dominuje ranogotický Kostol sv. Ladislava z roku 1222. Vyrástol na základoch jedného z najstarších kostolov v Turci, ktorý existoval už v 10. storočí.
Vznikol v roku 1689 artikulárny chrám pre celý dolný Turiec. Postavili ho zo smrekového dreva. Mal dva chóry a pod oltárom kryptu, do ktorej pochovávali hlavne jeho kňazov. Potom nastalo obdobie, kedy neplatili prísne obmedzenia a evanjelici si už mohli stavať murované chrámy.
V nedeľu 22. októbra sa v Necpaloch konali slávnostné Služby Božie pri 180. výročí Pamiatky posvätenia chrámu. Jeho stavba sa začala už v roku 1835, no pre tragické zrútenie klenby pri oltári ju dokončili až v roku 1843.
O výstavbu chrámu sa okrem iných zaslúžil Jozef Justh - právnik, zborový a seniorátny dozorca, poslanec uhorského snemu, čo pripomína Pamätná tabuľa. Dominantou kostola je vzácny Turzov oltár premiestnený v 18. storočí. V chráme, ktorý je vyhlásený za Národnú kultúru pamiatku, pri 180. výročí posviacky kázal biskup Východného dištriktu Peter Mihoč.
Stavbu nového kostola začali v roku 1835. Navrhol ju staviteľ Teofil Kraus. Jej dokončenie sa oneskorilo do roku 1843 kvôli tragickému zrúteniu klenby pri oltári. O postavenie chrámu za zaslúžili veriaci a predovšetkým Jozef Justh - právnik, dozorca evanjelického cirkevného zboru v Necpaloch, seniorátny dozorca, poslanec uhorského snemu v rokoch 1839 - 1845.
Vežu ku kostolu pristavili až v roku 1863 pod vedením tesárskeho majstra Daniela Čatloša a murárov z Liptova. Organ je jednomanuálový, 12-registrový s pedálom. Postavil ho Martin Šaško z Brezovej pod Bradlom, okolo roku 1876.
Dominantou interiéru je oltár Speculum iustificationis - Zrkadlo ospravedlnenia, z roku 1611. Na každom z bočných krídel sú dva polkruhovité obrazy. Na ľavej strane sú príbeh zo Starého zákona. Hodnota necpalského oltára je výnimočná. Jeho umelecké kvality vysoko prekračujú priemernú úroveň u nás zachovaných diel protestantského umenia 17. storočia.
V programe vystúpil detský spevácky zbor Nezábudky. Predsedníctvo zboru v súčasnosti tvorí farár Belo Húska a zborový dozorca Ján Feja. Nestagnujú ani hospodárske práce. Počas letných mesiacov v matko-cirkvi v Necpaloch vyvapkovali plot okolo parkoviska a zámkovú dlažbu pred chrámom. V septembri sa začala prvá etapa výmeny okien. Vo filiálke Žabokreky pokračovali práce na zateplení Zborového centra. Brúsením a lakovaním prešla zvonica modlitebne. Každý rok sa v cirkevnom zbore koná Zborový deň pri príležitosti ukončenia školského roka s programom nielen v chráme, ale aj vo farskej záhrade. V septembri tohto roku sa na Zborovom dni stretli aj evanjelici z filiálky Daňová. Už viac ako 25 rokov vychádza zborový časopis Šumenie líp.

Kostol sv. Ladislava
Kostolík postavili v ranogotickom slohu niekedy v druhej polovici 13. storočia. Okolo roku 1320 bola k presbytériu zo severu pristavaná obdĺžniková sakristia. V priebehu poslednej 14. až začiatkom 15. storočia bol interiér kostolíka vyzdobený gotickými freskami, ktoré objavili opätovne v roku 1910. Pri spomínanej prestavbe zrejme dostavali aj západnú vežu a bočné priestory pri nej, ktoré pôvodné slúžili ako kaplnka, resp. patronátne oratórium.
Koncom 16. storočia dostala loď novú valenú klenbu, ktorá však bola nižšie ako pôvodné gotické steny a tak sa časť fresiek dostala do podkrovného priestoru. To už kostolík slúžil miestnym evanjelikom, ktorí si stavbu udržali s prestávkou až do roku 1709. V 18. storočí zrejme doplnili až drevenú ochodzu veže.
Oprava kostolíka sa uskutočnila koncom 19. storočia a naposledy v rokoch 1986 - 88, kedy vybetónovali podlahu, odvlhčili základy a stavbu nanovo vymaľovali (zamaľované boli aj časti odkrytých fresiek). V roku 2001 bola vymenená strecha stavby.
Kostolík aj po stáročiach dominuje obci vďaka svojej polohe a mohutnej veži s charakteristickou drevenou ochodzou. Z gotických prvkov sa okrem hrubej stavby zachovali krížové rebrové klenby v presbytériu a sakristii, z architektonických detailov portály do podvežia, resp. sakristie, okná na veži s kružbou či úzke okienko na východnej strane sakristie. V interiéri kostola sú to viaceré niky v tvare mníšky.
Fresková výzdoba v interiéri presbytéria sa zachovala len vo fragmentoch, navyše poškodená po necitlivých reštauráciách na začiatku 20. storočia. V súčasnosti sú prezentované len najlepšie zachované časti malieb. Ide o výjavy zo života Krista, vrátane Ukrižovania či Krista v mandorle. V oveľa lepšom stave sa zachovali fresky v podkroví lode, kde sa nachádza obraz Piety (pravá strana víťazného oblúka, skupina svätíc (ľavá strana víťazného oblúka) a Ladislavská legendy (severná stena). Tieto maľby patria k najkvalitnejším ukážkam stredovekého nástenného maliarstva u nás a slohovo sú blízke maľbám v Čeríne.
V kostolíku sa pôvodne nachádzala vzácna gotická plastika Madony, tú však na prelome 19. a 20. storočia odviezli do Budapešti a je vystavená v tamojšom Múzeu krásnych umení. Ďalšie dve oltárne sochy a obraz sv. Trojice boli ukradnuté v roku 1995. V krypte pod kostolom boli pochovávaní príslušníci miestneho zemianskeho rodu Justhovcov, ktorí tu mali v obci aj kaštieľ. Od rekonštrukcie v 80. rokoch minulého storočia je vchod do nej zamurovaný. Stredoveké kostolíky nájdeme aj v susedných obciach Belá-Dulice či Turčianske Jaseno.
Kostolík je na prvý pohľad v pomerne dobrom stave so zachovanými fasádami. Patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod farnosť v Turčianskom Petri (tunajšia farnosť zanikla v 90. rokoch minulého storočia).
Obec sa nachádza 11 km južne od Martina. Kostolík je neprehliadnuteľný, stojí na kopci južne od obce pri ceste na Folkušovú a Blatnicu. Opevnený areál je prístupný.
Veža evanjelického kostola Revúca – výhľad, ktorý spája históriu a krajinu
tags: #necpaly #evanjelicky #kostol