Nedostatočná Príprava na Spoveď: Čo Robiť?

Posledné dni pred Veľkou nocou sú pre katolíkov časom intenzívneho spovedania. Pre veriacich platí, že by sa mali vyspovedať aspoň raz v roku a vo veľkonočnom období prijať Eucharistiu. Avšak, ako sa dobre pripraviť na spoveď, nielen tú veľkonočnú? Čo a ako povedať kňazovi? Máme si hriechy písať na papier alebo si ich radšej pamätať? Ako môžeme využiť čas čakania v rade na spoveď?

Príprava na Spoveď

Predtým, ako pristúpime k sviatosti zmierenia, je dôležitá príprava, teda spytovanie svedomia. Najčastejším spôsobom je prečítanie si spovedného zrkadla, ktoré sa nachádza buď v modlitebnej knižke, alebo ako samostatná knižka. Ďalšou možnosťou je, že si človek pri spytovaní svedomia prejde Desatoro a sedem hlavných hriechov a pozrie sa do svojho vnútra, ako na tom je.

Podľa odborníkov je najčastejšou chybou absolútne nedôsledná príprava na spoveď, mnohokrát skoro žiadna. Najlepšie je začať prípravu na spoveď tým, čo človeka najviac trápi. Nemusíme ísť zaradom podľa prikázaní, ale pozrieť sa najprv na to, čo nás naozaj hnevá. Avšak, tu treba dávať pozor, lebo mnohokrát to, čo nás najviac trápi, je naše vlastné telo. Preto veľa ľudí má tendenciu začať práve oblasťou sexuality.

Písať si hriechy alebo hovoriť spamäti?

Na otázku, či si písať hriechy na papier alebo ich hovoriť spamäti, je odpoveď individuálna. Niektorí sú proti tomu a nevidia v tom problém. Môže sa stať, že niekto príde do spovednice a dostane okno. Keď sa niekto cíti slobodnejšie, keď to má napísané, je to v poriadku. Iní sa obávajú, že zapisovanie hriechov na papierik vedie k určitému spôsobu vypočítavania.

Čakanie na Spoveď

Pri čakaní na spoveď, hlavne pred Veľkou nocou, keď sa spovedá veľa ľudí, sa môže stať, že nechtiac počujeme hriechy iných. Ak sa to stane, sme viazaní tajomstvom pod ťažkým hriechom. Čakanie na spoveď môžeme tráviť aj modlitbou, prípadne sa na spoveď pripraviť.

Niekedy sa stáva, že veriaci na spoveď neplánuje ísť, ale vidí, že sa spovedá a že ľudia stoja v rade, tak sa rozhodne, že pôjde aj on. Po príchode do spovednice je dôležité, ako prijme kňaz kajúcnika. Samozrejme, aj kajúcnik má mať na zreteli, že ide na spoveď a nie do kancelárie farského úradu. Je tu potrebný určitý osobný prejav kultúry. Niekto vojde a pozdraví sa, iný príde bez pozdravu.

Môže tiež nastať situácia, že ak niekto nebol dlhšie na spovedi, môže zabudnúť úvodnú formulku. V takomto prípade sa nič nedeje. Dôležité je, aby ste povedali, prečo ste vošli do spovednice a môžete to urobiť svojimi slovami. Ak niekto príde a povie, že naposledy bol na spovedi pred štyridsiatimi rokmi alebo pred sobášom, takáto informácia je dobrá, aj keď nie nutná k platnosti spovede.

Aby bola sviatosť zmierenia platná, je dôležité sa vyznať zo všetkých ťažkých hriechov. Na druhej strane, vyznanie pri sviatosti zmierenia nemá byť podrobné vymenovávanie vecí, ktoré ani hriechom často nie sú. Faktom je, že niekedy za nervozitu ani nemôžeme, lebo vyplýva z okolností alebo povahových čŕt. Keď ide o niečo závažné, človek dobre vie, koľkokrát sa to stalo. Pri spovedi je však dobré tieto okolnosti povedať.

Pri ťažkých hriechoch je dobré povedať aj okolnosti. Existujú aj prípady, keď kňaz nemôže dať kajúcnikovi rozhrešenie. Väčšina ľudí vie, že rozhrešenie nedostane, ak žijú s partnerom v spoločnej domácnosti a nemajú uzavreté manželstvo. V prvom rade je to nedostatočná ľútosť a silné predsavzatie.

V okamihu, keď človek prosí o rozhrešenie, má mať silné predsavzatie vyhnúť sa hriechu aj príležitosti naň. Napríklad, ak človek povie, že niekoho zamestnáva načierno, čo je hriech, kňaz mu povie, že musí toho človeka čím skôr zamestnať oficiálne. Ak kajúcnik povie, že to urobí, ale po odchode z kostola si povie, že to aj tak neurobí, prijal svätú spoveď svätokrádežne, neplatne.

Pokánie po Spovedi

Po vyznaní hriechov dá kňaz kajúcnikovi poučenie a pokánie. Dôležité je prijať pokánie, ktoré nám kňaz dá. Aj keď dostanete malé pokánie, tak si nepridávajte. Prijmite to, čo vám dal kňaz. Lebo vy môžete konať dobro nielen v rámci pokánia, ktoré vám dal kňaz, ale aj v rámci svojho osobného pokánia. Tiež sa stáva, že ľudia očakávajú po spovedi dobrý pocit a ono sa niekedy nedostaví nič. Niektorí preto môžu mať pocit, že sa spovedajú zle, ak sa po spovedi nedostaví žiaden pocit.

Najlepšia vec, čo môže urobiť človek, je, keď sa dobre pripraví na spoveď. Nemá mať len takú spoveď, že ide a voľačo si spomenie. Ak sme sa teda spovedali dobre, nemusíme mať po spovedi blažené pocity. Rehoľník to prirovnáva k láske, kde tiež niekedy máme eufóriu a príjemné pocity, inokedy to bolí alebo neprežívame nič. Láska nie je cit. Láska je zomrieť za druhého. Viera nie je cit, vo viere konáme tak, ako chce Boh, aj keď to bolí. Je to rozhodnutie a nie cit.

Svätá spoveď má dôležité miesto v našom živote. Pomáha nám zbavovať sa hriechov a napredovať v čnostiach. Jej pomoc závisí aj od toho, ako sa na ňu pripravujeme a s akou vierou a kajúcnosťou k nej pristupujeme. Dobrá príprava zahrňuje v sebe dôkladné spytovanie svedomia, aby sme spoznali svoje hriechy a mohli ich úprimne vyznať.

Prijatím rozhrešenia (odpustenia) sa naše pokánie nekončí, ale naopak začína. Sviatosť zmierenia vysluhujeme spravidla pol hodiny pred svätou omšou v pracovné dni.

Tabuľka: Tipy pre lepšiu prípravu na spoveď

tags: #nedostatocna #priprava #na #spoved