Dôvod večernej svätej omše v nedeľu

Na svätej omši sa zúčastňujeme spravidla vždy v nedeľu a vo sviatok, mnohí prichádzajú do kostola aj cez bežný deň. Vieme ako samozrejmosť, čím svätá omša začína alebo končí, čo kedy odpovedať, kedy sedieť, stáť či kľačať. Máme pocit, že od prvej do poslednej chvíle vieme, čo sa deje a o čo ide. Ale predsa - sme si vo všetkom istí?

Vieme, z akých častí sa skladá bohoslužba slova a bohoslužba obety? Rozumieme podstate a poslaniu všetkých ich súčastí? Chápeme, prečo sa raz sedí, inokedy kľačí a prečo je potrebné aj stáť? Poznáme rozdiel medzi fériou, spomienkou, sviatkom a slávnosťou? Vieme, čo je pontifikálna svätá omša a aké má špecifiká? Sme si istí tým, kedy a čo v kostole počas svätej omše urobiť?

Objasniť nám niektoré zo základných aspektov liturgie nám v rámci večerov Slovo o viere prišiel ThLic. Daniel Dian. Liturgista, známy kazateľ, pedagóg, činovník Spolku svätého Vojtecha a šéfredaktor časopisu Duchovný pastier d. p. ThLic. Daniel Dian sa už v homílii večernej svätej omše, ktorou večer začínal, dotkol svojich prvých kontaktov s liturgiou ešte ako bohoslovec bratislavského seminára a spomenul svojich prvých učiteľov liturgiky a ich prístup k nej, ktorý vtedajším bohoslovcom vštepovali.

Následne vo svojom príhovore po svätej omši poukázal na viaceré trendy, ktoré historicky ovplyvňovali liturgické pravidlá týkajúce sa svätej omše. Vo svojom výklade sa venoval najprv tichu a jeho miestu vo svätej omši. Vysvetlil nám zmysel a podstatu viacerých pravidiel, ktoré sú platné a ktoré nie vždy my, laici, chápeme a dôkladne nám objasnil aj stanoviská a názory kardinála Saraha týkajúce sa liturgie, ktoré prezentoval pri svojej nedávnej návšteve Slovenska pri predstavovaní slovenského prekladu jeho najnovšej knihy.

Ukázalo sa, že neboli vždy korektne interpretované, preto o jeho názoroch vznikali u ľudí skreslené predstavy. V nasledujúcej bohatej a spontánnej diskusii sme pohovorili o niektorých textových častiach Rímskeho misálu a odlišnostiach súčasného slovenského prekladu od jeho latinského originálu, o svätom prijímaní a jeho podávaní do úst a na ruku, prijímaní pod obojím, o úcte, ktorá sa vzdáva hostii, o obsahu a zmyslu slov premenenia, o tom, že kňaz vysluhujúci svätú omšu koná v mene Krista, o miništrovaní a s tým súvisiacich niektorých pravidlách i mnohých ďalších otázkach.

Otec Daniel nás všetkých zaujal nielen svojím nadšením pre liturgii a jej dokonalou znalosťou, ale aj spôsobom, akým svoje poznatky a skúsenosti podával nám laikom: bol zrozumiteľný, mal jasné a logické vyjadrenia a ukázal nám, že liturgické pravidlá nie sú samoúčelné, ale majú svoju logiku, ktorá je daná ich zmyslom a obsahom. Ich porozumenie, ktoré nám sprostredkoval, je základným predpokladom ich akceptovania a správneho uplatňovania v praxi. Večer s otcom Danielom bol po všetkých stránkach zaujímavý a veľmi poučný.

Katolíci majú povinnosť v nedeľu a prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši - tak si to mnohí pamätajú z hodín náboženstva. V praktickom živote si však môže veriaci klásť otázku, čo ak chce ísť na omšu v nedeľu večer, no tá je už „zo sviatku“, ktorý je nasledujúci deň. Má potom platnú nedeľnú omšu? Musí ísť do kostola aj na druhý deň?

Práve tohtoročné obdobie Vianoc prinesie až tri situácie, ktoré môžu ľudí v tejto otázke zmiasť. Veriaci sa môžu pýtať, ako je to s platnosťou svätej omše v takýchto prípadoch. Napríklad ak niekto pôjde v nedeľu 24. decembra na svätú omšu večer o 21.00, ale bohoslužba bude už zo slávnosti Narodenia Pána, počíta sa mu táto omša za obe - teda ako nedeľná a zároveň aj z Božieho narodenia z 25.

Veriaci sa však zúčastnil na svätej omši zo slávnosti Narodenia Pána aj vtedy, keď bol na svätej omši v predvečer slávnosti. Samozrejme ho zaväzuje aj účasť na druhý deň 25. Tento princíp platí aj v prípade nedele 31. decembra 2023 a slávnosti Bohorodičky Panny Márie, ktorá je 1. januára. V prípade Zjavenia Pána bude situácia podobná, ale s tým rozdielom, že už v piatok 5. januára bude večer slávená svätá omša zo slávnosti Zjavenia Pána.

Počas soboty 6. januára budú všetky sväté omše zo slávnosti vrátane večernej, keďže slávnosť má prednosť pred sviatkom, ktorý bude následne 7. januára. V tejto súvislosti je dobré vedieť, že ak po nedeli nasleduje prikázaná slávnosť a veriaci príde na omšu v nedeľu večer, tá už bude z prikázanej slávnosti. Napríklad podľa cirkevného právnika a farára v Dlhej nad Oravou Jána Dudu sa „ukazuje, že veriaci, ktorý sa zúčastní na sv. omši (nezávisle od liturgického formulára sv. omše) v nedeľu večer, nie je už morálne povinný zúčastniť sa na sv. omši aj na druhý deň, teda na prikázanú slávnosť.“

„Podobne to platí aj v prípade, ak na sobotu pripadá prikázaný sviatok a on sa zúčastní na sv. omši v sobotu večer, už nie je morálne povinný zúčastniť sa na sv. omši v nedeľu.“

Medzi veriacimi je rozšírený názor, že sobotná omša s nedeľnou platnosťou je určená pre tých, ktorí musia nedeľu stráviť v práci alebo sa z iného, vážneho dôvodu nemôžu zúčastniť na bohoslužbe v nedeľu. Je to však naozaj tak? Na náboženstve nás učili, že ak nemôžeme z vážnych dôvodov ísť na svätú omšu v nedeľu, môžeme ísť v sobotu večer s platnosťou na nedeľu.

„Vec sa má tak, že v sobotu večer je už nedeľa, ako keď aj slávnosť sa začína večer predchádzajúceho dňa,“ vysvetľuje liturgista. Ide o súvis so židovským vnímaním času, kde sa deň začína večerom predchádzajúceho dňa. Povedzme príklad. V nedeľu chcem ísť od skorého rána na turistiku a v takom prípade budem večer na svätej omši veľmi unavený, a preto sa rozhodnem ísť radšej v sobotu večer.

Svätiť nedeľu je zákon daný Stvoriteľom, ako by nám podľa Juhása pripomenul aj svätý Tomáš Akvinský. „Lex divinitus posita je daný najvyššou autoritou a je zakotvený vo Svätom písme, ale tiež zapísaný v ľudskej DNA. „Čiže ak napríklad turistika neprekáža vo vzdávaní kultu Bohu a prispieva k odpočinku, je v poriadku. Pri posudzovaní skutkov je tiež veľmi dôležitý aj úmysel konajúceho.

„Celú problematiku musíme vnímať aj v kontexte prvých dvoch prikázaní. Kto dá Pána Boha na prvé miesto v živote, dáva aj ostatné veci na to správne miesto. Je tiež dôležité sa spýtať, ako konkrétna aktivita ovplyvňuje môj vzťah s Bohom a blížnym. Vladimír Kiš si myslí, že hlavným dôvodom je prerušenie kontinuity slávenia ,Pánovej večere‘, z ktorej sa stali skôr ,Pánove raňajky‘.

„Čo nie je priamo zlé, ale úplne sa tým prerušilo slávenie svätých omší v sobotu večer, dokonca aj veľkonočná vigília sa slávila v sobotu dopoludnia,“ reaguje. Postupná reforma Veľkého týždňa a následne aj svätej omše a liturgického roka obnovila večerné slávenia Eucharistie. „Avšak sloboda, kedy ísť na svätú omšu, naozaj nemá byť príležitosťou len na splnenie si povinnosti, za ktorou nasleduje kresťanská ľahostajnosť,“ odpovedá Kiš.

Ako negatívny príklad uvádza, keď ideme napríklad v sobotu večer alebo hoci aj v nedeľu ráno na omšu len preto, aby sme mohli celú nedeľu pracovať. K tejto téme ešte patrí aj dovolenie cirkvi, aby sa nedeľná platnosť vzťahovala aj na sobášne omše, ktoré sú pomerne skoro v sobotné popoludnie.

Po Druhom vatikánskom koncile bolo prijaté rozhodnutie zakotviť starobylú tradíciu „vigílnych“ svätých omší v kánonickom práve. Druhý vatikánsky koncil a pápež Pavol VI. však nie sú prví, ktorí zavádzajú túto zmenu v novodobých dejinách cirkvi. Podľa viacerých liturgistov je to pápež Pius XII. apoštolskou konštitúciou Christus Dominus z roku 1953. Tento dokument ustanovuje novú prax eucharistického pôstu, ale povoľuje aj sväté omše v inom čase ako ráno.

V úvode dokumentu sa Pius XII. Paschálna večera sa slávila v noci ako vigília alebo bdenie - stráž či očakávanie. Odvoláva sa aj na tradíciu prvých nedeľných vešpier, ktoré sa slávia tiež v sobotu večer. Aký zmysel má vigília? Cirkev nevymyslela slávenie sviatku, z nášho pohľadu v „predvečer nasledovného dňa“.

V starovekom svete nemerali čas chronometrami, ktoré máme k dispozícii dnes. Neurčovali našich 24 hodín. Táto prax má podľa Juhása aj biblické základy. Podľa židovských zákonov „šabbat“ je deň odpočinku a slávenia, ktorý sa začína v piatok pri západe slnka a končí sa v sobotu po zotmení. Jedno z odôvodnení tejto praxe pochádza z tradície hebrejskej Paschy.

Podľa liturgistu Maria Righettiho zmätok nastal aj zvykom kvalifikovať eucharistickú slávnosť v sobotu večer ako „predsviatočná“, ako píše v druhom zväzku diela História liturgie, čo nie je chybné označenie, ale môže nepriamo uviesť do omylu.

Dovolenie " sláviť nedeľnú a sviatočnú sv. omšu už v predvečer" vydal Rím v roku 1965 pre Nemecko na skúšobnú dobu päť rokov. Ako dôvod sa vtedy uviedol nedostatok kňazov, ktorí v nedeľu museli slúžiť viac sv. omší, ale aj turistika či cestovný ruch. Samozrejme sa toto dovolenie uvádzalo do praxe s istou opatrnosťou.

Avšak dobré skúsenosti prispeli k tomu, že v roku 1969 Nemecko dostalo trvalé dovolenie slúžiť sv. omše aj v sobotu večer. Nový Kódex cirkevného práva z roku 1983 už počíta pre celú katolícku cirkev s touto možnosťou. Obavy, že by anticipované sv. omše mohli zatemniť zmysel nedele sú samozrejme opodstatnené.

Ak zoberieme do úvahy moderný tred prežívanie víkendu, sobotný večer sa javí pre niektorých ako čas ukončenia všetkých prác, pre mladých ako emocionálne vyvrcholenie týždňa. Ukončený týždeň je fyzicky i psychicky do značnej miery zvládnutý a nový ešte nie je bezprostredne pred nami. A tak v sobotu je človek na základe tohto prístupnejší. Vzhľadom k tomu, ako dnes rýchlo a nekľudne žijeme, sa sobotný večer s jeho stíšením javí ako čas vhodný pre osobné, vnútorné slávenie.

Rovnako aj blízkosť noci poukazuje na pamiatku Ježišovho vzkriesenia zo soboty do nedele. Takto chápaná večerná sv. omša môže a má byť skutočným začiatkom prežívania nedele, čo je aj v zhode s najstaršou kresťanskou tradíciou slávenia. Pre svoj veľkonočný charakter dostáva sobotná sv. omša určite plnší význam ako nedeľná sv. omša večer. Ak do tohto pohľadu zahrnieme aj dôvod praktický - nedostatok kňazov a nadmerné slúženie nedeľných sv. omší, tak v takomto chápaní má večerná sv. omša veľký význam.

Ostáva už len otázka, kde v takomto prežívaní viery má miesto nedeľná sv. omša večer?

Vzhľadom na zhoršujúcu pandemickú situáciu veriaci, ktorí patria do rizikových skupín (seniori, chorí, ľudia so zvýšenou teplotou), ako aj tí, ktorí pociťujú príznaky ochorenia, nie sú viazaní povinnosťou účasti na nedeľnej bohoslužbe. Sväté prijímanie sa má rozdávať výhradne do rúk.

Z dôvodu pandémie slovenskí biskupi od 1. 10. 2020 až do odvolania udeľujú všeobecný dišpenz od fyzickej účasti na nedeľných bohoslužbách.

Vzhľadom na zákaz vychádzania od 24.10. do 1.11. 2020 je pozastavené verejné slávenie bohoslužieb, zároveň nebude v našom chráme ani poklona Sviatosti oltárnej. Úmysly svätých omší slúžime počas svätej omše v ten deň, ako sú zapísané, prípadne v najbližšom možnom termíne.

Od pondelka (16.11.) je možné sláviť verejné bohoslužby s obmedzením na 50 percent kapacity kostola. Naďalej ostáva v platnosti všeobecný dišpenz od povinnosti účasti na bohoslužbách. U nás platí predchádzajúci poriadok svätých omší: v pondelok až piatok o 7.00, 15.50; v sobotu o 7.50 a 15.50; v nedeľu o 9.00, 11.00, 16.00, 18.00. V Bazilike sv. Jakuba sväté omše budú slávené od pondelka do piatku o 6.00 a 18.00, v sobotu o 6.30 a 19.00 a v nedeľu o 8.00, 10.00 a 19.00.

Od utorka (3.11.) došlo aj u nás k obnoveniu slávenia sv. omší. Nakoľko sv. omše budú u nás slávené bez účasti verejnosti. V Bazilike sv. Jakuba sväté omše budú slávené od pondelka do piatku o 6:00 a 18:00, v sobotu o 6:30 a 19:00 a v nedeľu o 8:00 a 19:00. Môžu sa ich zúčastniť 4 členovia tej rodiny, na úmysel ktorej sa bohoslužba slávi.

Akonáhle to protipandemické opatrenia umožnia, obnovíme verené slávenie svätých omší i poklonu Sviatosti oltárnej. V momentálnej situácii Vás povzbudzujeme, aby ste sa vo svojich rodinách pomodlili Liturgiu domácej cirkvi na slávnosť Všetkých svätých.

Na budúcu nedeľu začína novéna pred slávnosťou Nepoškvrneného počatia Panny Márie. O 10.30 sa budeme modliť posvätný ruženec, o 11.00 svätá omša s novénovou kázňou.

Pripomíname poriadok sv. U nás: v pondelok až piatok o 7.00 a 15.50; v sobotu o 7.50 a 15.50; v nedeľu o 9.00, 11.00, 16.00 a 18.00. V Bazilike sv. Jakuba: v pondelok až piatok o 6.00 a 18.00, v sobotu o 6.30 a 19.00; v nedeľu o 8.00, 10.00 a 19.00.

Kvôli obmedzeniu počtu osôb na jednej sv. omši na 50, sväté omše budú ako pred týždňom. U nás: v pondelok až piatok o 7.00, 15.50; v sobotu o 7.50, 15:50 (s platnosťou na nedeľu); v nedeľu o 9.00 (najmä pre seniorov), 11.00, 16.00, 18:00; v Bazilike sv. Jakuba v pondelok až piatok o 6.00, 8.00, 12.00, 16.00, 18.00; v sobotu o 6.30, 8.00, 12.00, 16.00, 19.00; v nedeľu o 6.00, 7.00 (pre seniorov), 8.00, 9.00, 10.00, 11.00, 14.30, 17.00 (pre seniorov), 19.00; v Bazilike na Mariánskej hore v pondelok až sobotu o 6.00 (nedeľné sv. omše).

Sväté omše budú u nás: v pondelok až piatok o 7.00, 15.50; v sobotu o 7.50, (s platnosťou na nedeľu); v nedeľu o 9.00 (najmä pre seniorov), 11.00, 16.00, ; v Bazilike sv. Jakuba v pondelok až piatok o 6.00, 8.00, 12.00, 16.00, 18.00; v sobotu o 6.30, 8.00, 12.00, 16.00, 19.00; v nedeľu o 6.00, 7.00 (pre seniorov), 8.00, 9.00, 10.00, 11.00, 14.30, 17.00 (pre seniorov), 19.00; v Bazilike na Mariánskej hore v pondelok až sobotu o 6.00 (nedeľné sv. omše).

V utorok o 16:00 bude na Mariánskej hore otvorenie výstavy Ján Pavol II. a Slovensko. Výstava potrvá do 12. októbra.
V piatok o 18:00 bude v bazilike sv. Jakuba svätá omša pre deti, zvlášť prvoprijímajúce deti. O 19:00 bude sv. omša pre všetku levočskú mládež, zvlášť birmovancov. Prosíme rodičov birmovancov, aby sa zúčastnili sv. omše.

tags: #nedelna #svata #omsa #vecerna #dovod